Andor Šándor varuje pred tým, čo môže priniesť koniec vojny na Ukrajine. Hovorí o čiernej práci, zbraniach, vojnových veteránoch aj organizovanom zločine.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
„Môže sa stať, že títo ľudia sa v určitých počtoch presunú do organizovaného zločinu. Nepochybne rozmnožia ľudí, ktorí tu pracujú načierno,“ hovorí v súvislosti s „novinkou“ okolo (ne)udelenia dočasnej ochrany niektorým mužom z Ukrajiny generál v zálohe Andor Šándor. Dostal sa aj k situácii na Ukrajine či k riziku spojenému s ukrajinskými vojnovými veteránmi. Prišla reč aj na brannú povinnosť žien. Rozobral tiež návštevu šéfa CIA v Moskve.
Vojna na Ukrajine sa raz skončí. Čo však príde potom? Generál v zálohe Andor Šándor v rozhovore pre Parlamentní listy hovorí o tom, čo môže Európu čakať po skončení konfliktu. Otvára otázky návratu ukrajinských mužov z frontu, vojnových veteránov, zbraní, čiernej práce aj možného presunu časti ľudí do organizovaného zločinu.
Šándor sa vyjadruje aj k mužom v odvodovom veku, ktorým môže byť v EÚ odmietnutá dočasná ochrana, k mobilizácii na Ukrajine a k ženám smerujúcim na front. Varuje tiež pred tým, čo môže po vojne znamenať obrovské množstvo zbraní, ktoré sa počas konfliktu dostali na Ukrajinu.
V rozhovore sa napokon dostáva aj k tajnej návšteve šéfa CIA Johna Ratcliffa v Moskve, jej možným dôvodom a k tomu, či Donald Trump potrebuje ukončenie vojny na Ukrajine ako politický úspech.
Noví muži z Ukrajiny v odvodovom veku, ktorí si vo svojej vlasti nesplnili vojenskú povinnosť, nemajú teraz v krajinách EÚ nárok na udelenie dočasnej ochrany. Prekvapuje vás to? Ako si vysvetliť, že EÚ k tomuto kroku napokon pristúpila?
Podľa mňa je to tlak zo strany Ukrajiny, pretože je to jasným dôkazom toho, čo sa vie dlhodobo. Že síce Ukrajina potrebuje peniaze na vedenie vojny, potrebuje Patrioty, všade ich zháňa a žiada, kto by jej ich dodal, ale to hlavné, čo potrebuje, je to, čo jej Západ dať nemôže – ľudská sila, ktorú by bola schopná zmobilizovať a poslať na front. Takže aspoň takýmto čiastočným opatrením sa snaží dosiahnuť, aby ľudia, ktorí si nesplnili vojenskú povinnosť, nemohli pobývať na území EÚ, takže sa možno vrátia. Treba vidieť, že , čo je tiež veľký problém.
Rekonštrukčné práce Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) od utorka 1. septembra do soboty 12. decembra obmedzia prevádzku vlakov na bratislavskej hlavnej stanic…
Predaj sa začne v utorok 1. septembra o 12.00 h
Andor Šándor varuje pred tým, čo môže priniesť koniec vojny na Ukrajine. Hovorí o čiernej práci, zbraniach, vojnových veteránoch aj organizovanom zločine.
Stará vedecká rovnica ukázala na 13. november 2026
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zoroslav Kollár v rozhovore pre Hlavný denník hovorí o audite výdavkov, znižovaní štátneho aparátu, 16-percentnej dani, podpore podnikateľov a „oprave Slovenska“.
Profesor Rabkin: Trumpova obchodná vojna s Kanadou by mohla zmeniť NATO
Peter Tóth upozorňuje na fakt, že médiá zbytočne a hlavne bezdôvodne lynčujú syna exministra Andreja Palka.
Vojna v Iráne podkopala kľúčové partnerstvá USA.
Vystúpenie na akciách organizovaných vládnymi rezortmi sa neodpúšťa. Pustia sa po oslavách SNP ľudia z kultúry a progresívnych médií aj do Nely Pociskovej? Pred útokmi a nenávistnými prejavmi varoval aj prezident priamo na oslavách SNP.
Osobné spomienky na vojnu, holokaust, popravy, vypálené domy a odvlečených mužov zo Závady a Kšinnej pripomínajú, prečo sa na minulosť nesmie zabudnúť.
Ďalšia kauza bez ohlasu médií...
SNS tri mesiace čakala na sľúbený Tarabov odchod z ministerstva a opozícia na pád SNS a vlády
Komentáre
31. 10. 2025
Česko sa k tomu postavilo určitým spôsobom presne podľa toho, čo sa chce. To znamená, že štatút dočasnej ochrany neudeľuje a dokonca sudca mal vyjadriť verdikt, s ktorým sa veľmi stotožňujem, že je jednoducho povinnosťou občanov danej krajiny tú svoju krajinu v konflikte brániť. Na druhej strane treba povedať, že netýka sa to tých, ktorí už tu sú. A tých je tu tiež veľa. Môže to tiež znamenať, že tí, ktorí k nám prídu, budú žiadať o dočasnú ochranu a nedostanú ju, sa aj tak nevrátia a zostanú tu v nejakej šedej sfére robiť bohviečo. Aj tento aspekt treba vnímať.
Keď o tomto hovoríte, nie je to z vášho pohľadu určité bezpečnostné riziko pre náš štát? Keď sám hovoríte, že tu môžu robiť „bohviečo“.
No, nepochybne. Neznamená to, že všetci, ktorým bude ochrana odmietnutá. Ale tí ľudia sa budú musieť nejakým spôsobom, ak tu zostanú, živiť. To znamená, že ak nebudú mať dočasnú ochranu, ak tomu dobre rozumiem, nebudú dostávať žiadnu podporu, nebudú mať ani lekárske ošetrenie ani nič, budú si musieť nejakým spôsobom zaobstarať prostriedky. Spoliehať sa na solidaritu tých, ktorí sú tu, si úplne nemyslím, že by pre nich bola najvýhodnejšia cesta. Môže sa stať, že títo ľudia sa v určitých počtoch presunú do organizovaného zločinu. Nepochybne rozmnožia ľudí, ktorí tu pracujú načierno. To znamená, že štátu potom unikajú dane, sociálne a zdravotné poistenie a podobne. Ani to asi žiadny štát nechce. Samozrejme, nie je to taká zúfalá situácia ako v prípade, že by boli v organizovanom zločine, ale aj tak je to vec, ktorá je pre českú ekonomiku problematická.
Mimochodom, je to z vášho pohľadu spravodlivé, že tí, ktorí tu už boli, dočasnú ochranu majú a zostane im, ale tí, ktorí by prišli nanovo, ju už nedostanú? Je to v poriadku?
No… ono je to vôbec asi diskutabilné. Nie som znalec medzinárodného práva, ale odmietnuť ľuďom dočasnú podporu alebo ochranu, ak máme nejaký dohovor o ľudských právach. To je prvá vec všeobecne – či je vôbec tá norma nejakým spôsobom v poriadku z pohľadu medzinárodného práva. A pokiaľ ide o tých druhých, tu je to asi pragmatické v tom, že mnohí z nich tu pracujú, nie sú ani v tej šedej sfére. Mnohí českí podnikatelia hovoria, že bez Ukrajincov by neboli schopní prevádzkovať svoje firmy a továrne. Potrební sú aj v iných odvetviach. Takže je to asi čiastočne pragmatické. A potom je tiež otázka, ako by sa to robilo. My im môžeme zrušiť dočasnú ochranu v prípade, že sa konflikt skončí. Ale ak ju už raz majú, myslím si, že je to veľmi problematické aj z pohľadu medzinárodného práva, aj prakticky – ako to riešiť.
Ako konkrétne sa podľa vás bude k tejto „novinke“ okolo dočasnej ochrany stavať ministerstvo vnútra a prípadne cudzinecká polícia? Budú väčšie kontroly týchto ľudí, majú počítať s návratom na Ukrajinu alebo ako? Alebo ich tu budeme napriek rozhodnutiu Únie nejako „trpieť“?
Ja by som si nerobil žiadne ilúzie. Neviem, čo všetko obsahuje žiadosť o tú dočasnú ochranu, ale určite tam bude niekde napísané, kde budú asi ubytovaní alebo niečo také. Ale podľa mňa, že by sme sa zmohli na niečo viac ako kontrolu ubytovní, kde Ukrajinci bývajú, ale nielen Ukrajinci, povedzme aj Filipínci a iní… Dosť dobre si neviem predstaviť, že je v silách tohto policajného aparátu tých ľudí nejako viac kontrolovať, hľadať. Neviem, ako je to tam napísané – je vám odmietnutá česká ochrana a teraz musíte urobiť čo? Asi tam bude napísané, že do niekoľkých dní alebo týždňov musíte opustiť územie a podobne. Ale kde to kto skontroluje? A ten človek vie, že má niekoľko možností. Buď sa vráti späť na Ukrajinu, čo je asi málo pravdepodobné. Niekde sa tu ponorí do nejakej šedej zóny alebo to skúsi niekde inde. Možno niekde mimo EÚ.
Z niektorých strán zaznieva, že ak by sme tých mužov nútili vrátiť sa späť, vlastne ich tým svojím spôsobom posielame na smrť. Dá sa to takto chápať?
Ja by som to takto natvrdo nepovedal. Tu sa budú asi biť dva postoje. Jeden je ten, ktorý som pred chvíľou povedal, a to je, že súhlasím s verdiktom súdu, že občania majú svoju krajinu brániť v prípade napadnutia. A Ukrajina bola nepochybne napadnutá. Na druhej strane je to otázka nejakých dohovorov o ľudských právach, ktoré niečo hovoria. Takže – my sme ich neposlali na smrť. Na smrť ich posiela agresia Rusov, keď sa Ukrajina musí nejakým spôsobom brániť. A ak nemá dostatočný počet vojakov, musia sa urobiť opatrenia, ktoré povedú k tomu, že personál bude. Oni už dnes žiadajú aj ženy, aby išli do prvých línií. Tak to predsa jasne ukazuje, v akej situácii sa front na Donbase nachádza.
A ženy na Ukrajine majú brannú povinnosť?
Myslím si, že to bude rovnaké ako u nás, teraz teda iba špekulujem. Pretože u nás platí branná povinnosť od 18 do 60 rokov pre každého. To nie je povolanie na základnú vojenskú službu. Ale branná povinnosť platí pre každého. Tak si myslím, že tam platí tiež. Ale vieme, že Ukrajinci obmedzili nutnosť podrobiť sa mobilizačnému opatreniu, ak sa nemýlim, vekom 25 rokov. Do veku 25 rokov sú z toho vyňatí. Otázkou je, či sa to ešte nezníži. Predstava, že všetky ženy budú nahnané do prvosledových jednotiek, je asi fantasmagorická, to asi žiadny štát neurobí. Ale všeobecne to zo zákona bude.
Keď sa pozrieme na zábery z Ukrajiny, na ktorých sú takí tí „naháňači“, ktorí doslova zbierajú mužov po uliciach a posielajú ich na front, čo k tomu povedať?
Myslím, že je to pomerne zúfalý obraz toho, kam až sa štát uchyľuje v snahe doplniť prvosledové brigády, ktoré sú mnohokrát na 30-percentných stavoch, čo je z hľadiska českej armádnej metodiky nebojaschopná jednotka. To je jedna vec. Druhá vec je, že to pôsobí odpudivo, keď sú tí chlapci alebo muži jednoducho ulovení ako lovná zver. Vidíte zábery, ako ich tam pchajú do áut, ako sa tam bijú a podobne. A navyše sa o tom hovorí – a ja o tom príliš nepochybujem –, že tí chlapci sa môžu vykúpiť. Neviem, aká je to suma, ale keď sa vykúpi, vraj ho pustia. S tým, že mu však nikto negarantuje, že ho za ďalším rohom nechytí iná skupina. Je to, myslím, tristná ukážka toho, kam sa vojna na Ukrajine dostala. A z môjho pohľadu, hovorím to už dlho, ak Ukrajina túto vojnu nemôže vyhrať, akože ju vyhrať nemôže, nerobme si márne nádeje, je lepšie, aby sa skončila. Pretože to bude znamenať iba ďalšiu ranu pre tú krajinu ako takú, pre ekonomiku aj osud ukrajinského národa, ktorý je už teraz veľmi roztrieštený. A niekto bude musieť tú krajinu potom opäť dať do poriadku.
Myslíte si, že krok, ktorý EÚ v súvislosti s dočasnou ochranou zvolila, Ukrajine vo vojne nejako výraznejšie pomôže?
Nemyslím si to. Pretože keď raz jednoducho chcete utiecť pred mobilizačnou povinnosťou, tak v krajinách, kde vám dočasnú ochranu odmietnu, vám predsa nehrozia tie scény, o ktorých sme hovorili, tie na ukrajinských uliciach. Tí ľudia jednoducho jasne vyjadrili svoj názor, že nechcú ísť do vojny, nechcú sa nechať zabiť. V mnohom to tiež ukazuje, ako potom pokračuje mobilizačný systém. To znamená, či tí ľudia dostanú kvalitný výcvik a môžu byť zaradení do bojových jednotiek. Alebo ich po nejakej rýchlokvaške nepripravených strčia do prvej línie či do bojujúcich jednotiek a ich pravdepodobnosť, že tento konflikt prežijú, minimálne v zdraví, je veľmi malá. Ale napokon ani pri kvalitnom výcviku nemáte žiadnu istotu, že ho prežijete. Takže na jednej strane chápem, že niekto má pocit, že jednoducho nechce bojovať kvôli rusky hovoriacim územiam na východe krajiny s Rusmi. Tých dôvodov, prečo to robia, bude asi viac. Ale viem pochopiť, hoci to kritizujem, že niekto nechce zomrieť. Oni jednoducho možno aj ukazujú, že to nie je ich vojna.
Zaznievajú obavy, čo bude po skončení vojny s ukrajinskými vojnovými veteránmi. Hovorí sa o určitom bezpečnostnom riziku aj u nás… Sú tieto obavy namieste?
Ja som to už pred štyrmi rokmi spomenul v jednom podcaste, pretože vojna sa môže začať a raz sa musí skončiť. A že tu máme legálne takmer 400-tisíc Ukrajincov s dočasnou ochranou a bohvie, koľko ich je tu v skutočnosti. A že tí chlapi sa sem budú chcieť vrátiť alebo spojiť s rodinami. Ja totiž neverím, že tí, ktorí sú tu, majú tu kde bývať, majú prácu, deti v školách, sa budú hromadne vracať budovať vojnou zničenú Ukrajinu. Hoci by to asi bolo dobre, pretože kto iný to urobí.
Lenže tí chlapi, ktorí budú demobilizovaní, pôjdu za svojimi rodinami do Poľska, na Slovensko, do Česka, do Nemecka… Všade tam, kde sú dnes Ukrajinci. A že chlap, ktorý štyri roky bojuje v zákopoch, vidí vedľa seba umierať svojich kamarátov, zabíja Rusov, povedzme si na rovinu, nie je prototyp rozprávkového princa. Mnohí z nich budú trpieť nejakými psychickými problémami. Zohnať psychológa sa ešte celkom dá, ale zohnať psychiatra, a dokonca detského psychiatra, je už takmer nemožné.
Teraz, kto bude týmto ľuďom pomáhať? To, že niektorí budú mať posttraumatické syndrómy, nie je ich chyba, za to oni nemôžu. A nikto nevie, ako sa to bude prejavovať. A že sa môžu prejavovať v nejakej oblasti násilnosťou, to je pravda. Koľko takých ľudí sem príde, môžeme iba odhadovať. A predpokladám, že ministerstvo vnútra sa tým veľmi vážne zaoberá, pretože skôr či neskôr sa konflikt skončí.
A s tým bude súvisieť aj to, že na Ukrajinu prišlo obrovské množstvo zbraní. Kto verí, že tam existujú zoznamy týchto zbraní, kde sú, aké majú evidenčné čísla, je naivný. Nehovorím, že všetci Ukrajinci, ktorí by sem prišli, budú ozbrojení. Niektorí však môžu byť a, samozrejme, môže to byť problém. Rôzne ručné zbrane, výbušniny… na to bude organizovaný zločin veľmi aktívne reagovať. Pretože organizovanému zločinu je úplne jedno, či sú to zbrane z Afriky, z Ukrajiny alebo z Iránu. Takže aj tento problém tu nepochybne bude. A hoci BIS hovorí, že to tak nie je, nutne sa to už muselo prejaviť na čiernom trhu so zbraňami. Tie, ktoré sa na Ukrajine „stratili“, tam už, samozrejme, môžu byť. A to je veľký problém. Je to jednoducho dôsledok toho, že konflikt je takého veľkého rozsahu a nie je v silách nikoho mať pod kontrolou všetky jeho dôsledky.
Úplne na záver: Veľké otázky vyvolala nedávna cesta šéfa CIA do Moskvy. Čo si o nej myslíte? Hovorí sa aj o nejakých tajných dokumentoch, ktoré vraj potom Putin podpísal…
Veľa sa diskutuje o tom, prečo išiel Ratcliffe, prečo sa na 24 hodín zastavil v lotyšskej Rige. Tam môže byť súvis s tým, že napríklad pri poslednej návšteve v novembri, keď tam išiel bývalý šéf CIA, Američania varovali Rusov pred agresiou na Ukrajine. Z toho sa usudzuje, že by dnes mohli Američania varovať Rusov pred nejakou snahou vyvolať konflikt niekde v Pobaltí. To, že sa zastavil v Rige, môže naznačovať, že by to mohlo byť v Lotyšsku. Ja si však myslím, že keby Rusi chceli niečo také urobiť, urobili by to v Estónsku. Ale to je jedno.
Druhá vec, ktorá by tam mohla hrať úlohu, je otázka ruskej podpory Iránu, tá je evidentná. Potom je to, samozrejme, problém s Ukrajinou. Hovorí sa tiež o výmene nejakých väzňov. Či by kvôli tomu musel ísť práve Ratcliffe do Moskvy, to si nemyslím…
Potom je tu jedna vec, o ktorej sa príliš nehovorí a nedá sa vylúčiť… A to je, že Donald Trump potrebuje nejaký úspech. Že by ten úspech bol v Iráne, sa príliš pravdepodobné nezdá. Pretože aj keď sa otvoria Hormuzské prielivy, akože Trump ich už otvoril asi 80-krát, ešte to neznamená, že na Blízkom východe došlo k zásadnej zmene bezpečnostnej paradigmy.
To znamená, že Američania v mnohom stratili svojich spojencov na Blízkom východe, ktorých neboli schopní ochrániť pred iránskymi útokmi. Prišli o viacero základní, ktoré tam jednoducho mali, a prišli o množstvo zbraní a striel. Samozrejme, Trump bude hovoriť, že je to úspech pre USA. Ale už len to, že podľa prieskumu v Amerike súhlasilo s tým, ako vedie vojnu na Blízkom východe, iba 9 percent ľudí, ukazuje, ako to Američania vidia. A otázkou je, či presvedčí Američanov, aby opäť volili republikánov.
Takže sa ponúka možnosť ukončiť vojnu na Ukrajine, čo by Donald Trump mohol preukázateľne vyhlásiť za úspech. On tiež používa argument, že to nie je jeho vojna, že to bola Bidenova vojna, čo už dnes neplatí. Ale mohol by preukázať – áno, ukončili sme vojnu. A to treba dohodnúť s Rusom, ale, samozrejme, tiež primerane pritlačiť na V. Zelenského. Či toto bolo obsahom? Nedá sa to vylúčiť.
V každom prípade bola tá cesta tajná, ale každý o nej vie… Takže to má, samozrejme, tiež nejaký zmysel, aby sa o nej vedelo.
Uvedomoval som si, že rastie ruská frustrácia z ukrajinských útokov do vnútrozemia Ruska s pomocou Západu a že Rusi sa budú snažiť obnoviť svoju odstrašujúcu silu. Na druhej strane, testovať odhodlanie aliancie, keď ešte bojujete na Ukrajine… Nemôže vedieť, či by aliancia skutočne zareagovala tak, že by išla do vojny s Ruskom, alebo že by napríklad niekoho obetovala. To nikto nevie. Takže tento risk by Putinovi nemusel vyjsť.
Prečo by, keď nemá vojnu na Ukrajine dokončenú, keď ešte nedobyl Donbas, riskoval vojnu s alianciou? Ale nedá sa to vylúčiť. Je, samozrejme, ťažké to odhadnúť. Skôr či neskôr sa určite dozvieme, prečo tam šéf CIA išiel.
Zdroj: parlamentnilisty.cz
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 16 hod
pred 1 d
pred 1 d
