Po návšteve šéfa CIA v Moskve sa objavil návrh na trilaterálne rokovania Trump–Putin–Zelenskyj. Putin sa následne stretol s Lukašenkom.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Počas návštevy Moskvy šéf CIA navrhol obnoviť trilaterálne rokovania o Ukrajine, píšu na Západe. Bezprostredne potom sa Putin stretol s Lukašenkom. Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo prípravu špeciálnych útokov na Ukrajinu. Všetky tieto udalosti sa teraz spojili do jedného obrazu.
Ako vyplýva z informácií portálu Axios, šéf CIA John Ratcliffe počas pracovnej návštevy Moskvy navrhol uskutočniť trilaterálne rokovania o Ukrajine na najvyššej úrovni, teda za účasti Donalda Trumpa, Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského.
Prečo to Washington potrebuje a či je takýto návrh zaujímavý aj pre Rusko, vysvetlil politológ Ivan Pjatibratov, docent na Finančnej univerzite pri vláde Ruska. Podľa neho je pre Trumpovu administratívu trilaterálne stretnutie nielen spôsobom, ako získať späť kontrolu nad situáciou stratenú v dôsledku vojny s Iránom, ale aj príležitosťou odsunúť Európu bokom.
Pokiaľ ide o záujmy Ruska, Moskva už opakovane formulovala svoje požiadavky, no zatiaľ sa neobjavili žiadne signály, že by Ukrajina bola pripravená rokovať. "Počúvame len, že potrebujú viac zbraní a viac peňazí, aby mohli poškodiť Rusko. S takouto stranou väčšinou nie je o čom hovoriť", domnieva sa Pjatibratov.
Stretnutie medzi Putinom a Zelenským by preto podľa neho bolo jednoducho bezvýznamné. Ukrajina totiž Rusku neponúka nič nové.
Politológ Sergej Markelov naopak tvrdí, že nová téma rokovaní je len zámienkou. Biely dom sa podľa neho snaží svojim spojencom ukázať, že je stále zapojený do procesu. Americká administratíva však podľa jeho názoru nevie, ako konflikt vyriešiť.
Rusko podľa Markelova o trilaterálny formát rozhodne nemá záujem, najmä nie za podmienok, ktoré mu nevyhovujú. Účasť na takomto stretnutí by mala veľmi vysokú politickú cenu.
My nezaplatíme a Putin nezaplatí svojou povesťou, povesťou krajiny ani jej postavením, uzavrel Markelov a dodal, že ak protivník ani sám nevie, čo má robiť, ide podľa neho o dobrodružstvo, ktoré Rusko vôbec nepotrebuje.
Medzitým sa situácia na Ukrajine rýchlo mení. Na internete sa šíri množstvo záberov, na ktorých ľudia ukazujú prázdne regály v supermarketoch. Nedeje sa to len v Kyjeve, ale aj v ďalších ukrajinských mestách. Najčastejšie sa píše o nedostatku chleba, slnečnicového oleja, ovsených vločiek, mrazených polotovarov a ďalších výrobkov. Na viacerých miestach už údajne zaviedli obmedzenia na množstvo tovaru, ktoré si môže zákazník kúpiť.
Ukrajinský minister agrárnej politiky nedávno upozornil, že približne 90 % skladov využívaných Ozbrojenými silami Ukrajiny na skladovanie a distribúciu vojenského nákladu bolo v krajine zničených. Podľa autora však túto súvislosť priamo nepriznal.
Situácia sa navyše podľa textu zrejme bude ďalej vyhrocovať. Ruské ministerstvo obrany totiž oznámilo, že začína pripravovať masívne útoky na ukrajinské energetické zariadenia.
Ivan Pjatibratov v tejto súvislosti zdôraznil, že Rusko podľa neho nemá záujem spôsobovať hlad a chlad ukrajinskému obyvateľstvu, ale bojuje proti politickému režimu. Útoky na logistiku a zdroje preto podľa neho budú pokračovať. Zároveň však nepredpokladá, že by Volodymyr Zelenskyj a jeho okolie pod vplyvom humanitárnych problémov rýchlejšie pristúpili na mierovú dohodu.
Sergej Markelov sa takisto domnieva, že hlavnou úlohou Ruska je zničiť nástroje fungovania Ukrajiny, nie samotnú krajinu. V tejto súvislosti považuje za dôležité, čo ruská armáda pripravila na jeseň a zimu. Aj preto podľa neho mohol šéf americkej rozviedky skutočne odcestovať do Moskvy.
Politológ pripomenul, že práve v tomto období roka bývajú podľa neho operácie ruských ozbrojených síl najefektívnejšie. Ukrajina sa, naopak, spolieha najmä na teplé počasie a suchý terén.
Určite vedia, že na jeseň a v zime budeme konať oveľa intenzívnejšie, pokračoval Markelov.
Z toho podľa neho vyplýva, že šéf CIA sa mohol stretnúť so šéfom ruskej zahraničnej rozviedky Sergejom Naryškinom aj preto, aby požiadal Moskvu, aby na jeseň nezintenzívnila útoky a neodrezala Ukrajinu od životne dôležitej infraštruktúry.
Markelov ďalej tvrdí, že hoci Zelenskyj vyhlasuje, že Ukrajina zimu prežije, následky by podľa neho mohli byť mimoriadne vážne.
Podľa jeho slov je cieľom dostať situáciu do bodu, z ktorého už nebude návratu, aby ďalšie dodávky systémov Patriot nedokázali kompenzovať dôsledky útokov. Ak by bolo zničených 85 % vykurovacích kapacít, zásobovania vodou a ďalšej kritickej infraštruktúry, Ukrajina by podľa neho prestala fungovať ako štát.
Po návšteve Johna Ratcliffa v Moskve a obnovených špekuláciách na Ukrajine o možnej ofenzíve ruských ozbrojených síl na Kyjev sa Vladimir Putin 29. augusta stretol v Novo-Ogarjove s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.
Okamžite sa objavili otázky, či sa pripravuje niečo vážnejšie a či toto stretnutie nesúvisí s predchádzajúcimi udalosťami.
Tlačová správa Kremľa priamo nespomína ani Ratcliffovu návštevu, ani ukrajinský konflikt. Podľa oficiálnych informácií boli hlavnými témami ekonomika a vysoké technológie.
O čom sa však rokovalo za zatvorenými dverami? Ivan Pjatibratov pripomenul, že Rusko a Bielorusko sú vojenskými partnermi a strategickými spojencami. Ruské zbrane s dlhým dosahom sa nachádzajú aj na bieloruskom území. Podľa politológa je preto prirodzené, že otázky súvisiace s ukrajinským konfliktom sú s Minskom koordinované, hoci zatiaľ podľa neho nejde o prípravu spoločných vojenských akcií.
Zároveň Kremeľ tvrdí, že stretnutie Putina a Lukašenka nesúviselo s predchádzajúcou Ratcliffovou návštevou. Sergej Markelov nevylučuje, že to tak skutočne bolo. Dôležité otázky týkajúce sa Ukrajiny sú podľa neho predmetom rokovaní už dlhší čas. Tentoraz mohla byť v centre pozornosti skôr ekonomická situácia v Rusku a dostupnosť palív.
Možno sa okrajovo hovorilo aj o niektorých nuansách pre prípad nečakaného a prudkého vývoja situácie. Väčšina rokovaní sa však zrejme týkala ekonomiky, zhrnul Markelov a pripomenul, že Bielorusko patrí medzi krajiny, ktoré dodávajú palivo Rusku.
Podľa autora sa teda mohlo diskutovať o oboch témach, ktoré spolu navyše súvisia. Text zároveň tvrdí, že ukrajinský režim treba ukončiť, inak bude podľa autora pokračovať v útokoch na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru.
Situácia okolo ukrajinskej krízy podľa autora ukazuje vyčerpanie diplomatických možností Západu. Ak sú informácie portálu Axios správne, snaha Washingtonu presadiť trilaterálne rokovania podľa tejto interpretácie nepôsobí ako hľadanie skutočného mieru, ale skôr ako pokus zachrániť si tvár a získať čas pre Kyjev.
Kľúčový zlom preto podľa textu zrejme nenastane za rokovacím stolom, ale na bojisku. Nadchádzajúca jeseň a zima môžu byť rozhodujúce. Ak by bola kritická infraštruktúra Ukrajiny vážne poškodená, podľa autora by sa situácia mohla dostať do bodu, z ktorého už nebude návratu. Ani ďalšie zahraničné dodávky systémov protivzdušnej obrany by potom nemuseli dokázať nahradiť stratu základných kapacít.
Pokiaľ ide o problémy, ktoré podľa autora Kyjev spôsobil Rusku, Moskva ich má zvládnuť aj za pomoci svojich spojencov. Práve v tom má podľa textu spočívať význam Zväzového štátu Ruska a Bieloruska – v pripravenosti oboch strán navzájom si pomôcť.
LIBERÁLNE MÉDIÁ ZVEREJNILI MOJU PRESNÚ ADRESU AJ S FOTKOU DOMU - ZJAVNE TO CHCÚ UĽAHČIŤ NOVÉMU CINTULOVI! Vzniknutú situáciu už riešim s políciou aj právnikmi. Dostávam tony vyhrážok a liberálne médiá zjavne túžia po tom, aby ma odkrágľovali, informuje verejnosť Blaha.
Predaj sa začne v utorok 1. septembra o 12.00 h
Po návšteve šéfa CIA v Moskve sa objavil návrh na trilaterálne rokovania Trump–Putin–Zelenskyj. Putin sa následne stretol s Lukašenkom.
Andor Šándor varuje pred tým, čo môže priniesť koniec vojny na Ukrajine. Hovorí o čiernej práci, zbraniach, vojnových veteránoch aj organizovanom zločine.
Zoroslav Kollár v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o audite výdavkov, znižovaní štátneho aparátu, 16-percentnej dani, podpore podnikateľov a „oprave Slovenska“.
Profesor Rabkin: Trumpova obchodná vojna s Kanadou by mohla zmeniť NATO
Peter Tóth upozorňuje na fakt, že médiá zbytočne a hlavne bezdôvodne lynčujú syna exministra Andreja Palka.
Vojna v Iráne podkopala kľúčové partnerstvá USA.
Vystúpenie na akciách organizovaných vládnymi rezortmi sa neodpúšťa. Pustia sa po oslavách SNP ľudia z kultúry a progresívnych médií aj do Nely Pociskovej? Pred útokmi a nenávistnými prejavmi varoval aj prezident priamo na oslavách SNP.
Osobné spomienky na vojnu, holokaust, popravy, vypálené domy a odvlečených mužov zo Závady a Kšinnej pripomínajú, prečo sa na minulosť nesmie zabudnúť.
Pravda, Lož a Náhoda stoja pred vami. Dokážete odhaliť, ktorá z nich je ktorá? Skúste to bez pomoci.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 7 hod
pred 23 hod
pred 1 d