Za Slovensko bojoval aj ako novinár, pedagóg, uhorský poslanec i revolucionár.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
TAKTO CHCÚ SPOLOČNE VLÁDNUŤ? Opozícia sa háda ešte pred novembrovým zhromaždením
Jeden príbeh zo života, ktorý hovorí za tisíc poučiek protislovenských denníkov o tolerancii
Otec dodržal sľub, syn na El Clásico nezabudne. Lenže nie tak, ako si obaja predstavovali
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Z domova
30. 7. 2026
V Uhrovci (okres Bánovce nad Bebravou) sa 29. októbra 1815 narodil politik, jazykovedec, pedagóg, publicista a novinár ĽUDOVÍT ŠTÚR, najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia, kodifikátor súčasného slovenského spisovného jazyka.
Jazyk, hymna a ohraničené územie sú hlavnými atribútmi národa. Tlak progresívneho multikulturalizmu vnúteného Európe je evidentný aj na Slovensku. Práve kodifikátor slovenského jazyka je TEHLOU v hrádzi proti globalizmu, o ktorú sa dnes opierame, pripomenul portál Marker Štúrovo výročie.
Už Baťko Mináč parafrázujúc samotnú Bibliu povedali: „Na počiatku bolo slovo, a to slovo bolo u Štúra,“ pripomenul portál Marker. Štúr je osobnosť a téma, ku ktorej má potrebu vyjadriť sa každá generácia, každý politický režim.
Už sme priebežne informovali, že od roku 2020 sa za podpory štátu připravoval aj veľkofilm (viď foto) o jednom z našich najväčších národných buditeľov. Od 15. januára mal na plátnach kín zažiariť silný príbeh húževnatého asketického muža, ktorý obetoval osobné šťastie v boji za záchranu slovenského národa. Príbeh osudovej lásky i prínos Ľudovíta Štúra v búrlivom dejinnom zlome si zaslúži našu pozornosť, úctu i nasledovanie aj v roku 170. výročia jeho úmrtia a 211. výročia narodenia.
Ľudovít Štúr (†40) sa narodil ako druhorodený syn národne uvedomelého učiteľa uhrovskej evanjelickej školy Samuela Štúra, kde sám získal základné vzdelanie. V roku 1827 odchádza študovať na nižšie gymnázium do Rábu, od roku 1829 študuje na Evanjelickom lýceu v Bratislave.
Pre nedostatok financií prijíma v roku 1834 miesto na ZAI-uhrovskom statku, ako hospodársky úradník. Tu sa neraz stretá s priamym útlakom a pomaďarčovacími snahami vlastníka K. M. Zaia, generálneho inšpektora evanjelickej cirkvi. V roku 1835 bol činorodý a inšpirujúci Štúr na lýceu zvolený za podpredsedu Spoločnosti česko-slovenskej, kde nastoľuje potrebu obranných akcií proti národnému útlaku. Jednou z akcií Spoločnosti je aj pamätný výlet na staroslávny hrad Devín 24. apríla 1836, venovaný oživeniu pamiatky „padlej slovenskej samostatnosti“:
V roku 1836 Ľudovít Velislav Štúr ukončuje štúdium na Lýceu a v roku 1837 sa stal nehonorovaným námestníkom prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. V rokoch 1838-1840 študuje na univerzite v Halle. Popri vedeckej práci vyvíja intenzívnu politickú činnosť, najmä svojimi obrannými spismi, napr. Žaloby a ponosy Slovákov v Uhorsku, Starý i nový věk Slovakú z roku 1841.
Vrcholným rozhodnutím Štúra bolo ustanovenie nového spisovného jazyka v roku 1843. Na rozdiel od Antona Bernoláka za základ zobrali spolu s Hurbanom a Hodžom stredoslovenské nárečie. Štúr spisom Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí odôvodňuje potrebu nového jazyka a Náukou reči slovenskej mu dal pevnú gramatickú stavbu (Bratislava 1846).
V roku 1843 ho násilne pozbavili námestníctva na katedre. Na protest voči tomuto opatreniu odchádzajú študenti z Bratislavy do Levoče. V roku 1844 zakladá spolu s Hurbanom a Hodžom spolok Tatrín v Liptovskom Sv. Mikuláši. V januári 1845 dostáva povolenie na vydávanie slovenských politických novín, Slovenskje národňje novini a Orol tatránski.
V rokoch 1847 – 1848 sa Ľudovít Štúr stáva poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Po vypuknutí revolúcie v Pešti, bolo Štúrom, Hurbanom a Hodžom zvolané zhromaždenie 10. mája 1848 do Liptovského Sv. Mikuláša.
Na zhromaždení formuloval Žiadosti slovenského národa, ktoré maďarská strana odmietla a následne bol na nich vydaný zatykač. Po politických neúspechoch je Štúr nútený ustúpiť z politickej scény a odchádza k rodičom do Uhrovca.
Tu ho zastihol smutný úder – smrť najstaršieho brata Karola a preto odchádza do Modry, kde sa stará o sedem nezaopatrených detí a žije pod policajným dozorom. S
voje náhľady po revolúcii spracováva v knihe O národních písních a pověstech plemen slovanských (Praha 1853). Posledný politický spis určil európskemu publiku, napísal ho po nemecky: „Das Slawentum und die Welt der Zukunft“ (Slovanstvo a svet budúcnosti).
Ľudovít Štúr mal rád prírodu, kde mnohokrát i písaval svoje básne. Za čias trávených v rodnom Uhrovci to bol Rokoš, kde napísal aj známu báseň „Na výšinách“ a Holombecká dolina v Modre, kde rád poľoval. Nešťastná poľovačka 22. decembra 1855 sa mu stala osudnou, keď sa postrelil a na následky zranenia za nejasných okolností 12. januára 1856 zomrel.
Svojou činnosťou sa Ľudovít Velislav Štúr natrvalo stal v histórii vývoja slovenského národa naozaj nesmrteľným. Jeho slovenčina sa stala ozajstnou chrbticou slovenského národa, a to hlavne v ďalšom boji za svoju autonómiu na čele s Otcom národa Andrejom Hlinkom. Zázračným zavŕšením tisícročného zápasu bol vznik slobodnej a suverénnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
