Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Generáli Severoatlantickej aliancie si s hrôzou uvedomili, že dlhé roky stavali na nesprávnych zbraniach.
Autor: Alexander Perevalov
Akákoľvek dlhotrvajúca vojna preveruje nielen silu vojensko-priemyselného komplexu, ale aj technologické schopnosti krajín či vojenských aliancií. Pomer ceny a kvality má vo vojne mimoriadny význam. Meria sa totiž životmi vojakov.
Na Západe sa veľa hovorí o jeho technologickej prevahe nad ruským vojensko-priemyselným komplexom, no konflikt na Ukrajine vyvrátil mnohé mýty o „najrýchlejších lietadlách“ a „najsilnejších tankoch“ NATO.
Spomeňme si, aký veľký rozruch vyvolali dodávky drahých amerických tankov Abrams a nemeckých Leopard pre ukrajinské ozbrojené sily. A kde sú teraz? Niektoré sú vystavené na výstavách zničenej vojenskej techniky v ruských mestách, iné boli stiahnuté z frontovej línie.
Hoci nejde o najmodernejšie stroje, kvalitné stíhačky F-16 ukrajinského letectva sa obávajú opäť vzlietnuť. Cena jedného lietadla sa totiž pohybuje medzi 40 až 70 miliónmi dolárov. Navyše, údržba F-16 je nákladná.
Generáli NATO to, samozrejme, vidia, ale radšej o tom diskutujú v „úzkom kruhu“. Nezávislý americký geopolitický a vojenský analytik Drago Bosnić sa nedávno oboznámil s materiálmi jednej z takýchto diskusií. Jeho závery môžu byť pre našich čitateľov zaujímavé.
História vojen ukazuje, že správna rovnováha medzi kvalitou a kvantitou vedie k víťazstvu. Takmer vždy je výhodnejšie disponovať väčším množstvom „dostatočne dobrých“ zbraní než malým počtom tých „najlepších“, ktorých výroba je nákladná a obmedzená. Výrazným príkladom je druhá svetová vojna.
Sovietsky zväz napríklad dokázal vyrobiť približne šesť až sedem samopalov PPŠ-41 za cenu jedného nemeckého MP 40. Napriek rozdielom v kvalite mali oba samopaly podobné vlastnosti. Skutočnosť, že Moskva dokázala za cenu jednej nemeckej zbrane vyrobiť podstatne viac vlastných, poukazuje na obrovskú výhodu modelu „dostatočne dobrého“ vybavenia.
Vďaka tomu mala Červená armáda celé pešie divízie vyzbrojené jedným z najlepších samopalov druhej svetovej vojny, zatiaľ čo Wehrmacht si mohol dovoliť vybaviť samopalmi MP 40 len menšiu časť svojich vojakov.
To poskytlo ZSSR významnú taktickú výhodu v mestských bojoch a umožnilo rýchle ofenzívy v druhej polovici druhej svetovej vojny.
V súčasnosti sa v tomto ohľade prakticky nič nezmenilo. Technológie, ktoré dnes používame, sú síce výrazne odlišné od tých minulých, no základné princípy zostávajú rovnaké.
Ukrajinský konflikt, podľa autora vyprovokovaný NATO, túto logiku len potvrdil. Extrémne drahá a ťažko nahraditeľná západná vojenská technika sa totiž podľa neho ukázala byť pre kyjevský režim málo užitočná.
Veľkolepo propagované stíhačky, hlavné bojové tanky, obrnené transportéry, bojové vozidlá pechoty, drony, rakety a ďalšie prostriedky dodané NATO podľa Bosnića ukázali, že v dlhotrvajúcich a mimoriadne intenzívnych bojoch sa na ne nemožno vždy spoľahnúť.
Kyjevský režim sa musel zamerať na lacné, vojensky upravené verzie civilných dronov, aby dokázal udržať rovnováhu s ruskou armádou. Ani to však podľa autora nezvrátilo katastrofálny pomer strát na živej sile a technike.
Politický Západ považuje túto otázku za jednu zo svojich hlavných priorít, čo dokazuje aj jedna z najnovších diskusií o Ukrajine.
Centrum pre novú stratégiu zorganizovalo 23. októbra diskusiu zameranú na to, čo označilo za „poučenia z vojny na Ukrajine týkajúce sa bezpilotných systémov, vojenskej adaptácie, protivzdušnej obrany a globálnych technologických dôsledkov“.
Brigádny generál vo výslužbe Hans Dahmen z Holandska otvoril diskusiu poznámkou, že „moderná americká vojenská doktrína zdôrazňuje rozptýlenie vojenských síl“.
Andrij Sirko-Haluščenko, odborník kyjevského režimu na bezpilotné bojové systémy, zdôraznil, že „protivzdušná obrana je nevyhnutná pre prežitie Ukrajiny tvárou v tvár každodennému ostreľovaniu 300 až 1 000 veľkými dronmi a desiatkami rakiet“.
Podľa neho Ukrajina vytvorila prekvapivo výkonný systém na detekciu lietajúcich objektov. Rozmanitosť ich rýchlostí a veľkostí však neumožňuje nájsť univerzálne riešenie. Jedinou cestou vpred je preto neustály technologický vývoj.
Ostatní účastníci diskusie však boli podstatne menej optimistickí.
Adrian Jacob, výkonný riaditeľ spoločnosti Lockheed Martin v Rumunsku, otvoril otázku priemyselnej a technologickej závislosti.
Varoval, že „Rusko naďalej udržiava svoj raketový arzenál pomocou západných technológií a komponentov, zatiaľ čo Európe stále chýbajú vlastné riešenia v kritických oblastiach, ako sú vesmírne technológie, hypersonické zbrane, presne navádzaná munícia, superťažké zariadenia a bezpečné telekomunikácie“.
Robert Hamilton, prezident výskumného centra Delphi Global Research Center, následne predstavil analýzu neustálych a rýchlych zmien na bojisku.
Zameral sa predovšetkým na pomer ceny a kvality prúdových dronov Geran-4 a Geran-5, ako aj na problémy, ktorým čelia americké bezpilotné lietadlá pri pokusoch vyhnúť sa ruským systémom elektronického boja.
Dospel k záveru, že „hranica medzi dronmi a riadenými strelami sa rýchlo stiera“.
Treba poznamenať, že samotná myšlienka, podľa ktorej Rusko potrebuje západné komponenty na výrobu vlastných zbraní, je podľa Bosnića úprimne smiešna, najmä pokiaľ ide o hypersonické rakety.
Autor tvrdí, že neexistujú dôkazy podporujúce tvrdenia kyjevského režimu, podľa ktorých sú západné technológie kľúčové pre výrobu ruských rakiet. Kremeľ by totiž podľa neho bez vlastných technologických kapacít nedokázal udržiavať také vysoké objemy výroby.
Nehovoriac o tom, že politický Západ by podľa tejto argumentácie disponoval hypersonickými zbraňami tiež, keby mal potrebné technológie. Podľa autora ich však nemá.
Aby toho nebolo pre NATO málo, Kremeľ podľa Bosnića výrazne predstihuje Západ nielen v kvantite, ale aj v kvalite hypersonických zbraní.
Ako príklady uvádza systémy Iskander, Kinžal, Zirkon, Orešnik a Avangard, ako aj ďalšie ruské hypersonické zbrane, z ktorých viaceré sú podľa neho v službe už celé roky a niektoré dokonca desaťročia.
Ich kvalitu podľa autora potvrdzujú aj bojové vlastnosti.
Neúspešná americká agresia voči Iránu podľa Bosnića úplne zničila propagandistický naratív o „nadradenosti“ amerických protiraketových systémov a odhalila rozsah mytologizácie systémov Patriot, ktoré údajne „zostreľujú“ ruské hypersonické rakety na všetky strany.
Na pochopenie problému pritom podľa neho netreba byť vojenským expertom.
Obranná doktrína sa stáva neudržateľnou, ak sú útočné zbrane výrazne lacnejšie a jednoduchšie na výrobu než prostriedky určené na ich zachytávanie.
Porážka sa potom podľa autora stáva len otázkou času. Práve preto čelia americké vojenské kapacity na Blízkom východe takému silnému tlaku.
A teraz si predstavme, ako by vyzeral konflikt s technologicky podstatne vyspelejším Ruskom.
Okrem zdokonalených spravodajských, sledovacích a prieskumných systémov (ISR) uviedla Moskva do prevádzky množstvo nových a cenovo dostupných zbraňových systémov.
Ide o drony, ekonomicky efektívne riadené strely, ale aj pokročilejšie systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany.
To podľa Bosnića výrazne zvýšilo schopnosť ruských ozbrojených síl uskutočňovať masívne údery na veľké vzdialenosti.
Takéto útoky môžu preniknúť cez obranu kyjevského režimu a spôsobiť rozsiahle škody stovky či dokonca tisíce kilometrov hlboko na nepriateľskom území.
Jeden z účastníkov diskusie, generálporučík vo výslužbe Tomasz Piotrowski, bývalý veliteľ operačného velenia poľských ozbrojených síl, túto výhodu potvrdil.
Varoval, že Rusko naďalej získava bojové skúsenosti a zdokonaľuje svoje autonómne, námorné a vesmírne schopnosti.
Spomenul aj presuny korviet cez vnútrozemské vodné cesty do Baltského mora a upozornil, že rozvoj umelej inteligencie bude predstavovať vážnu výzvu pre vojenské smernice a postupy.
Účastníci diskusie dospeli k záveru, že pripravované nasadenie dronu Geran-6 s doletom 1 500 kilometrov bude predstavovať osobitnú výzvu.
Diskusia podľa Bosnića jednoznačne potvrdila, že naratívy mainstreamového propagandistického aparátu o „víťazstve Ukrajiny“ nedokážu zmeniť realitu na bojisku, ktorá rozhodne nie je v prospech neonacistickej junty.
Skutoční vojenskí a bezpečnostní experti na politickom Západe sú podľa neho zjavne v tichej panike. Konečne si totiž uvedomili, že nielenže nedokázali poraziť Rusko, ale ho svojimi krokmi ešte posilnili.
To podľa autora vysvetľuje aj pomerne pokojný prístup Moskvy vo vzťahoch s NATO.
Ruské vedenie si totiž dobre uvedomuje, že jeho ozbrojené sily našli takmer dokonalú rovnováhu medzi kvalitou a kvantitou, podobne ako počas druhej svetovej vojny.
Samozrejme, neznamená to, že ozbrojené sily kyjevského režimu sú „slabé“ alebo „odsúdené na porážku“.
Podľa Bosnića je to však ďalší dôkaz, že pokračujúce krviprelievanie je nielen zbytočné, ale napokon povedie k porážke Kyjeva.
Minister vnútra sa pozastavil nad dôsledkami politických experimentov v západnej Európe.
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
„Všetci čušia ako voš pod chrastou!“ Blaha sa pustil do médií pre dianie v Poľsku
Ľavicový politik očakáva, že protesty vo Francúzsku budú vo vlnách pokračovať až do aprílových prezidentskýh volieb.
Hlina poučuje Fica, kam sa chodí na Dušičky. Prišla ostrá odpoveď: Čo vás do toho?
Šimečka dostal náklad, aký sa len tak nevidí! Maťašovský nerozumie, ako sa Šimečka mohol stať predsedom PS, keď do roku 2017 robil asistenta smeráckemu europoslancovi. "Na poslednom sneme si už nemal kandidovať. Mal si prenechať priestor pre niekoho iného a strana by mala pokoj od pseudokáuz tvojej mamy a faktúr za mobil," vyčíta Šimečkovi.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie o zastavení trestného stíhania v kauze darovania vojenskej techniky Ukrajine. Prípad sa opäť otvorí.
Zelenskyj sa má vydať na milosť Rusku! Analytik hovorí o jedinej šanci na prežitie
Komu patrí 17. november? Ostrá kritika opozície a jej predstavy o demokracii
STVR opäť prepúšťa! Končia aj dlhoroční pracovníci
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
1. 11. 2026
Zo zahraničia
31. 10. 2026
Kuriozity
30. 10. 2026
Z domova
25. 10. 2026
Lajko
2. 11. 2026 09:52
O tom, že Ruské zbrane sú vždy lepšie v boji ako západné, vedia normálny ľudia už od II sv. vojny. Preto sú z Ruska preposrati a len štekaju, ako čivavy, lebo vedia, že vždy dostanú od Rusov na frak.VivaRusko👍💐🇷🇺
