Mimovládna organizácia Transparency International Slovakia (TIS) na svojom facebookovom účte zverejnila reakciu predsedu Ústavného súdu SR (ÚS) Ivana Fiačana. V otvorenom liste ho požiadala o vysvetlenie, prečo súd poslal za mreže iba piatich sudcov z protikorupčnej akcie „Búrka“ a ďalších ôsmich oslobodil.
Fiačanova reakcia mimovládku milo prekvapila. Uviedla, že predseda ÚS sa odpovediam nevyhýbal, pričom vecne argumentoval na otázky a postup súdu sa snažil racionálne vysvetliť.
„
Takto nejako by mohla vyzerať komunikácia verejných inštitúcií vo fungujúcej demokracii,“ skonštatovala v statuse TIS.
V liste, ktorý mu mimovládka zaslala ešte v polovici marca, sa ho pýtala, či v procese s trinástimi sudcami existuje odôvodnená obava verejnosti zo zneužívania právomocí, ktoré im v súvislosti s výkonom ich funkcie boli zverené.
V čase, kedy súd prepustil ôsmich sudcov na slobodu, sa mimovládka vyjadrila, že Ústavný súd podcenil vážnosť situácie, pretože nedokázal dostatočne a presvedčivo vysvetliť, prečo vydal súhlas na posúdenie väzobných dôvodov len pre päť sudcov.
Neodôvodnil ani spôsob, akým sa vysporiadal s preukázateľnými konexiami svojich sudcov na kľúčových aktérov kauzy.
Predsedu tak mimovládka vyzvala, aby verejnosti dodatočne vysvetlil, prečo ÚS rozhodol tak, ako rozhodol, a do väzby poslal iba piatich sudcov podozrivých z korupcie a zneužitia právomocí.
Fiačan vysvetlil, že hlasovanie je zo zákona tajné a dôvody jednotlivých sudcov nepozná ani on. Predseda ÚS zdôrazňuje, že skutkový stav opísaný generálnym prokurátorom a dôvody žiadosti o súhlas na vzatie do väzby boli pri jednotlivých sudcoch rozdielne a ich adresná špecifikácia by mohla pomôcť stranám konania.
Fiačan v odpovedi prízvukoval, že súd musí prihliadať na zákonnosť, aj keby to malo spôsobiť nepopulárnosť v očiach verejnosti. Podľa Transparency je však problematické, že hlasovanie o vzatí sudcov do väzby bolo tajné.
Transparency dodáva, že ak by si dal Fiačan viac záležať na podrobnom a zrozumiteľnom vysvetlení hneď po jeho zverejnení, mohol sa ÚS časti kritiky vyhnúť.
Mimovládka tiež poukázala na predsedov argument z listu, že spochybňovanie nezaujatosti niektorých sudcov zo Smeru, ako sú
Mojmír Mamojka a
Jana Laššáková, nie je na mieste. Rozhodnúť o súhlase s väzbou musela nadpolovičná väčšina.
„My dnes ale nepoznáme ani pomer hlasov za a proti. Ak sa rozhodnutie napríklad lámalo na jednom hlase, mohli byť tie ich rozhodujúce,“ konštatuje TIS.
„Sme presvedčení, že rozhodovanie v takej pre justíciu zásadnej kauze, by malo prebiehať maximálne transparentne. Ako problematická sa v tomto prípade ukazuje aj tajnosť hlasovania. Poznať argumenty sudcov pri rozhodovaní o súhlase s väzbou pre ich kolegov by malo byť z nášho pohľadu verejným záujmom,“ zhodnotila Transparency.
NAKA počas protikorupčnej akcie zadržala 13 sudcov, jednú bývalú sudkyňu, jednu správkyňu konkurznej podstaty, jednu advokátku a dve civilné osoby.
Medzi zadržanými sudcami bola aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, sudkyne Denisa Cviková, Zuzana Maruniaková či Miriam Repáková, ktoré sú známe z komunikácie cez aplikáciu Threema s Marianom Kočnerom.
Z vyšetrovania úkladnej vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyplynulo, že obžalovaný kontroverzný podnikateľ komunikoval s viacerými sudcami a snažil sa údajne ovplyvňovať rôzne súdne konania vo svoj prospech.
