Altajská „princezná“ vraj priniesla katastrofy aj vojnu. Šamani teraz žiadajú Putina, aby povolil jej návrat do hrobu.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Múmia „altajskej princeznej“ opäť rozdeľuje Rusko. Miestni obyvatelia a šamani žiadajú, aby sa jej pozostatky vrátili na miesto nálezu. Veria, že jej vykopanie narušilo rovnováhu sveta a prinieslo nešťastia vrátane vojny na Ukrajine. O pochovanie múmie sa pritom bojovalo už aj na súde.
Pozostatky približne 25-ročnej ženy objavil v roku 1993 na náhornej plošine Ukok tím novosibirských archeológov pod vedením Natalje Polosmakovej. Žena bola pochovaná v drevenej komore spolu so šiestimi koňmi. Na sebe mala odev z hodvábu, vlny a plsti. Na koži sa zachovali výrazné indigové tetovania. Nález sa stal medzinárodnou senzáciou a priniesol nové poznatky o živote ľudí, ktorí obývali Altaj pred viac ako dvoma tisícročiami.
Ide o pozostatky ženy z pazyryckej kultúry, ktorá patrila k nomádskym spoločnostiam skýtskeho obdobia. Mimoriadne cenné je najmä zachovanie mäkkých tkanív, oblečenia a tetovaní. Vďaka nim mohli vedci skúmať nielen samotný spôsob pochovávania, ale aj zdravotný stav a každodenný život človeka z tejto dávnej spoločnosti.
Miestni obyvatelia však od začiatku tvrdili, že vykopanie múmie bolo chybou. Šamani veria, že žena strážila bránu do podsvetia a jej vyrušenie narušilo rovnováhu sveta. S jej vykopaním spájajú prírodné katastrofy aj politické konflikty. Dnes medzi ne zaraďujú aj vojnu na Ukrajine.
Nová petícia smeruje na Vladimira Putina, ruskú ministerku kultúry Oľgu Ľubimovovú a šéfa Altajskej republiky Andreja Turčaka. Jej autori žiadajú návrat pozostatkov na pôvodné miesto. Argumentujú tým, že mŕtvi majú zostať v zemi a ich pokoj sa nemá narúšať.
Nejde pritom o prvú takúto požiadavku. Spor sa vracia opakovane už viac ako tri desaťročia. Pre časť Altajčanov sa múmia postupne stala symbolom zásahov zvonka do miestnej krajiny, kultúry a pohrebísk.
Podobná výzva zaznela už v roku 2014. Šaman Akaj Kine vtedy na Ukoku vykonal rituál, počas ktorého sa podľa vlastných slov obrátil na ducha ženy. Tvrdil, že po jej opätovnom pochovaní by mali prestať konflikty medzi „pokrvnými bratmi“ aj vojna medzi Západom a Východom. Podľa Kineho mu tento odkaz odovzdal samotný duch múmie.
Kine sa následne pokúsil presadiť požiadavku aj právnou cestou. V roku 2016 žiadal, aby bola lokalita Ak-Alacha 3 uznaná za kultúrnu pamiatku a múmia za jej neoddeliteľnú súčasť. Chcel tiež, aby sa pozostatky vrátili do pôvodného hrobu.
Gorno-Altajský mestský súd žalobu zamietol. Kine sa proti rozhodnutiu odvolal. Múmia však zostala v múzeu a jej návrat na Ukok sa nekonal. Práve tento spor ukázal, že požiadavka na pochovanie nie je iba otázkou viery. Súvisí aj s tým, ako miestni obyvatelia vnímajú vlastníctvo a ochranu svojho kultúrneho dedičstva.
Napätie okolo archeologických vykopávok má v Altaji dlhšiu históriu. Miestny parlament El Kurultai zaviedol v roku 1997 moratórium na archeologické vykopávky. Malo obmedziť najmä hľadanie pokladov ľuďmi prichádzajúcimi mimo regiónu. Moratórium neskôr zrušili, no nedôvera voči zásahom zvonka pretrvala.
Po objavení boli pozostatky prevezené do Novosibirska, približne 700 kilometrov od miesta nálezu. Archeológovia tvrdili, že miestne múzeum v tom čase nemalo dostatočné podmienky na ich uchovanie. Do Altaja sa múmia vrátila až v roku 2012, po rekonštrukcii Národného múzea v Gorno-Altajsku.
Aj tento presun sa stal súčasťou širšieho sporu. Pre odborníkov išlo o ochranu mimoriadne citlivého nálezu. Pre časť miestnych obyvateľov však predstavoval ďalší príklad toho, ako boli predmety z ich územia odvážané mimo región.
Samotné označenie „altajská princezná“ navyše nie je vedeckou istotou. Archeologička Maria Ochir-Goryaeva upozorňuje, že v hrobe sa nenašli dôkazy o kráľovskom postavení ani šamanizme. Žena podľa nej mohla patriť k strednej vrstve pazyryckej spoločnosti.
Jej skutočný život bol pritom oveľa menej romantický než legenda, ktorá okolo nej vznikla. Výskum poukázal na vážne zdravotné problémy. Mala trpieť rakovinou prsníka a v detstve prekonala zápal kostnej drene. Niekoľko mesiacov pred smrťou navyše spadla z koňa a utrpela vážne zranenia pravej strany tela. Posledné obdobie života tak podľa odborných zistení strávila vo veľmi zlom zdravotnom stave.
Vedci zároveň získali z múmie množstvo informácií o jej pôvode, strave, zdraví a spôsobe života. Práve preto je jej telo pre archeológiu cenné. Nejde iba o starú múmiu uloženú v múzejnej vitríne. Je to jeden z mimoriadne zachovaných prameňov k životu nomádov starovekého Altaja.
Návrat do zeme však podľa Ochir-Goryaevovej nie je jednoduchým riešením. Pôvodné podmienky, ktoré pomohli telo zachovať, sa zmenili. Permafrost sa v dôsledku klimatických zmien topí a nemožno automaticky predpokladať, že by po novom pochovaní zabezpečil rovnakú ochranu ako pred viac ako dvoma tisíckami rokov.
Odborníčka preto podporuje skôr obmedzenie ďalších vykopávok v citlivých oblastiach. Moderné metódy podľa nej umožňujú získavať nové poznatky bez zbytočného narúšania archeologických lokalít a krehkej stepnej pôdy.
Príbeh „altajskej princeznej“ tak nie je iba príbehom jednej múmie. Je sporom o hranicu medzi vedou, vierou a právom miestnych obyvateľov rozhodovať o vlastnom kultúrnom dedičstve. Pre vedcov predstavuje mimoriadne cenný archeologický nález. Pre časť Altajčanov ženu, ktorá mala zostať pod zemou.
A zatiaľ čo odborníci riešia, ako jej pozostatky čo najlepšie uchovať, miestni šamani stále veria, že jej vykopanie narušilo poriadok sveta. Nová petícia preto po rokoch vracia starý spor späť do centra pozornosti.
pred 10 hod
pred 17 hod
pred 1 d
V minulosti kresťanstvo dávalo ľuďom základ pre vieru, dnes má túto ambíciu veda. Kam nás SAV doviedla?
Predaj sa začne v utorok 1. septembra o 12.00 h
Spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška varuje pred budúcnosťou Európy. Hovorí o migrácii, rodine, cenzúre aj umelej inteligencii.
John Ratcliffe navštívil 25. augusta Moskvu. Text rozoberá možné dôvody návštevy – Ukrajinu, Irán, jadrové zbrane, urán aj rokovania s Ruskom.
Po návšteve šéfa CIA v Moskve sa objavil návrh na trilaterálne rokovania Trump–Putin–Zelenskyj. Putin sa následne stretol s Lukašenkom.
Andor Šándor varuje pred tým, čo môže priniesť koniec vojny na Ukrajine. Hovorí o čiernej práci, zbraniach, vojnových veteránoch aj organizovanom zločine.
Zoroslav Kollár v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o audite výdavkov, znižovaní štátneho aparátu, 16-percentnej dani, podpore podnikateľov a „oprave Slovenska“.
Profesor Rabkin: Trumpova obchodná vojna s Kanadou by mohla zmeniť NATO
Peter Tóth upozorňuje na fakt, že médiá zbytočne a hlavne bezdôvodne lynčujú syna exministra Andreja Palka.
Vojna v Iráne podkopala kľúčové partnerstvá USA.
Vystúpenie na akciách organizovaných vládnymi rezortmi sa neodpúšťa. Pustia sa po oslavách SNP ľudia z kultúry a progresívnych médií aj do Nely Pociskovej? Pred útokmi a nenávistnými prejavmi varoval aj prezident priamo na oslavách SNP.
Altajská „princezná“ vraj priniesla katastrofy aj vojnu. Šamani teraz žiadajú Putina, aby povolil jej návrat do hrobu.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.