Nemecký kancelár Olaf Scholz pridlho váhal, ako sa postaviť k ukrajinskej kríze a ukázať jasnú líniu voči Rusku. Nemeckí diplomati, ale aj východoeurópske krajiny neskrývajú sklamanie, píše gmx.net.

Prvýkrát od začiatku krízy v súvislosti s rozmiestnením ruských vojsk na ukrajinskej hranici sa opäť posadili za jeden stôl strany konfliktu na Ukrajine a Rusko spolu s Nemeckom a Francúzskom. Priame rozhovory v Paríži obnovili len poradcovia hláv štátov a vlád pre zahraničnú politiku, ale aj tak.

Rokovania v normandskom formáte

Toto kolo sa nazýva normandský formát podľa miesta prvého stretnutia v tejto konštelácii v pobrežnej oblasti Normandie v severnom Francúzsku krátko po obsadení ukrajinského Krymu Ruskom. Odvtedy sa uskutočnilo nespočetné množstvo takýchto rozhovorov na všetkých možných úrovniach bez toho, aby sa dosiahol rozhodujúci prielom v riešení konfliktu.

Normandský formát pre nemeckú vládu veľký význam. Nemecko sa snaží zohrať svoju úlohu pri hľadaní diplomatického riešenia konfliktu.

Široká ponuka „formátov“

„Nemôžeme si dovoliť ponúknuť Rusku všetky formáty, aby si z nich Moskva vyberala,“ - zdôraznil námestník poľského ministra zahraničných vecí Szymon Szynkowski vel Sęk.

Poľsko vidí len tri dôležité formáty: dvojstranný dialóg medzi USA a Ruskom, dialóg NATO s Ruskom a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Normandský formát k nim nepatrí, pretože nebol prínosný pri riešení takýchto otázok.

Je Nemecko spoľahlivé?

To je však stále najmenší problém Nemecka v súvislosti s ukrajinskou krízou. Medzi spojencami Nemecka, najmä vo východnej časti EÚ, narastá kritika jeho postupu voči Rusku. Kľúčovou otázkou pre nich je: Ako spoľahlivá je v ukrajinskom konflikte krajina ako Nemecko, ktorá uzatvára miliardové obchody s Ruskom v energetickom sektore?

A či posledný kancelár SPD Gerhard Schröder z toho profitoval a je verným priateľom ruského prezidenta Vladimira Putina? To, že viceadmirál Kay-Achim Schönbach, ktorý odstúpil z funkcie, nedávno vyjadril sympatie Putinovi, pre mnohých až príliš dobre zapadá do klišé o nemeckom chápaní Ruska.

Pridlhé rozhodovanie 

Olafovi Scholzovi trvalo pridlho, kým sa v kríze zorientoval. Zatiaľ čo ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na začiatku hovorila o „tvrdosti a dialógu" voči štátom, ako je Rusko, a pohrozila Moskve, že v prípade napadnutia Ukrajiny zaplatí vysokú cenu, Scholz sa spočiatku držal v úzadí.

Namiesto toho, aby sa jasne postavil voči Rusku, na summite EÚ v polovici decembra neodporúčal spájať povolenie na prevádzku kontroverzného plynovodu Nord Stream 2 v Baltskom mori medzi Ruskom a Nemeckom s úsilím o deeskaláciu ukrajinskej krízy. Nord Stream 2 je „projekt súkromného sektora" a schvaľovací proces je „úplne apolitický". Ukrajinský konflikt je „inou záležitosťou", tvrdil kancelár.

„Všetky možnosti sú na stole"

Trvalo viac ako štyri týždne, kým Scholz zmenil svoju pozíciu a podobne ako Baerbocková predložil Nord Stream 2 ako sankčný nástroj v prípade ruskej invázie - nie však otvorene, ale skryto. Na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom len povedal, že „ak dôjde na vojenský zásah proti Ukrajine, bude sa o všetkom diskutovať" - bez toho, aby spomenul plynovod. Predtým sa niekoľkokrát vyhol otázke o projekte Nord Stream 2.

Odvtedy sa fráza „všetky možnosti sú na stole" stala trvalou súčasťou tlačových konferencií SPD. Skutočnosť, že sociálni demokrati nie sú v otázke ruskej politiky skutočne jednotní, sa v niektorých bodoch ukazuje až teraz. Napríklad, keď ministerská predsedníčka Meklenburska-Predného Pomoranska Manuela Schwesigová otvorene podporuje rýchle uvedenie Nord Stream 2 do prevádzky.

Žiadne smrtiace zbrane

Ešte väčším problémom pre nemeckú vládu je však otázka dodávok zbraní. Aj v tomto prípade zaujal Scholz jasné stanovisko len nedávno: Žiadne smrtiace zbrane pre Ukrajinu. Vychádza to nielen z nemeckých smerníc o vývoze zbraní, ale aj zo snahy neprispievať k eskalácii a zachovať si schopnosť rokovať s Ruskom.

V Kyjeve to vyvolalo rozhorčenie. Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Melnyk hovorí o „nepochopiteľnom odmietnutí".

Symbolických 5 000 prilieb

Nemecká vláda sa to teraz pokúsila zmierniť. Ministerka obrany Christina Lambrechtová na zasadnutí Výboru pre obranu oznámila, že Nemecko dodá Kyjevu 5 000 vojenských prilieb.

Mal to byť „veľmi jasný signál: stojíme na vašej strane“. To sa však Ukrajincom nepozdávalo. Melnyk hovoril o „čisto symbolickom geste". „Je to len kvapka v mori. Ukrajina očakáva od nemeckej vlády obrat o 180 stupňov, skutočnú zmenu paradigmy."

Dilema 

Je dokonca otázne, či nemecká vláda povolí svojmu partnerovi v NATO Estónsku presunúť na Ukrajinu húfnice zo starých zásob NDR. Nemecká vláda rieši dilemu. Ak povie áno, v skutočnosti sa odchyľuje od svojej zásady nedodávať zbrane do krízových oblastí. Sú to totiž stále zbrane z Nemecka, aj keď sa na Ukrajinu dostanú okľukou. Ak povie nie, nahnevá svojich východných spojencov a potom bude stáť na ich strane nielen ako popierač, ale aj ako blokátor vojenskej pomoci Ukrajine.

„Nemecko samé doma“

Pre šéfa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfganga Ischingera je obraz ukrajinskej krízy pre Nemecko katastrofálny. „Koľko ľudí v Berlíne si skutočne uvedomuje, ako veľmi naša zmätená politika voči Ukrajine poškodzuje nielen Nemecko, ale aj celú EÚ?" - napísal na Twitteri bývalý najvyšší diplomat. „Naši východní partneri sa čoraz viac upínajú k USA a NATO. Dôveryhodnosť EÚ je poškodená.“

Nemecko samo doma? Námestník poľského ministra zahraničných vecí Szynkowski vel Sęk analyzuje situáciu podobne ako Ischinger. „V Poľsku a ďalších východoeurópskych krajinách sa mnohí pýtajú, akú hru vlastne Nemecko hrá v ukrajinskom konflikte." Poľsko očakáva od nemeckej vlády "silné slová a silné činy, a nie zahmlievanie faktov".

„Je spoľahlivým spojencom?"

Aj USA má pochybnosti o tom, či možno s Nemeckom počítať v ukrajinskej kríze. Prezident Joe Biden sa doteraz pevne postavil na stranu Berlína a jeho hovorkyňa Jen Psakiová nazývala Nemecko „jedným z našich najbližších spojencov". Čím viac sa však konflikt stupňuje, tým viac čelí vláda USA kritickým otázkam novinárov o úlohe Nemecka v tejto kríze.

Washington jednoznačne očakáva, že ruská invázia na Ukrajinu musí znamenať koniec projektu Nord Stream 2. Nielen konzervatívny „Wall Street Journal" však považuje nemeckú vládu v tomto a ďalších bodoch za neistého hráča. Nemecko „uprednostňuje ruské záujmy pred záujmami Západu", napísali americké noviny pod titulkom „Je Nemecko spoľahlivým americkým spojencom?". Noviny hneď pridali aj odpoveď: „Nie.“ – dodáva gmx.net.

(Medzititulky red. HD.)

Pomáhame si navzájom  

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.