Hitler tvrdil, že Nemecko iba odpovedá na útok. O 4:45 už jeho vojská napadli Poľsko. Takto sa začala druhá svetová vojna.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Nad ránom 1. septembra 1939 zaútočilo Nemecko na Poľsko zo severu, západu aj juhu. Delostrelectvo ostreľovalo Westerplatte, Luftwaffe útočila na poľské mestá a nemecké jednotky prekročili hranice. Adolf Hitler potom tvrdil, že Nemecko iba „opätuje paľbu“. V skutočnosti sa začala druhá svetová vojna.
O 4:45 spustila nemecká loď Schleswig-Holstein paľbu na poľskú Vojenskú tranzitnú skladnicu na Westerplatte pri Gdansku. Nemecké velenie očakávalo rýchle víťazstvo. Približne dvesto poľských obrancov pod velením majora Henryka Sucharského a kapitána Franciszka Dąbrowského však vydržalo až do 7. septembra. Obrana Westerplatte sa stala jedným zo symbolov poľského odporu.
Zdroj: historylab.sk (Nemeckí vojaci likvidujú hraničnú závoru)
Súčasne nemecké lietadlá útočili na ďalšie miesta v Poľsku. Jedným z prvých terčov bol Wieluń, kde bombardovanie zasiahlo aj nemocnicu a civilnú zástavbu. Nemecko tým spustilo rozsiahlu operáciu s krycím názvom Fall Weiss – Biely plán. Útok nebol jediným úderom na poľské územie. Nemecké jednotky postupovali po celej dĺžke hranice.
Nemeckému útoku na Poľsko predchádzali roky expanzie. Adolf Hitler sa dostal k moci v januári 1933 a začal systematicky likvidovať povojnové obmedzenia. Nemecko obnovilo brannú povinnosť, mohutne zbrojilo a v marci 1936 obsadilo demilitarizované Porýnie. V marci 1938 nasledovalo pripojenie Rakúska.
Zdroj: TASR/AP (Adolf Hitler počas vystúpenia v Reichstagu hovoril o vojne)
Potom prišlo na rad Československo. Mníchovská dohoda zo septembra 1938 umožnila Nemecku obsadiť Sudety. Hitler vtedy tvrdil, že ďalšie územné požiadavky už nemá. V marci 1939 však nemecké vojská obsadili české krajiny a vznikol Protektorát Čechy a Morava. Slovensko 14. marca vyhlásilo samostatnosť a postupne sa dostalo do pevnej závislosti od Berlína.
Po obsadení českých krajín zmenila svoj postoj aj Británia. Londýn poskytol Poľsku bezpečnostné záruky a Hitlerov tlak sa následne sústredil na Varšavu.
Poľsko získalo po prvej svetovej vojne prístup k Baltskému moru cez územie, ktoré oddeľovalo hlavné územie Nemecka od Východného Pruska. V Nemecku sa preň zaužíval názov „poľský koridor“. Gdansk, vtedy označovaný ako Danzig, bol Slobodným mestom pod ochranou Spoločnosti národov.
Hitler požadoval pripojenie Gdanska k Nemecku a vytvorenie exteritoriálneho cestného a železničného spojenia cez poľské územie. Varšava požiadavky odmietla. Obávala sa, že ústupok by otvoril cestu k ďalším nemeckým nárokom.
23. augusta 1939 podpísali v Moskve Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov pakt o neútočení. Pri podpise bol aj Josif Stalin. Verejná časť dohody zaväzovala Berlín a Moskvu, aby proti sebe nezaútočili. Tajný dodatkový protokol však rozdeľoval sféry vplyvu vo východnej Európe a počítal aj s rozdelením Poľska.
Pre Hitlera išlo o zásadnú výhodu. Nemusel sa obávať okamžitého konfliktu so Sovietskym zväzom. Stalin si zase otvoril cestu k rozšíreniu sovietskeho vplyvu na západ. O osem dní neskôr prekročili nemecké jednotky poľskú hranicu.
Nemecké vedenie potrebovalo agresiu predstaviť ako odvetu. Večer 31. augusta 1939 príslušníci SS v poľských uniformách zinscenovali útok na nemeckú rozhlasovú stanicu v Gleiwitzi, dnešných Gliwiciach. Nacistická propaganda následne tvrdila, že Poľsko zaútočilo na Nemecko.
Keď Hitler 1. septembra vystúpil pred Ríšskym snemom, tvrdil, že Poľsko začalo strieľať ako prvé. „Od 5.45 teraz paľbu opätujeme,“ vyhlásil. Nemecká invázia však v tom čase prebiehala už niekoľko hodín. Nemecko navyše Poľsku vojnu formálne nevyhlásilo.
Nemecko nasadilo proti Poľsku približne 60 divízií a takmer 1,5 milióna vojakov. Útok prichádzal zo severu, západu aj juhu. Nemecké jednotky postupovali z Východného Pruska, cez západnú hranicu a zo Sliezska. Z juhu využili aj územie Slovenska.
Nemecké velenie chcelo poľské jednotky rozbiť rýchlym postupom, obísť ich obranné pozície a odrezať od možnosti organizovaného ústupu. Poľská armáda sa snažila brániť rozsiahlu hranicu, čo ju vystavovalo riziku obkľúčenia. Luftwaffe zároveň útočila na železničné uzly, komunikácie a mestá.
Napriek nemeckej prevahe nešlo o bezproblémový pochod. Poľské jednotky kládli odpor na viacerých miestach. Pod Mokrą napríklad poľská Volyňská jazdecká brigáda 1. septembra spôsobila nemeckej 4. tankovej divízii výrazné straty. Nemecký postup však postupne prelomil obranný systém a poľské jednotky ustupovali smerom k Visle a Sanu.
Nemecko využilo slovenské územie na útok na Poľsko z juhu. Do vojenskej operácie sa zapojila aj slovenská armáda. Do protipoľského ťaženia vláda zmobilizovala viac ako 50-tisíc mužov. Priamych bojov sa však Slováci zúčastnili len ojedinele, najmä počas prvého septembrového týždňa.
Veliteľstvo slovenskej poľnej armády Bernolák vzniklo 29. augusta v Spišskej Novej Vsi. Pod jeho velenie patrili tri pešie divízie a formujúca sa Rýchla skupina. Už 1. septembra prekročili slovenské jednotky hranicu a postupovali do poľského územia. Slovensko tak bolo jediným spojencom Nemecka, ktorý sa do protipoľského ťaženia zapojil hneď na začiatku vojny.
Slovenské jednotky postupovali najmä v priestore Spiša a severného Šariša. Prvé jednotky dosiahli poľské územie už ráno 1. septembra. Slovenská armáda sa síce nezapojila do rozhodujúcich bojov v rozsahu Wehrmachtu, jej účasť však nebola iba symbolická. Vojenské operácie prebiehali aj na slovensko-poľskom pohraničí.
Británia a Francúzsko mali voči Poľsku bezpečnostné záväzky. Po začiatku nemeckej invázie preto Londýn vyzval Berlín na zastavenie útoku. Odpoveď neprišla.
3. septembra 1939 vyhlásila Británia Nemecku vojnu. O niekoľko hodín neskôr urobilo to isté Francúzsko. Poľsko tak získalo spojencov, ktorých vojenská pomoc však neprišla v čase, keď ju potrebovalo najviac.
Na západnom fronte napriek vyhláseniu vojny neprišla veľká ofenzíva. Nasledovalo obdobie známe ako „čudná vojna“, počas ktorého sa Británia a Francúzsko pripravovali na ďalší vývoj, zatiaľ čo Poľsko bojovalo samo.
V skutočnosti išlo o druhú polovicu dohody, ktorú Hitler a Stalin uzavreli v auguste. Poľsko sa ocitlo medzi dvoma útočiacimi mocnosťami. Prezident Ignacy Mościcki a vláda odišli cez Rumunsko. Poľské štátne orgány však pokračovali v exile a poľské ozbrojené sily neskôr bojovali po boku Spojencov.
Varšava čelila leteckému bombardovaniu a delostreleckému ostreľovaniu. Mestu chýbala voda, potraviny aj elektrina. 28. septembra 1939 Varšava kapitulovala. Posledné väčšie organizované poľské jednotky bojovali pri Kocku až do 6. októbra.
Pád pravidelnej armády však neznamenal koniec poľského odporu. V okupovanej krajine začal vznikať rozsiahly podzemný odpor a poľská vláda pokračovala v exile. Poľskí vojaci neskôr bojovali proti Nemecku aj vo Francúzsku, Británii, Sovietskom zväze, severnej Afrike a Taliansku.
Koncom septembra Nemecko a Sovietsky zväz upravili hranicu medzi svojimi okupačnými zónami. Poľsko bolo rozdelené medzi dve totalitné mocnosti. Nemecko ovládlo západnú a strednú časť krajiny, Sovietsky zväz obsadil jej východ.
Represie začali prakticky okamžite. Nacisti zatýkali a vraždili poľské elity, duchovných a intelektuálov. Židovské obyvateľstvo bolo zbavované práv, majetku a slobody pohybu. Neskôr vznikali getá a následne vyhladzovacie tábory.
Sovietsky režim zatýkal a deportoval tisíce Poliakov. Medzi obeťami boli dôstojníci, úradníci, policajti a príslušníci ďalších vrstiev štátu. Symbolom teroru sa stala Katyň, kde boli v roku 1940 zavraždené tisíce poľských dôstojníkov.
Po páde Poľska sa vojna neskončila. Na jar 1940 Nemecko zaútočilo na Dánsko a Nórsko a následne na Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Francúzsko. V júni 1941 Hitler porušil dohodu so Stalinom a napadol Sovietsky zväz.
V decembri 1941 po japonskom útoku na Pearl Harbor vstúpili do vojny Spojené štáty. Konflikt sa tým definitívne zmenil na svetovú vojnu. V Európe sa skončil v máji 1945 kapituláciou Nemecka, definitívne až v septembri kapituláciou Japonska.
Dnes, 1. septembra 2026, sa na Westerplatte konali oficiálne spomienkové slávnosti pri príležitosti 87. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny. Obrady sa začali o 4:45, teda presne v čase, keď nemecká loď Schleswig-Holstein začala ostreľovať poľskú posádku. Na mieste bol prezident Karol Nawrocki, premiér Donald Tusk aj minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz.
Nawrocki pri výročí opäť otvoril otázku nemeckých vojnových reparácií. Tusk naopak zdôraznil potrebu solidarity medzi spojencami a poučenie z roku 1939. Obe témy ukazujú, že odkaz vojny zostáva v Poľsku súčasťou aktuálnej politiky aj 87 rokov po prvých výstreloch.
1. september 1939 nebol iba začiatkom útoku na Poľsko. Bol začiatkom konfliktu, ktorý zničil veľkú časť Európy, zmenil hranice štátov a pripravil o život desiatky miliónov ľudí.
Mediálne konštrukcie prepájajúce rutinný rozhovor radových diplomatov na suverénne rozhodnutie vlády SR nezodpovedajú podľa MZVEZ skutočnosti.
Prvým a najprospešnejším riešením by bolo, aby Piesiewicz odstúpil z funkcie prezidenta výboru.
Petr Pavel tvrdí, že Česko má priveľa nemocníc. Jeho predstava vyvolala ostrú kritiku. Zazneli slová o asociálovi aj tankoch.
Spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška varuje pred budúcnosťou Európy. Hovorí o migrácii, rodine, cenzúre aj umelej inteligencii.
John Ratcliffe navštívil 25. augusta Moskvu. Text rozoberá možné dôvody návštevy – Ukrajinu, Irán, jadrové zbrane, urán aj rokovania s Ruskom.
Po návšteve šéfa CIA v Moskve sa objavil návrh na trilaterálne rokovania Trump–Putin–Zelenskyj. Putin sa následne stretol s Lukašenkom.
Andor Šándor varuje pred tým, čo môže priniesť koniec vojny na Ukrajine. Hovorí o čiernej práci, zbraniach, vojnových veteránoch aj organizovanom zločine.
Zoroslav Kollár v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o audite výdavkov, znižovaní štátneho aparátu, 16-percentnej dani, podpore podnikateľov a „oprave Slovenska“.
Profesor Rabkin: Trumpova obchodná vojna s Kanadou by mohla zmeniť NATO
Achilles je desaťkrát rýchlejší, no podľa slávneho paradoxu korytnačku nikdy nedobehne. Dokážete odhaliť, kde je háčik?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.