DUNAJ odkrýva zabudnutú Európu: Z vody vystúpili vojenské lode, rímsky most, ba aj mamut

Dunaj klesol na mimoriadne nízku úroveň. Rieka miestami tečie len s časťou obvyklého prietoku a odhaľuje to, čo desaťročia, ale aj tisícročia ukrývala pod hladinou. Na povrch vystúpili vraky nemeckých vojnových lodí, pozostatky mamuta aj základy rímskeho mosta. Sucho však už nie je iba archeologickou kuriozitou. Začína zasahovať aj energetiku krajín, ktorými Dunaj preteká.

Dunaj odhaľuje vojnovú minulosť

Najvýraznejšie sa vojnová minulosť Dunaja ukázala pri srbskom Prahove, neďaleko hranice s Rumunskom. Z rieky vystúpili desiatky vrakov nemeckých vojnových lodí, ktoré boli za bežnej hladiny ukryté pod vodou. Niektoré ležia na piesočných laviciach, iné zostali čiastočne ponorené. Pri viacerých existuje podozrenie, že stále obsahujú zbrane alebo výbušniny.

Plavidlá boli súčasťou nemeckej flotily, ktorá sa na konci druhej svetovej vojny stiahla z Čierneho mora proti prúdu Dunaja. V septembri 1944 ich nemecká armáda zámerne potopila pri Prahove, aby spomalila postup sovietskych vojsk. Podľa historikov bolo takto potopených až 200 nemeckých vojnových lodí. Nacistické Nemecko však kapitulovalo až v máji 1945.

 Zdroj: X/ @SprinterPress

Vraky sa v tejto oblasti objavili aj počas predchádzajúcich období sucha. Keď sa Dunaj opäť naplnil, zmizli pod hladinou. Srbská vláda sa ich už v minulosti pokúšala odstrániť, väčšina však zostala na dne. Dôvodom je práve nebezpečný náklad, ktorý lode prevážali.

Vojnové pozostatky sa objavili aj na ďalších miestach. V Budapešti sa našiel nemecký vojenský motocykel z druhej svetovej vojny, ktorý teraz vystavujú v múzeu ministerstva obrany.

Zdroj: Facebook/ Magyar hadisírgondozás

Na Slovensku zase polícia zaistila nevybuchnutú britskú leteckú bombu s hmotnosťou 700 kilogramov. Pyrotechnici ju naložili na špeciálne upravené hasičské vozidlo s pieskovým lôžkom a previezli do päť metrov hlbokej jamy, kde ju kontrolovane odpálili.

Zdroj: Facebook/ Polícia Slovenskej republiky

Nález bomby súvisí s vojnovými operáciami z roku 1944. Britské Kráľovské letectvo vtedy na Dunaji kládlo míny s cieľom narušiť pohyb nepriateľských jednotiek. Aj po viac ako ôsmich desaťročiach tak extrémne nízka hladina odhaľuje pozostatky konfliktu, ktorý sa skončil dávno pred narodením väčšiny dnešných obyvateľov Európy.

Dunaj však tentoraz neukazuje iba pozostatky druhej svetovej vojny. Pri bulharskej obci Rjachovo objavili v odkrytom koryte kosti pravekého zvieraťa. Odborníci z Regionálneho historického múzea v Ruse identifikovali čeľusť, dva kly a pravdepodobne aj rebro. Podľa prvých odhadov môže ísť o srstnatého mamuta. Presný vek nálezu určia až ďalšie analýzy.

Zdroj: Facebook/ Regionálne historické múzeum v Ruse

Ešte ďalej do minulosti zavádza archeológov nález pri bulharskom Gigen a rumunskej Corabii. Sucho odkrylo pozostatky Konštantínovho mosta, ktorý dal v roku 328 postaviť rímsky cisár Konštantín Veľký. Most meral približne 2,4 kilometra a spájal rímske mestá Ulpia Oescus a Sucidava. Na svoju dobu išlo o mimoriadne technické dielo.

Po stáročia boli jeho pozostatky ukryté pod vodou a sedimentmi. Teraz ich mohli odborníci zdokumentovať aj pomocou dronov. Príroda tak na krátky čas otvorila archeologické okno do obdobia Rímskej ríše.

Podobné obrazy sa objavujú aj inde. Pokles hladín riek v Európe odhaľuje staré vraky, muníciu či pozostatky stavieb. Na Rýne sa objavili takzvané hladové kamene. Ľudia do nich v minulosti vytesávali letopočty a upozornenia na obdobia extrémneho sucha a neúrody. Podobné kamene sa objavili aj na českom Labe. V Holandsku zase nízka hladina odhalila rímsku keramiku.

Romantika archeologických nálezov však končí tam, kde sa začína problém s vodou. Nízky Dunaj totiž neohrozuje iba lodnú dopravu a ekosystémy. Komplikuje aj prevádzku jadrových elektrární, ktoré potrebujú riečnu vodu na chladenie.

Maďarská elektráreň Paks sa pre nízku hladinu Dunaja dostala do vážnej situácie a musela výrazne obmedziť výkon. Podobný problém rieši aj rumunská Cernavodă. Nízka hladina Dunaja skomplikovala jej prevádzku a vynútila si mimoriadne opatrenia. Voda, ktorú sme dlho považovali za samozrejmosť, sa zrazu stáva limitom pre energetiku.

Dôsledky vidno aj na Slovensku. Slovenský hydrometeorologický ústav zaznamenal v Bratislave počas júla mimoriadne nízke priemerné prietoky Dunaja, ktoré dosiahli iba časť dlhodobého priemeru. Nízka hladina už zasiahla aj plavbu a niektoré vyhliadkové plavby museli byť zrušené.

Dunaj pritom nie je iba dopravná tepna. Je zdrojom vody, súčasťou energetickej infraštruktúry a jedným z najdôležitejších európskych riečnych systémov. To, čo sa dnes javí ako zaujímavá príležitosť pre archeológov, môže byť z pohľadu hospodárstva vážnym varovaním.

Rieka, ktorá si pamätá viac než človek

Historický význam týchto nálezov nespočíva iba v ich veku. Každý odkrytý predmet je kúskom príbehu krajiny, ktorú dnes poznáme úplne inak. Vojnové lode pripomínajú najtemnejšie obdobie Európy. Rímsky most zase ukazuje technickú vyspelosť civilizácie, ktorá dokázala prekonať Dunaj už pred takmer 1 700 rokmi. Mamut patrí do ešte staršieho sveta, v ktorom človek žil uprostred úplne inej krajiny a klímy.

Historik by však pri pohľade na tieto nálezy nemal zostať iba pri fascinácii minulosťou. Dunaj nám ukazuje, ako rýchlo sa môže meniť prostredie, o ktorom sme si zvykli myslieť, že je nemenné. Rieka ukrývala rímsky most celé stáročia. Vojnové vraky prežili viac ako osemdesiat rokov. A dnes jej voda ustupuje natoľko, že začína odhaľovať všetko, čo bolo doteraz skryté.

Možno práve v tom je najväčšie posolstvo súčasného sucha. Avšak pri ďalších úbytkoch vody, otázkou už nebude, čo ešte objavíme na dne rieky. Otázkou bude, čo všetko bude musieť Európa meniť, aby mala dostatok vody na život, dopravu aj energiu.