Prečo reklama presne trafí to, o čom ste hovorili?
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Rozprávate sa s priateľom o novom kávovare. Telefón leží na stole. O hodinu neskôr vám na sociálnej sieti vyskočí reklama presne na kávovary. Prvá myšlienka je jasná: mobil ma odpočúva. Lenže realita je trochu iná. A v niečom môže byť ešte nepríjemnejšia.
Predstava, že Google alebo Meta tajne nahrávajú naše rozhovory a podľa nich vyberajú reklamu, sa za roky stala takmer moderným mestským mýtom. Technicky to pritom možné je. Dôkaz, že by firmy masovo odpočúvali používateľov práve s cieľom cieliť reklamu, však chýba.
Jedna z odborných analýz sa zaoberala práve otázkou, či dokáže smartfón takéto sledovanie technicky vykonávať a či by sa dalo odhaliť. Výsledok nebol taký jednoznačný, ako sa niekedy uvádza. Výskum nepreukázal masové odpočúvanie, ale zároveň ani nedáva dôvod tvrdiť, že akékoľvek sofistikované zneužitie mikrofónu je technicky nemožné.
Pochybnosti navyše nevznikli z ničoho. V roku 2019 Bloomberg informoval, že Facebook využíval externých pracovníkov na prepisovanie zvukových záznamov z niektorých svojich služieb. Spoločnosť následne uviedla, že túto prax pozastavila. Nešlo o dôkaz tajného nahrávania všetkých rozhovorov v okolí telefónov. Prípad však ukázal, že so zvukovými dátami sa môže pracovať aj spôsobom, o ktorom používateľ nemusí presne vedieť.
Odpoveďou sú predovšetkým dáta. Reklamné systémy nepotrebujú počuť váš rozhovor. Stačí im vedieť, čo vyhľadávate, aké stránky navštevujete, pri akých príspevkoch sa zastavíte, čo nakupujete alebo kde sa pohybujete. Z týchto informácií dokážu vytvoriť pomerne presný obraz vašich záujmov.
A potom príde moment, ktorý pôsobí ako telepatia. Rozprávate sa o kávovare a objaví sa reklama na kávovar. Lenže algoritmus mohol o vašom záujme vedieť už dávno. Možno ste si pred týždňom pozreli recenziu. Možno ste navštívili internetový obchod. Možno ste klikli na článok o káve.
Do hry vstupuje aj psychológia. Denne vidíme množstvo reklám, ktoré si vôbec nezapamätáme. Keď sa však krátko po rozhovore objaví reklama na rovnakú tému, mozog si tieto dve udalosti okamžite spojí. Ostatné reklamy zostanú nepovšimnuté.
Výskum zameraný na reklamu súvisiacu s obsahom rozhovorov ukázal, že tento pocit je medzi ľuďmi pomerne rozšírený. Samotná skúsenosť s „podozrivo presnou“ reklamou však ešte nie je dôkazom odpočúvania. Môže byť výsledkom kombinácie presného reklamného systému a spôsobu, akým náš mozog vyhodnocuje náhody a súvislosti.
To však neznamená, že mikrofón telefónu nikdy nepočúva. Práve naopak. Hlasové hovory, diktovanie, videohovory či hlasoví asistenti ho potrebujú. Problém môže byť oveľa banálnejší než predstava tajnej špionáže. Používateľ jednoducho povolí aplikácii prístup k mikrofónu a neskôr na to zabudne.
Preto sa oplatí skontrolovať oprávnenia. Na iPhone ich nájdete v časti Nastavenia → Súkromie a bezpečnosť → Mikrofón. Na Androide je cesta podobná: Nastavenia → Súkromie → Správca povolení → Mikrofón. Aplikácie, ktoré mikrofón nepotrebujú, k nemu nemajú mať prístup.
Rovnako má zmysel pozrieť sa na nastavenia personalizovaných reklám a aktivitu účtu. Vypnutie personalizácie síce reklamy neodstráni, obmedzí však množstvo údajov, ktoré sa používajú na ich prispôsobovanie.
Najväčší omyl teda možno spočíva v samotnej otázke. Pýtame sa, či nás telefón počúva. Oveľa zaujímavejšie je, koľko toho o nás dokážu reklamné systémy zistiť bez jediného vypočutého slova.
Vyhľadávania, kliknutia, nákupy, poloha, sledovaný obsah či čas strávený pri obrazovke vytvárajú digitálnu stopu. Každý údaj sám osebe môže pôsobiť bezvýznamne. Spolu však vytvárajú obraz človeka, ktorý môže byť prekvapivo presný.
A práve v tom je odborný problém. Nie v predstave, že telefón sedí na stole a tajne počúva každé slovo. Oveľa realistickejší je svet, v ktorom sme o sebe odovzdali toľko informácií, že algoritmus dokáže naše ďalšie rozhodnutie odhadnúť skôr, než si ho sami naplno uvedomíme.
Mobil vaše myšlienky asi nečíta. Možno len veľmi dobre pozná vaše návyky.
A to je možno ešte nepríjemnejšia otázka: koľko zo svojho súkromia sme už dávno vymenili za pohodlie, rýchle vyhľadávanie a reklamu, ktorá „náhodou“ presne trafí to, o čom sme sa práve rozprávali?
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 6 min
pred 1 hod
pred 2 hod
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už začal konanie o cenách energií pre rok 2027. "Verdikt" pritom spoznáme niekedy koncom roka.
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
Máte PIN 1234, 1111 alebo 0000? Analýza 3,4 milióna kódov odhalila najčastejšie kombinácie. Tento zoznam vás možno ani neprekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Egá a nervozita budú narastať!
Europoslanec Milan Uhrík v exkluzívnom rozhovore kritizuje Ursulu von der Leyenovú, Green Deal, migráciu aj pokračujúcu pomoc Ukrajine. Tvrdí, že EÚ sa vzďaľuje od prosperity, mieru a suverenity členských štátov.
Komentáre
31. 10. 2025
