Takto vyzerá AZYL NA SLOVENSKU: Odborníčka prehovorila o táboroch. Ceuta ukázala, kam môže migrácia zájsť (VIDEO)

Migrácia je opäť jednou z najvýbušnejších tém Európy. Slovensko od júna funguje podľa nového zákona o medzinárodnej ochrane. Na juhu kontinentu pritom stačila jediná udalosť a desaťtisíce ľudí sa pokúsili dostať do španielskej Ceuty. Programová riaditeľka Ligy za ľudské práva Miroslava Mittelmannová v rozhovore pre ta3 opísala, ako funguje slovenský azylový systém a čo migranti zažívajú ešte pred príchodom do Európy.

Na Slovensku sa pravidlá zmenili

Od 12. júna platí nový zákon o medzinárodnej ochrane. Nahradil doterajší zákon o azyle a prináša pravidlá vychádzajúce z reformy spoločnej európskej azylovej a migračnej politiky.

<iframe src='https://www.ta3.com/embed/20260806-hw-c0a54db5-555b-4523-8cfc-f9585a36b70a' width='750' height='422' frameborder='0' scrolling='no'></iframe>
Zdroj: TA3

Ministerstvo vnútra hovorí o zjednotení postupov a zrýchlení konaní:

Žiadateľ najprv kontaktuje policajný útvar a prejaví vôľu požiadať o ochranu. Následne podáva samotnú žiadosť. Práve v tom je jedna zo zmien oproti minulosti. Proces má po novom dve fázy.

Po vybavení potrebných úkonov smeruje žiadateľ do záchytného tábora v Humennom. Tam absolvuje zdravotné vyšetrenia a ďalšie kontroly. Neskôr môže byť presunutý do otvoreného pobytového tábora.

Slovensko má okrem Humenného zariadenia v Rohovciach a Opatovskej Novej Vsi. Druhé je určené najmä zraniteľným skupinám, medzi ktoré patria rodiny, ženy či deti.

Mittelmannová v rozhovore opisuje bežný život v táboroch ako pomerne pokojný. Žiadatelia dostávajú stravu a základné vybavenie. K dispozícii sú aj jazykové kurzy a sociálna pomoc.

Rozhodujúce však nie je len to, kde človek býva. Podstatný je azylový pohovor.

Rozhodovač ministerstva vnútra zisťuje, prečo žiadateľ opustil svoju krajinu a prečo sa do nej nemôže vrátiť. Posudzuje jeho príbeh a okolnosti, ktoré uvádza. Súčasťou procesu sú aj potrebné zdravotné vyšetrenia.

Pred Európou môže prísť peklo

Obraz azylového tábora však podľa Mittelmannovej nemožno oddeliť od toho, čo sa odohráva ešte pred ním. Mnohí ľudia prichádzajú do Európy aj po skúsenostiach s násilím, vykorisťovaním či obchodovaním s ľuďmi. Odborníčka v rozhovore spomína aj prípady žien, ktoré boli počas migračnej cesty znásilnené.

Ako príklad uvádza príbeh ženy zo strednej Afriky, ktorý zdokumentovala novinárka Sára Činčurová. Žena podľa opisu prešla tábormi v Maroku, kde bola znásilnená. Do Paríža následne prišla za manželom. Bola tehotná.

Práve na tomto mieste sa migračný príbeh mení na oveľa temnejšiu kapitolu. Za ľuďmi na úteku totiž často stoja prevádzači, ktorí na ich zúfalstve zarábajú. Za cestu platia migranti vysoké sumy. Dostávajú sľuby o lepšom živote. Realita však môže byť úplne iná.

Ceuta zažila nápor desaťtisícov ľudí

To, čo môže nekontrolovaný migračný nápor znamenať pre Európu, ukázala koncom júla španielska Ceuta.

Do enklávy sa z Maroka pokúsili dostať desiatky tisíc ľudí. Podľa španielskych úradov išlo približne o 72-tisíc vstupov. Udalosť patrí medzi najväčšie podobné pohyby ľudí smerom na územie EÚ za posledné roky.

Cena bola tragická. Šéf Ceuty Juan Jesús Vivas 6. augusta uviedol v Európskom parlamente, že pri masovom prekročení hranice zomrelo približne 100 ľudí. V enkláve podľa jeho slov zostávalo ešte 3 000 až 5 000 migrantov.

Za dramatickými zábermi pritom nebol iba organizovaný presun ľudí. Výraznú úlohu zohrali aj sociálne siete a zavádzajúce informácie. Reuters opísal videá, ktoré sa pred udalosťou masovo šírili internetom. Ľudí mohli presvedčiť, že dostať sa do Ceuty bude jednoduchšie, než v skutočnosti bolo.

Práve tu treba byť pri hodnotení opatrný. Sociálne siete môžu migračné pohyby výrazne urýchliť. Samotná existencia výziev na internete však ešte automaticky nedokazuje, že celú akciu riadil organizovaný zločin.

Prevádzačské siete však predstavujú reálny problém. Na migrácii zarábajú obrovské peniaze a zraniteľných ľudí vystavujú ďalším rizikám.

Slovensko rieši inú časť problému

Slovensko nie je Španielsko. Nemá vonkajšiu hranicu EÚ, na ktorú by prichádzali desaťtisíce ľudí naraz. Napriek tomu sa téma migrácie krajine nevyhýba.

Nový systém má zabezpečiť, aby sa žiadosti posudzovali podľa jednotných pravidiel a aby štát vedel preveriť ľudí, ktorí o ochranu žiadajú. Práve bezpečnostné preverenie a rozhodnutie o nároku na ochranu patria medzi najcitlivejšie časti celého procesu.

Mittelmannová tvrdí, že Slovensko má kapacitu na to, aby pozadie žiadateľov preverilo a posúdilo možné riziká. Zároveň upozorňuje, že ľudia, ktorí ochranu získajú, sa môžu zaradiť do spoločnosti, pracovať a odvádzať dane.

Migrácia však nie je iba otázkou štatistík

Za každým číslom je konkrétny človek. Niekedy človek, ktorý uteká pred vojnou alebo prenasledovaním. Inokedy človek, ktorý naletel prevádzačovi a zaplatil za cestu do neznáma.

Európa musí vedieť pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú. Zároveň musí vedieť chrániť svoje hranice a tvrdo zasiahnuť proti tým, ktorí z cudzieho nešťastia robia výnosný obchod.

Ceuta ukázala, čo sa stane, keď sa humanitárna tragédia, sociálne siete, politické rozhodnutia a prevádzačský biznis stretnú v jednom okamihu. Možno by sme preto pri debate o migrácii mali menej hovoriť o anonymných „tisícoch“ a viac o tom, kto ich na cestu posiela, kto na nej zarába a kto za následky napokon nesie zodpovednosť!