Hlavnou témou posledného mesiaca na Slovensku sa stala téma dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA. Na tejto dohode bolo hneď od začiatku podozrivých viacero okolností: predložený text bol zjavne nevýhodný pre SR, viacero ustanovení v zjavnom rozpore s ústavou či spôsob, akým sa o dohode rozhodovalo, píše vo svojom blogu v denníku Pravda právnik a autor Branislav Fábry.
Vyvrcholením všetkého bolo podľa Fábryho konanie prezidentky, ktorá sa po dlhom mlčaní rozhodla dohodu podporiť s tým, že sa odmietla obrátiť na ústavný súd kvôli možným rozporom s ústavou. Všetky pochybnosti, ktoré o tejto dohode existovali, tak iba posilnila.
Celkovo to teda vyzerá, že proces prijímania dohody bol naplánovaný tak, aby sa z rozhodovania dali vylúčiť občania SR ako suverén a ústavný súd ako hlavný ochranca ústavnosti v štáte
Obchádzanie suverenity ľudu
V procese prijímania dohody v SR cítiť zjavnú snahu obchádzať ústavné pravidlá. Vláda i prezidentka proces tvorby dohody vykonávajú tak, aby svojím postupom vylúčili zapojenie dôležitých ústavných autorít. Najsmutnejšia je snaha odignorovať občanov ako ústavného suveréna.
Dohoda totiž predstavuje z hľadiska ústavného poriadku zásadný dokument a práve preto by bolo vhodné rozhodovať o nej v referende. Vládnuce politické strany v predvolebných programoch pritom takúto dohodu vôbec nesľubovali – zrejme si uvedomovali, že by im to vo voľbách uškodilo.
Volebný podvod
Podobne ani prezidentka nič také vo voľbách nesľubovala, skôr naopak. Uvedení politici teda na prijatie danej dohody mandát od voličov nedostali. Podľa čl. 2 ods. 2 štátna moc pochádza od občanov a ich volení zástupcovia vôľu suveréna iba vykonávajú. Ignoráciu suveréna v otázke dohody možno označiť ako volebný podvod, ktorý predstavuje aj vážny zásah do suverenity ľudu.
Samozrejme, E. Heger a Z. Čaputová nie sú prvými politikmi, ktorí vo voľbách oklamali občanov, tentokrát však bude mať ich volebný podvod dlhodobejšie následky. Pokiaľ v minulosti nejakí politici občanov oklamali, mohli títo v nasledujúcich voľbách zvoliť inú politickú silu a tá dokázala prijatý zákon zmeniť.
Dlhodobé následky
Pri obrannej dohode s USA však súčasná moc prijíma rozhodnutie, s ktorým sa v budúcich desiatich rokoch nebude dať nič urobiť – ani v referende, ani v Národnej rade SR. V prípade dohody s USA tak nebude mať NR SR nasledujúce dve funkčné obdobia žiadnu možnosť výpovede, resp. jej účinky nastanú až po roku 2032.
Skoršiu výpoveď by neumožnilo dokonca ani platné referendum s vysokou účasťou občanov. Dokonca aj v prípade, ak by USA už predtým porušovali všetky dohodnuté pravidlá, skutočná výpoveď by mohla začať plynúť najskôr od 2032. Aj to platí pri optimistickom scenári, že USA nebudú pri našom pokuse o výpoveď robiť obštrukcie. Tie by totiž nemohol posúdiť žiadny súd ani tretia strana.
Problém pri suverenite ľudu spočíva i v tom, že vládni politici sa zámerne rýchlym schvaľovaním pokúsili znemožniť o tejto otázke konať referendum. Vzhľadom na to, že dokument spoznala verejnosť v polovici decembra 2021 a už vo februári 2022 má byť ratifikovaný, žiadna petičná akcia za referendum by už kvôli lehotám nedokázala ratifikácii v NR SR zabrániť.
Obchádzanie ústavného súdu a interpretačná doložka
Vzhľadom na závažnosť témy je veľkým problémom aj postup prezidentky, ktorá odmietla podať návrh zmluvy na ÚS SR. Voči ústavnosti dohody s USA existuje mnoho výhrad a vyslovili ich rôzne skupiny právnych expertov, od bývalých ústavných sudcov až po generálneho prokurátora.
Takisto aj konkrétni politici, vládni i opoziční, odporúčali prezidentke využiť možnosť obrátiť sa na ÚS SR. Prezidentka však zvolila prefíkanú taktiku, ktorou posúdenie dokumentu zo strany ÚS SR znemožnila. Základom tejto taktiky bolo prezidentkino dlhé mlčanie.
https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/22/uz-spekuluju-aj-rusi
Čaputovej prefíkaná taktika
Je zjavné, že text návrhu poznala skôr než občania SR a na jeho príprave mala aj svoj podiel. Podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) je to práve prezidentka, kto dojednáva medzinárodné zmluvy a hoci v konkrétnom prípade preniesla dojednávanie na predstaviteľov vlády. O vývoji rokovaní ale mala informácie a ústavné otázky pre ňu akiste neboli nové.
Z. Čaputová však vedela, že prirýchlym vyjadrením podpory pre nepopulárnu dohodu by stratila mnoho voličských hlasov. Takže hoci mala od začiatku jasno, jej mlčanie minimalizovalo politické škody a vytvorilo dojem, že seriózne zvažuje, či sa obráti na ÚS SR.
Dá sa tiež predpokladať, že Z. Čaputová mlčala kvôli tomu, aby nemusela so svojimi argumentmi o ústavnosti dohody vstupovať do verejnej diskusie, kde by jej argumenty mohli kritici vyvrátiť. Keby Z. Čaputová pristúpila k návrhu dohody čestne, od začiatku by svoj názor verejne prezentovala a text dokumentu obhajovala bez ohľadu na stratu voličov.
Skôr je to ale tak, že prezidentka má veľké obavy a predpokladá, že na ÚS SR by mohol vzniknúť problém. Ak by totiž sudcovia konštatovali nesúlad niektorých ustanovení s ústavou, museli by predkladatelia neústavné formulácie znovu prerokovať s Američanmi.
To by síce posilnilo ústavný základ dohody, ale jej schválenie zdržalo. Vzhľadom na uvedené to vyzerá tak, ako keby prezidentku či vládu tlačili nejaké neoficiálne lehoty od Američanov, pred ktorými musí ustúpiť aj ústavnosť.
Interpretačná doložka
Je však jasné, že kroky prezidentky vyvolajú nespokojnosť časti jej voličov. Každý, kto si prečíta dohodu o dočasnom pobyte sovietskych vojsk (11/69 Zb.), musí cítiť množstvo podobností, pričom sovietska dohoda bola v niektorých aspektoch ešte miernejšia než súčasný návrh.
Aj preto urobila Z. Čaputová krok, ktorý má vytvoriť dojem, že sa snaží problémy s ústavnosťou dokumentu vyriešiť – navrhla interpretačnú doložku k dohode. Ide opäť o veľmi prefíkaný a pokrytecký prístup. Problém je v tom, že formulácie v interpretačnej doložke americkú stranu nezaväzujú – na rozdiel od textu dohody. USA sa k interpretačnej doložke dokonca nemusia ani len vyjadriť.
Otvorené vládnutie alebo zneužitie núdzového stavu?
Schválenie dohody bez ingerencie suveréna či ústavného súdu je problém aj preto, lebo počas schvaľovacieho procesu platil v SR núdzový stav. Ten obmedzoval realizáciu mnohých základných práv a slobôd občanov a aj manifestácie nesúhlasu s dohodou nemohli byť tak silné. Okrem toho, v núdzovom stave by sa podľa názoru Benátskej komisie nemali diať žiadne ústavné zmeny.
SR toto stanovisko systematicky porušuje, avšak vzhľadom na to, že podozrenia z protiústavnosti dohody a z ohrozenia základných ústavných hodnôt sú závažné, bolo sa treba zamyslieť, či s ratifikáciou dohody nepočkať až na obdobie po núdzovom stave.
Okrem núdzového stavu však navrhovatelia zneužili aj Vianoce. Očakávali, že počas sviatkov sa im podarí dokument pretlačiť cez MPK mimo verejnej pozornosti. Aj rozporové konania prebiehali protiprávnym spôsobom, keď časť hromadných pripomienok so zástupcami verejnosti s podporou mnoho tisíc podpisov ani len neprerokovali. Tým zjavne porušili ústavné právo občanov na účasť na správe vecí verejných podľa čl. 30 ústavy.
Za zásadný problém dohody treba považovať spôsob a prerokovanie z legislatívneho hľadiska. Dohoda sa pripravila v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia, ku ktorým sa SR zaviazala ešte v roku 2011, keď sa stala členom Partnerstva za otvorené vládnutie.
Nevýhodne napísaná dohoda
Dohoda bola napísaná pre SR veľmi nevýhodne a žiadna zo sľubovaných výhod sa v jej texte nenachádza –ani žiadna garancia obrany, ani 100 miliónov na rekonštrukciu letísk. Naopak, práva a výhody pre USA sú v dohode popísané veľmi presne.
Zaujímavá je aj otázka, prečo slovenská strana svoje interpretácie dohody nepresadila priamo v texte dohody, ale uviedla ju v predkladacej správe či neskôr v prípadnej interpretačnej doložke. Bez zakotvenia v texte však orgány USA so slovenskou interpretáciou súhlasiť nemusia.
USA sa zrejme nebudú zaujímať o to, ako SR dohodu interpretuje a je im jedno, ako vo svojom práve zabezpečí vstup na územie SR, či bude NR SR schvaľovať každý vstup samostatne, atď.
Problém s interpretáciou dohody vznikne v momente, keď sa ktorákoľvek budúca vládna koalícia rozhodne nejaké práva Američanom obmedziť. V tom prípade by mohli USA vystúpiť s tvrdením, že SR si vytvorila medzinárodný záväzok voči OS USA, ktoré majú v dohode priamo zakotvené právo na vstup či iné práva. A odvolajú sa na to, že dohoda priamo nezakotvuje možnosť SR konkrétne práva obmedziť.
Jadrové zbrane
Najzaujímavejšou otázkou je to, prečo sa predkladatelia všemožne snažili vyhnúť zakotveniu problematiky jadrových zbraní priamo v dohode, pričom neustále tvrdili, že nikto sem jadrové zbrane nedovezie.
Prečo to bol problém zmluvne zakotviť? Predkladatelia sa odvolávajú na Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, tú však podpísalo aj množstvo štátov Európy, na území ktorých sa americké jadrové zbrane nachádzajú.
Treba tiež pripomenúť, že k Zmluve o nešírení jadrových zbraní pristúpila už socialistická ČSSR (61/74 Zb.), napriek tomu však sovietska armáda na jej území jadrové zbrane prechovávala (Brdy). Moskva to síce oficiálne netvrdila, avšak k časti pozemkov a zariadení nemali orgány ČSSR prístup a tak o tom oficiálne ani nevedeli.
Podobne však ani orgány SR nebudú mať podľa návrhu dohody s USA prístup k časti pozemkov a zariadení a preto sa situácia môže zopakovať. Samozrejme, je možné, že USA na našom území nikdy žiadne jadrové zbrane, ani na lietadlách, nerozmiestnia, ale aj kvôli skúsenostiam si to treba čo najviac poistiť v zmluve.
Dôvody neplatnosti dohody?
Na záver treba otvorene povedať, že prezidentka a vláda svojim prístupom a to nielen vo vzťahu k tejto dohode, ale k občanom zmenili charakter štátu. Tým, že bez súhlasu suveréna i ÚS SR vytvárajú status quo, ktoré až do roku 2032 nebudú vedieť zmeniť dve nasledujúce NR SR, prisvojujú si vlastne to, čo patrí občanovi – suverénovi.
Dá sa predpokladať, že dohoda sa v NR SR ani u prezidentky zastaviť nepodarí a tak vzniká otázka, čo ďalej. Treba sa hlavne zamyslieť nad možnosťami, ako sa bude dať zrušiť platnosť dohody po budúcich voľbách.
Najreálnejšou, i keď tiež veľmi neistou možnosťou je vyhlásiť neplatnosť dohody alebo zrušiť súhlas SR podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Práve spôsob prijímania a ratifikácie dohody veľmi zvyšuje šancu, že sa stane neplatnou ešte pred rokom 2032.
Pomáhame si navzájom
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.