Symbolicky je to aj deň potlačenia SNP proti vlastnému štátu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BOL ABSOLÚTNE MIMO.“ Mečiar tvrdo skritizoval Havla a odhalil detaily ich sporov
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Myšlienku dňa si budú musieť mnohí dlho pamätať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Zabudlo sa na dôležitú vec, že v týchto voľbách sa volia osobnosti...
Skutočným víťazom sú opäť nezávislí kandidáti.
Z domova
30. 7. 2026
Aj október v roku 1929 sa niesol v duchu volieb: mali sa konať 3. parlamentné voľby v ČSR. A kampaň ničím nezaostávala za tou dnešnou:
po dlhom a kontroverznom súdnom procese s redaktorom straníckych novín Hlinkovej strany bol Vojtech Tuka práve 5. októbra 1929 v Prahe exemplárne odsúdený za údajnú špionáž a vlastizradu.
V reakcii na tento krok na Slovensku 8. októbra Hlinkova Slovenská ľudová strana (HSĽS) odstúpila z koaličnej vlády. Kým SNS kandidovala s Československými národnými demokratmi (ČsND), autonomistická HSĽS napriek oslabeniu Tukovou kauzou v nedeľu 27. októbra 1929 na veľkom Slovensku sama bezprecedentne vyhrala (ako inak - čiernou farbou, zelená: agrárno-konzervatívna Republikánska strana poľnohospodárov a roľníkov)
Voľby sa konali v špeciálny deň - presne na 22. výročie krvavého masakru slovenských katolíkov v Černovej (dnes súčasť Ružomberka) priamo pred kostolom.
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej si obyvatelia Černovej začali stavať v roku 1905 za čias Rakúsko-Uhorska z vlastných peňazí. Hlavným iniciátorom výstavby bol rodák z obce, katolícky kňaz a národný buditeľ o. Andrej Hlinka. Za obranu slovenských práv bol opakovane trestaný svetskou i cirkevnou mocou: spišský biskup Alexander Párvy Hlinku suspendoval a zakázal mu vykonávať kňazskú službu kvôli jeho slovenskej politickej angažovanosti. Na slávnostnú vysviacku kostola, postaveného za 2 roky, 27. októbra sa tešila celá dedina: na vybavenie kostola každý doniesol, čo mohol - stoličky, obrazy, vázy, obrusy, sviečky, ...
Keď bol na vysviacku určený maďarsky hovoriaci dekan Martin Pazúrik, obetaví dedinčania to cítili ako nespravodlivosť a výsmech vrchnosti. Spontánne sa postavili na odpor: odmietli nechať posvätiť nový kostol cudzím, trvali na tom, že pocta patrí práve o. Andrejovi Hlinkovi.
V deň vysviacky si dedinčania pobrali späť svoje veci z kostola a keď sa dva vozy s cudzími kňazmi pokúsili preniknúť ku kostolu, vyobliekaný dav 400 veriacich im zastal zúženú cestu a posielal ich preč. Veliteľ 15 uhorských žandárov vydal bez varovania rozkaz strieľať do neozbrojeného davu v krojoch.
Na mieste i v dôsledku zranení od splašených koní, vozov a následnej streľby žandárov zahynulo 15 veriacich vrátane žien a detí, 12 osôb utrpelo ťažké zranenia a desiatky ďalších boli ľahko zranené.
Mŕtvi uhorskej moci nestačili: v nasledujúcom vykonštruovanom súdnom procese súdili 55 Černovčanov za prípravu nepokojov a účasť na vzbure, 38 bolo aj odsúdených spolu na 36,5 roka odňatia slobody (Podrobnosti v diele prof. F. Vnuka: Tribún slovenského národa)
Brutálny zásah žandárov proti bezbrannému ľudu vyvolal ostré reakcie aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Proti krvavému zásahu uhorskej vlády protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad
Len vďaka médiám a článkom od zahraničných velikánov sa SLovensko dostalo na mapu Európy. Masaker odhalil netušený národnostný útlak Slovákov v Uhorsku. Tí, čo sa o ňom dozvedeli vďaka Černovej, stali sa a zotrvali významnými podporovateľmi a obhajcami Slovenska aj v boji za sebaurčenie a vznik Československa aj pri povojnovom znovuusporiadaní Európy i v 1993.
Černovský masaker spred 119 rokov sa stal míľnikom a oporou slovenského autonomistického boja. Samotný kostol napokon posvätil sám o. Andrej Hlinka o niekoľko rokov neskôr, na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
NA obete černovskej tragédie slovenskí voliči zjavne nezabudli ani v spomínaných československých voľbách v deň jej 22. výročia.
Pri príležitosti 25. výročia masakru veriacich dala vybudovať Slovenská liga v Amerike pomník na miestnom cintoríne. Pamätná tabuľa je aj priamo na mieste tragédie.
27. októbra sa tieto udalosti pripomínajú ako pamätný deň SR – Deň černovskej tragédie.
História však pokračovala rozmarnými "náhodami" tohto dňa:
V roku 1939 prezident Slovenského štátu Mons. Jozef Tiso vymenoval novú vládu na čele práve s Vojtechom Tukom, obetným baránkom volieb 27. októbra 1929.
V roku 1944 už 2 mesiace po vypuknutí zahraničím organizovaného Slovenského národného povstania (SNP) nemecké jednotky obsadili Banskú Bystricu a povstanie zatlačili na zimu do zasnežených hôr.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
