Názor Ivana Hoffman (Pravda)
Slovenská polemika, či si pozvať do domu amerických vojakov, veľmi pripomína českú debatu na rovnakú tému z rokov 2006 až 2009. V Česku chceli Američania vybudovať radar, ktorý mal byť súčasťou protiraketovej raketovej obrany USA a ich spojencov pred Iránom a Severnou Kóreou, konštatuje publicista Ivan Hoffman v článku Byť či nebyť terčom, uverejnenom v denníku Pravda.
Keďže tieto štáty nemali ani medzikontinentálne balistické rakety, ani rozumný dôvod útočiť na Európu, nebolo ťažké sa dovtípiť, že nás Američania chcú zatiahnuť do konfliktu s Ruskom.
Náhodné paralely?
Ako ďalej pripomína Ivan Hoffman, pochopenie našli Američania u českej vlády, v tom čase pravicovej, ale vo verejnosti prevažoval proti americkej základni odpor. Za dobrý nápad považovalo americký radar 30 percent občanov, zatiaľ čo odporcom, ktorých bolo 50 percent, sa nepozdávala perspektíva, že sa stanú terčom ruského protiamerického bombardovania.
Bagatelizovanie rizík
Vládna argumentácia bola v Česku rovnaká, akou dnes operuje vláda na Slovensku. Vyzdvihovala sa výhodnosť kolektívnej obrany, potreba silného spojenca, zveličovali sa hrozby a bagatelizovali sa riziká. Rovnako ako na Slovensku vláda odmietala referendum, ktoré si želalo 70 percent Čechov.
Ponúkali modré z neba
Miestne referendum sa uskutočnilo iba v obciach susediacich so zamýšľanou americkou základňou, zdôrazňuje Ivan Hoffman a dodáva, že občania boli všade proti, hoci im vláda ponúkala modré z neba – 1,2 miliardy korún na infraštruktúru, pitnú vodu, zlepšenie životných podmienok.
Pokus o základňu v Česku Američania vzdali v septembri 2009, keď bolo jasné, že zmluva nemá šancu na ratifikáciu parlamentom. S odstupom času je zrejmé, že odmietnutie radaru nezhoršilo americko-české vzťahy a z druhej strany ani nezabránilo politikom priviesť vzťahy česko-ruské na bod mrazu, podotýka Ivan Hoffman.
Pokiaľ ide o politikov, ktorí v Česku lobovali za americkú základňu, voliči im to pri voľbách nezabudli a neodpustili, hoci hrozba, že sa stanú terčom, vtedy nebola zďaleka taká reálna, ako by bola dnes.
A čo Slovensko? ... české déjà vu?
Z českého odstupu to vyzerá, že vojenská zmluva s USA má na Slovensku presvedčených zástancov i kompetentných oponentov. Vedľa vcelku korektnej odbornej polemiky nad konkrétnymi ustanoveniami zmluvy, teda polemiky, čo je alebo nie je výhodné, je tu ale večná otázka, na ktorej nikdy a nikde nepanuje zhoda: Je to otázka, či sú americké vojenské základne vo svete zárukou bezpečnosti a mieru, alebo zdrojom napätia, nestability a vojen. Nič medzi tým neexistuje a sami Američania zvyknú deklarovať, že po B je správne.
Nebezpečenstvo hroziace od príliš silných spojencov
Ako ďalej poznamenáva Ivan Hoffman, niekedy nie je na škodu obzrieť sa do minulosti a pripomenúť si, ako to dopadlo, keď sme sa spoľahli na kolektívnu bezpečnosť. Bol z toho Mníchov. A Varšavská zmluva, ktorá nás mal ochrániť pred americkým imperializmom, nemeckým revanšizmom a pred kapitalistickým vykorisťovaním človeka človekom, sa nás nakoniec rozhodla zachrániť pred oveľa nebezpečnejším demokratickým socializmom…
Nebezpečenstvo, ktoré hrozí od príliš silných spojencov, spočíva v tom, že presadzujú vlastné záujmy a k záväzkom voči spojencom sa hlásia iba vtedy, keď je to pre nich výhodné. Nemať mocného spojenca je dnes asi bezpečnejšie, ako adoptovať si s agresívnym spojencom jeho nepriateľov, dodáva na záver publicista Ivan Hoffman.
(Medzititulky red. HD.)
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.