„Ruský vojak vydrží na bojisku 35 minút.“ S tým podľa denníka New York Times prišiel šéf americkej CIA John Ratcliffe do Moskvy. A dlho sa nezdržal. Podľa niektorých analytikov je to preto, že toto tvrdenie je úplne scestné a dostalo sa do úst amerického riaditeľa CIA cez britského historika, ktorý ho videl na ruskom opozičnom serveri. Analytik Simplicius v tom vidí dôkaz zlyhania a neschopnosti západných inštitúcií.
Čo robil šéf americkej CIA v Moskve? To je otázka, ktorá sa po jeho návšteve dlho riešila a objavovali sa rôzne teórie – od odovzdania varovania pred útokom na NATO až po výzvy na obnovenie rokovaní. Podľa denníka New York Times sa riaditeľ CIA stretol so svojím náprotivkom Alexandrom Bortnikovom, aby mu odovzdal „neveselé hodnotenie“ vojny na Ukrajine a výzvu, aby Rusko uzavrelo dohodu skôr, než sa jeho vojenská a ekonomická situácia zhorší.
Denník tiež spomína pochybnosti analytikov CIA, či Putina jeho poradcovia o vojne presne informujú, konkrétne o jej vývoji a nákladoch. Podľa zdrojov New York Times niektorí predstavitelia americkej vlády dúfali, že Putin ako bývalý pracovník tajných služieb bude Ratcliffove slová vnímať ako dôveryhodnejšie a naliehavejšie.
Ratcliffe vraj Bortnikovovi oznámil niektoré veci, ktoré predtým povedal verejne, napríklad tvrdenia o ruských stratách a neschopnosti Moskvy dobývať územia. A tiež to, že „životnosť“ ruského vojaka na bojisku je iba 20 až 35 minút.
Odkiaľ sa tých 35 minút vzalo?
Práve spomínaných 35 minút sa stalo predmetom diskusie aj výsmechu. Novinár Mark Ames z podcastu Radio War Nerd poznamenal, že článok New York Times je ešte absurdnejší, než by sa mohlo zdať. O 35 minútach písal britský historik Peter Frankopan v eseji pre magazín Foreign Policy. Ten sa k tomuto časovému úseku dostal cez ruský opozičný telegramový kanál Astra. „Je smiešne, že Ratcliffe priviezol tieto ‚informácie‘ do Moskvy, pretože Kremeľ údajne nedostáva ‚presné informácie‘,“ smeje sa Ames a dodáva: „Toto si nevymyslíte, je to až absurdne hlúpe.“
Detailnú púť jedného výmyslu z ruského Telegramu až do úst šéfa CIA opísal fínsky vojenský analytik Emil Kastehelmi už skôr. Poukazuje na to, že táto povesť vznikla na Telegrame na základe „nemenovaného článku“, podľa ktorého je podľa štatistík životnosť vojaka pri útoku 20 až 35 minút, a ak túto dobu prežil, buď našiel kryt, alebo je na pozícii. Kanál Astra potom tieto čísla zopakoval, ale nevyjadril sa k tomu, či sú pravdivé alebo nie. Odtiaľ potom tento údaj prevzal Peter Frankopan.
„Takéto tvrdenie by sa nemalo objaviť v serióznom texte. Stačí pár kritických otázok, aby sa ukázala jeho neopodstatnenosť. Kto spoľahlivo meria čas vo všetkých sektoroch? Ako možno zabezpečiť konzistentný zber dát s dostatočne veľkou vzorkou? Prečo by sa také citlivé dáta zverejňovali?“ pýta sa Kastehelmi. Upozornil tiež na to, že Ratcliffe závery ešte skomolil a namiesto „pri útoku“ použil výraz „keď dorazí na bojisko“. Kastehelmi tvrdí, že Rusi síce majú ťažké straty, ale s priemernou životnosťou 20 – 30 minút by vojnu vôbec nemohli viesť. A Ratcliffovi vyčíta, že túto krátku „životnosť“ pripisuje dronom riadeným umelou inteligenciou, ktoré podľa Kastehelmiho na bojisku tiež nefungujú tak, ako Ratcliffe opisoval.
Ďalšie príklady zlyhania
K Ratcliffovi a tomu, o čom údajne hovoril v Moskve, sa vyjadril aj analytik Simplicius. Jeho slová považuje za dôkaz zlyhania informačnej hygieny v západných inštitúciách, ktorá sa opiera o historky z internetu, no dáva im punc serióznosti. Spomína úniky z Pentagonu, z ktorých vyplynulo, že Pentagon ako zdroje používa vratké verejne dostupné zdroje a tiež oficiálne ukrajinské čísla, ktoré sú podľa analytika na smiech. Západné think-tanky a inštitúcie sa riadili napríklad počítadlom zničených ruských strojov ORYX, ktorého dáta boli podľa Simplicia chybné a dávali Ukrajine falošnú nádej na skoré víťazstvo.
A poukázal aj na absurdnosť Ratcliffových „35 minút“. „Nejaký náhodný bloger na Telegrame kedysi čítal náhodný článok bez uvedenia zdroja, v ktorom sa písalo, že vojak na fronte vydrží 35 minút. Toto tvrdenie sa uchytilo a šíri sa po celom západnom analytickom prostredí ako ‚dôkaz‘ toho, že Rusko prehráva – bez akéhokoľvek základu. Úplná fraška,“ myslí si.
A takisto sa púšťa do Ratcliffa za jeho výroky o dronoch riadených umelou inteligenciou. „To je hanebne neprofesionálne správanie od človeka, ktorý by mal vedieť ‚všetko‘. Aj príležitostní pozorovatelia, ktorí vojnu sledujú len z pohodlia domova, vedia, že ‚drony s umelou inteligenciou‘ v súčasnosti nevyraďujú z boja celé skupiny pešiakov – aspoň nie priamo –, s výnimkou jedného či dvoch údajných incidentov, nieto ešte v takom množstve a rozsahu, že by to viedlo k priemernej dĺžke prežitia 35 minút na celej fronte na ruskej strane. Drony s umelou inteligenciou sa zatiaľ obmedzujú najmä na útoky na určité statické ciele a vozidlá, ale podľa toho, ako to Ratcliffe podáva, to vyzerá, akoby lovili samotných vojakov v teréne a v opevneniach, čo zďaleka nie je pravda,“ opísal. Preto sa podľa neho Rusi Ratcliffovi vysmiali, čo vysvetľuje, prečo bola jeho návšteva taká krátka.
Tínedžeri robia prácu za armádu aj rozviedku
Ale nejde len o Ratcliffa. Zmenu kontroly územia na sociálnych sieťach opisuje hneď niekoľko účtov. Jeden z nich sa nedávno pochválil, že podľa videa jeho mapy používajú rakúske ozbrojené sily. A nebol sám – tým, že jeho mapy používajú vojenskí predstavitelia, sa chválil aj ďalší mapovač pod prezývkou Clément Molin.
Analytik uznáva, že obaja robia dobrú prácu, ale poukazuje na to, že oba účty podľa ich slov spravujú ešte ani nie dvadsaťroční mladíci, ktorí majú túto činnosť ako koníček. Vyvodzuje z toho, že túto činnosť už západné inštitúcie nedokážu robiť samy. A tiež to podľa neho dokazuje, že celý naratív, podľa ktorého Západ vie, že Rusko prehráva na základe nejakých tajných informácií, je falošný a nevychádza zo žiadnych utajených informácií; ide o niekoľkokrát sprostredkované zvyšky informácií zo sociálnych sietí, ktorým je dodaný punc oficiality, keď sa z nich stanú verejné vyhlásenia.
zdroj: parlamentnílisty.cz