Komentár Hansa Monatha (Der Tagesspiegel)

Ruská vláda nevidí potrebu ďalších rozhovorov so Západom o ukrajinskom konflikte. Spochybnila tak zmysel bilaterálnych rokovaní medzi USA a Ruskom, zasadnutia Rady NATO-Rusko a konzultácií OBSE.

Veľká trpezlivosť a pevné nervy

Nová šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková  pravdepodobne tušila, že jej inauguračná návšteva v Moskve pre ňu znamená zvláštne výzvy. Najmä v čase krízy je pre diplomaciu charakteristická „potreba veľkej trpezlivosti a pevných nervov".

Stretnutie so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom a svoju návštevu v Moskve považovala za príležitosť „využiť kanály dialógu na všetkých úrovniach".

Nevidia potrebu rozhovorov so Západom

Ministerka Baerbocková možno potrebuje pevné nervy už len preto, že predstavitelia ruskej vlády po týždni intenzívnych diplomatických kontaktov o európskej bezpečnostnej architektúre vyhlásili, že nevidia potrebu ďalších rozhovorov so Západom o ukrajinskom konflikte. Tým spochybnili zmysel bilaterálnych rokovaní medzi USA a Ruskom, zasadnutia Rady NATO-Rusko a konzultácií OBSE.

Zázraky nemožno očakávať. Rétorické finesy...

Hoci takéto tvrdé vyhlásenia môžu byť aj rétorickými finesami, ktoré majú zakryť skutočné zámery, šéfka nemeckej diplomacie v každom prípade nemôže očakávať rýchly úspech. Existujú náznaky, že ruský postoj k rokovaniam so Západom ešte nie je vyjasnený a že ruský prezident Vladimír Putin si necháva otvorené mnohé možnosti. Samotný dialóg sa v Berlíne považuje za úspech.

Moskva žiada písomnú odpoveď na svoje požiadavky

Samotný minister Sergej Lavrov požiadal NATO a USA o rýchlu písomnú odpoveď na požiadavky Moskvy o bezpečnostné záruky. „Čakáme na odpoveď, papierovú odpoveď od našich kolegov," -povedal a sťažoval sa na nedostatočnú reakciu Západu na rokovaniach v Ženeve, Bruseli a Viedni. Obvinil NATO, že pokračuje v konfrontačnom kurze.

Rusko chce zastaviť akékoľvek rozširovanie NATO na východ a zabrániť tomu, aby sa jeho členom stala susedná Ukrajina. Rusko sa cíti ohrozené už len možnosťou vstupu Ukrajiny do EÚ, ktorý ale momentálne nie je na programe dňa. Partneri NATO takúto záruku vylučujú, pretože porušuje právo národov na sebaurčenie.

Diplomaticko-politická kalkulácia?

Preto nemožno očakávať rýchlu písomnú odpoveď zo strany NATO. Západné hlavné mestá sa skôr budú snažiť získať viac istoty o zámeroch Ruska. Ani v Berlíne nie je jasné, či je masívne nasadenie ruskej armády na hraniciach súčasťou diplomaticko-politickej kalkulácie, alebo slúži cieľu obnoviť vojenskú intervenciu v susednej krajine po obsadení Krymu v roku 2014.

Na ceste do Moskvy nemecká ministerka Baerbocková najprv odletela na rokovania do ukrajinskej metropoly Kyjev. Cieľom bolo demonštrovať nemeckú podporu krajine a nemeckú vôľu nevynechať Kyjev z bilaterálnych rokovaní s Moskvou.

„Bojte sa a očakávajte najhoršie! " – vyhrážajú sa hackeri

Západných partnerov Ukrajiny zaskočil masívny kybernetický útok na jej vládu. Na internetovú stránku ministerstva zahraničných vecí v Kyjeve sa nedalo dostať, rovnako ako na internetové stránky ostatných ministerstiev a vlády. V skorých ranných hodinách sa na domovskej stránke ministerstva zahraničných vecí dočasne objavili výhražné slová „Bojte sa a očakávajte najhoršie!" v ukrajinčine, ruštine a poľštine.

EÚ a Berlín ubezpečili Ukrajinu o svojej pomoci. Zástupca EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell a nemecká vláda tento kybernetický útok dôrazne odsúdili. Podľa Borella EÚ zmobilizuje všetky prostriedky na podporu Kyjeva. To by zahŕňalo aj technickú pomoc pre Ukrajinu. Zatiaľ nie je jasné, či za útokom stojí Rusko: „Nemáme dôkazy, ale je to možné,“ – povedal zástupca EÚ.  Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg označil kybernetický útok za „šialene znepokojujúci". Upozornil, že to môže byť predzvesť vojenskej aktivity.

Počas svojej návštevy Moskvy sa Baerbocková bude tiež snažiť o obnovenie rokovaní o Ukrajine v normandskom štýle. Vedúci predstavitelia Nemecka, Francúzska, Ruska a Ukrajiny sa naposledy stretli v tomto formáte v roku 2019. Poradca kancelára Olafa Scholza  pre zahraničnú politiku Jens Plötner rokoval o tejto téme v Moskve a Kyjeve spolu so svojím francúzskym kolegom. Hovorca podpredsedu vlády Hoffmann vyjadril „opatrný optimizmus", že sa k tomuto formátu bude možné vrátiť na diplomatickej úrovni, uzatvára Hans Monath v Der Tagesspiegel.

(Medzititulky red. HD.)

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.