Spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška varuje pred budúcnosťou Európy. Hovorí o migrácii, rodine, cenzúre aj umelej inteligencii.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Európska civilizácia sa podľa spisovateľa a historika Vlastimila Vondrušku nachádza na zostupnej trajektórii a opakuje rovnaké chyby ako veľké ríše v minulosti. V podcaste Zákony bohatstva varoval pred nekontrolovanou migráciou, stratou tradičných rodinných hodnôt aj povrchným spoliehaním sa na umelú inteligenciu. Dnešná spoločnosť podľa neho stráca schopnosť zmysluplne diskutovať a podlieha novodobým formám cenzúry.
V podcaste Zákony bohatstva sa spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška vyjadril k úpadku európskej civilizácie a problematike migrácie. Pohyb obyvateľstva aj migrácia boli podľa neho v ľudských dejinách vždy prítomné a užitočné. Podľa jeho názoru však musí mať tento proces svoju logiku a musí byť riadený.
Vondruška upozornil, že o migrácii nemôžu rozhodovať iba tí, ktorí prichádzajú. Podieľať sa na tom musia aj prijímajúce spoločnosti, ktoré by mali stanoviť racionálne pravidlá. „Zásady kresťanského milosrdenstva musí fungovať vždycky, ale současně s tím musí fungovat i rozum,“ vyhlásil spisovateľ. Dodal, že je potrebné ujasniť si, čo ešte spoločnosť zvládne a čo od pohybu obyvateľstva očakáva.
Pri pohľade na súčasný stav Európy z historickej perspektívy Vondruška konštatoval, že európska civilizácia sa jednoznačne nachádza na zostupnej trajektórii. Tento vývoj prirovnal k zániku veľkých civilizácií v minulosti a poukázal na to, že každá spoločnosť prechádza obdobím vzostupu, vrcholu a následnej únavy. Vo fáze úpadku potom ľudia podľa neho strácajú ochotu bojovať či obetovať sa pre spoločnosť a snažia sa pred problémami postaviť pomyselnú stenu, čím celú situáciu ešte zhoršujú. Ako príklad z histórie zmienil zánik Rímskej ríše, ktorá postupne odišla z javiska dejín v dôsledku toho, že spoločnosť „zblahobytela“ a zlenivela, načež ju prevzali germánske kmene.
Na otázku udržania kultúrnej identity v súvislosti s masovou migráciou Vondruška odpovedal, že hranica pre bezproblémovú asimiláciu už bola kvantitatívne prekročená. Podľa jeho slov nemôžu dva protichodné kultúrne a náboženské systémy trvalo koexistovať, pretože majú v génoch túžbu expandovať. Domnieva sa preto, že Európa svoju pôvodnú kultúrnu identitu v doterajšej podobe neobháji a v budúcnosti ju čaká kríza hodnôt.
„Tá nová Európa za 50 rokov určite nebude teda tá klasická Európa, ktorú som napríklad poznal ja alebo ktorú poznali moji rodičia,“ uviedol spisovateľ.
Zároveň však zdôraznil, že nesmieme podliehať tragickým pocitom, pretože zmeny v obsadení obyvateľstva či prelínanie kultúr sú bežným dejinným vývojom, ktorému sa treba rozumne prispôsobiť.
Za kľúčový vnútorný problém európskej spoločnosti označil Vondruška odklon od prirodzených biologických a rodinných zásad. Kritizoval rozpad tradičnej rodiny, potláčanie pojmov otec a matka aj nízku pôrodnosť pôvodného európskeho obyvateľstva v porovnaní s prichádzajúcimi skupinami. Apeloval na návrat k tradičným hodnotám a zdôraznil, že práve deti sú budúcnosťou každej krajiny.
V ďalšej časti podcastu sa Vlastimil Vondruška venoval téme cenzúry a postupného obmedzovania slobody slova pod zámienkou boja proti dezinformáciám. Podľa jeho názoru nejde o nový jav, pretože snaha mocenských štruktúr potláčať nepohodlné názory sprevádza ľudské dejiny odjakživa. Ako spisovateľ poznamenal, každá vláda aj ideológia sa v histórii snažila podporovať to, čo vyhovovalo jej predstavám o moci, a naopak potláčala myšlienky, ktoré sa jej nehodili.
Pri porovnaní súčasnosti s obdobím normalizácie v 70. rokoch minulého storočia Vondruška uviedol, že dnes ľudia disponujú neporovnateľne väčšou slobodou. Zaznamenal však zásadný rozdiel v celkovej atmosfére spoločnosti. Zatiaľ čo za minulého režimu fungovala oficiálna tvrdá cenzúra, ľudia boli v súkromí či na pracoviskách viac-menej jednotní a zachovávali si odstup od oficiálnej moci. V dnešnej dobe je podľa neho situácia v istom ohľade zložitejšia, pretože sa podarilo spoločnosť hlboko rozdeliť a ľudia sa často navzájom napádajú či obmedzujú sami.
Problém vidí Vondruška predovšetkým v presune spoločenskej diskusie do mediálneho a internetového priestoru. Dávnejšie debaty v hostincoch či na pracoviskách nahradili hádky na sociálnych sieťach, kde podľa neho dochádza k blokovaniu názorov, udávaniu a snahám o znevažovanie oponentov. "Nemyslím si, že by neznášanlivosť ku kritike bola výsostný znak úpadku spoločnosti, je to skôr bohužiaľ sprievodný jav našej ľudskej existencie," vysvetlil historik. Mocní ľudia podľa neho odjakživa neradi počúvajú upozornenia na vlastné chyby.
Spisovateľ v rozhovore zároveň poukázal na úbytok skutočnej plurality a tolerancie k odlišným pohľadom na svet. Zmienil, že stredoveké univerzitné prostredie v 13. a 14. storočí kládlo veľký dôraz na odborné disputácie a povinne využívalo úlohu takzvaného advokáta diaboli, ktorého úlohou bolo klásť nepríjemné otázky. Dnes sa však podľa neho nepríjemné veci počúvať nechcú a kritické hlasy okamžite čelia nálepkám.
V súvislosti s ochranou slobody slova Vondruška zdôraznil, že riešenie nespočíva v hľadaní politických strán, ktoré slobodu iba sľubujú, ale v premene samotných ľudí a ich ochote k vzájomnej tolerancii. Na záver k tejto téme pripomenul známu myšlienku o rešpekte k názoru druhého: „Pane, nesúhlasím s vaším názorom, ale urobím všetko pre to, aby ste ho mohli slobodne vysloviť.“
Vyjadril sa aj k prudkému rozvoju umelej inteligencie a jeho dopadom na ľudský rozum. Technologický pokrok síce prináša nové možnosti, podľa spisovateľa však ľudstvo naráža na svoje prirodzené biologické limity. Ľudský mozog bol podľa jeho slov vyvinutý na to, aby spracovával iba určitý prísun informácií, z ktorých dokáže vytvárať racionálne závery. V dnešnej dobe sa však na spoločnosť valí nadbytok dát, ktorý ľudia nie sú schopní zmysluplne syntetizovať.
Tento stav sa podľa Vondrušku prejavuje tým, že spoločnosť namiesto analytického myslenia vníma iba nesúvislé útržky informácií. Mladšie generácie potom majú čoraz väčší problém udržať dlhšie pozornosť pri dlhších textoch, filmoch či hudbe. Umelá inteligencia do tohto prostredia podľa spisovateľa prináša riziko, že sa ľudia úplne vzdajú vlastnej myšlienkovej činnosti. „Máme pocit, že sa budeme pýtať tej umelej inteligencie, takže my už vôbec nemusíme premýšľať a ona nám to povie,“ opísal. Spoliehanie sa na inteligentné technológie podľa neho vedie k strate reálnej ľudskej komunikácie a schopnosti diskutovať.
Pri hodnotení samotného fungovania umelej inteligencie Vondruška zdôraznil, že podľa neho nejde o skutočne inteligentnú bytosť, ale o sofistikovaný vyhľadávač, ktorý vytvára iba štatistický priemer toho, čo je verejne uložené v elektronickej podobe. Na základe vlastných skúseností s vyhľadávaním historických či topografických údajov upozornil na vysokú chybovosť týchto systémov. Umelá inteligencia podľa neho nedokáže rozlíšiť fakty od neoverených hypotéz a často si vymýšľa, pretože nevie priznať, že odpoveď nepozná.
Najväčšiu hrozbu vidí Vondruška v momente, keď by ľudstvo rezignovalo na to, čo bolo vždy výsadou ľudského druhu – na vlastný rozum a tvorivosť. Spoliehanie sa výhradne na technológie či mediálny obraz podľa neho vedie k preberaniu skreslenej reality, čo demonštroval aj na historických prameňoch. Na úplný záver rozhovoru preto spisovateľ divákom odkázal, aby nekriticky neverili všetkému, čo sa k nim dostáva z internetu a médií, a riadili sa vlastným úsudkom.
Zdroj: parlamentnilisty.cz
Po útoku sa politik vyventiloval na sociálnej sieti. Podľa neho útoky rôznych narušených jedincov voči predstaviteľom opozície či voči kritickým novinárom sú čoraz častejšie. Zabudol spomenúť útoky rôznych narušených jedincov na koalíciu a hlavne atentát na premiéra!
Predaj sa začne v utorok 1. septembra o 12.00 h
Spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška varuje pred budúcnosťou Európy. Hovorí o migrácii, rodine, cenzúre aj umelej inteligencii.
John Ratcliffe navštívil 25. augusta Moskvu. Text rozoberá možné dôvody návštevy – Ukrajinu, Irán, jadrové zbrane, urán aj rokovania s Ruskom.
Po návšteve šéfa CIA v Moskve sa objavil návrh na trilaterálne rokovania Trump–Putin–Zelenskyj. Putin sa následne stretol s Lukašenkom.
Andor Šándor varuje pred tým, čo môže priniesť koniec vojny na Ukrajine. Hovorí o čiernej práci, zbraniach, vojnových veteránoch aj organizovanom zločine.
Zoroslav Kollár v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o audite výdavkov, znižovaní štátneho aparátu, 16-percentnej dani, podpore podnikateľov a „oprave Slovenska“.
Profesor Rabkin: Trumpova obchodná vojna s Kanadou by mohla zmeniť NATO
Peter Tóth upozorňuje na fakt, že médiá zbytočne a hlavne bezdôvodne lynčujú syna exministra Andreja Palka.
Vojna v Iráne podkopala kľúčové partnerstvá USA.
Vystúpenie na akciách organizovaných vládnymi rezortmi sa neodpúšťa. Pustia sa po oslavách SNP ľudia z kultúry a progresívnych médií aj do Nely Pociskovej? Pred útokmi a nenávistnými prejavmi varoval aj prezident priamo na oslavách SNP.
Pravda, Lož a Náhoda stoja pred vami. Dokážete odhaliť, ktorá z nich je ktorá? Skúste to bez pomoci.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 2 hod
pred 2 hod
pred 9 hod