HLAS ĽUDU: Aby sme sa stali človekom, musíme dlho žiť (Exupéry)

Ak je to tak, potom s predlžovaním ľudského veku rastie  predpoklad, že v dave ľudí nájdeme aj človeka. Ale je pravda, že iba dlhý život nestačí. Semienko ľudskosti nosíme v sebe a byť človekom sa učíme.

Kdesi na samom začiatku to môžu byť zdanlivo obyčajné, ale ľudsky hodnotné detské činy.  S rokmi zbierame skúsenosti. Je to tak, ako sa hovorí: starí ľudia nie sú múdrejší, ale skúsenejší. Keď zoberieme do úvahy, že skúsenosť je najlepšou učiteľkou, potom by mali aj viac vedieť. A čím viac o živote vieme, tým viac sa stávame človekom. Záleží aj na tom, či semienko v nás vyklíči, alebo uschne. Ak sa oň staráme, potom vyklíči a bude rásť.

V živote je to ako v škole. Nie všetci sme pozorní žiaci a nie všetci vo všetkom vynikáme.  

Kto  sa nepoučí  na vlastných chybách, človekom sa nestane, aj keby žil sto rokov.

Ani otec dvoch detí sa nepoučil. Deťom nebol dobrým príkladom. Častejšie sa pohyboval medzi väzenskými múrmi ako na slobode. Alkohol, príživníctvo, bitky  a krádeže nemohli z neho spraviť človeka. Jedno väzenie vystriedalo druhé. Ešte k tomu chorá manželka, myslím, že si to viete predstaviť. A tak syn cez deň bol študentom, v noci a cez víkendy pracoval.

Žena, ktorá dala  mladej matke s deťmi bez domova  teplo a strechu nad hlavou, tiež mala deti a svoje starosti. Ale mala v srdci lásku  a mala cit. A mala možnosť a ochotu pomôcť. Lebo, ako ona sama hovorí, zo zavretej dlane nič neodletí, ale ani do nej nič nepriletí.  Preto má dlaň stále otvorenú.

Pravdu mala líška, keď povedala: „Dobre vidíme iba srdcom.“