Voľby 27. októbra vyhrala Hlinkova strana. Na 22. výročie zastrelenia 15 veriacich maďarskými žandármi v Černovej (video)
Symbolicky je to aj deň potlačenia SNP proti vlastnému štátu

Symbolicky je to aj deň potlačenia SNP proti vlastnému štátu

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

BOL ABSOLÚTNE MIMO.“ Mečiar tvrdo skritizoval Havla a odhalil detaily ich sporov


František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Myšlienku dňa si budú musieť mnohí dlho pamätať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Zabudlo sa na dôležitú vec, že v týchto voľbách sa volia osobnosti...
Skutočným víťazom sú opäť nezávislí kandidáti.


Z domova
30. 7. 2026
Aj október v roku 1929 sa niesol v duchu volieb: mali sa konať 3. parlamentné voľby v ČSR. A kampaň ničím nezaostávala za tou dnešnou:
po dlhom a kontroverznom súdnom procese s redaktorom straníckych novín Hlinkovej strany bol Vojtech Tuka práve 5. októbra 1929 v Prahe exemplárne odsúdený za údajnú špionáž a vlastizradu.
V reakcii na tento krok na Slovensku 8. októbra Hlinkova Slovenská ľudová strana (HSĽS) odstúpila z koaličnej vlády. Kým SNS kandidovala s Československými národnými demokratmi (ČsND), autonomistická HSĽS napriek oslabeniu Tukovou kauzou v nedeľu 27. októbra 1929 na veľkom Slovensku sama bezprecedentne vyhrala (ako inak - čiernou farbou, zelená: agrárno-konzervatívna Republikánska strana poľnohospodárov a roľníkov)

Voľby sa konali v špeciálny deň - presne na 22. výročie krvavého masakru slovenských katolíkov v Černovej (dnes súčasť Ružomberka) priamo pred kostolom.
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej si obyvatelia Černovej začali stavať v roku 1905 za čias Rakúsko-Uhorska z vlastných peňazí. Hlavným iniciátorom výstavby bol rodák z obce, katolícky kňaz a národný buditeľ o. Andrej Hlinka. Za obranu slovenských práv bol opakovane trestaný svetskou i cirkevnou mocou: spišský biskup Alexander Párvy Hlinku suspendoval a zakázal mu vykonávať kňazskú službu kvôli jeho slovenskej politickej angažovanosti. Na slávnostnú vysviacku kostola, postaveného za 2 roky, 27. októbra sa tešila celá dedina: na vybavenie kostola každý doniesol, čo mohol - stoličky, obrazy, vázy, obrusy, sviečky, ...
Keď bol na vysviacku určený maďarsky hovoriaci dekan Martin Pazúrik, obetaví dedinčania to cítili ako nespravodlivosť a výsmech vrchnosti. Spontánne sa postavili na odpor: odmietli nechať posvätiť nový kostol cudzím, trvali na tom, že pocta patrí práve o. Andrejovi Hlinkovi.
V deň vysviacky si dedinčania pobrali späť svoje veci z kostola a keď sa dva vozy s cudzími kňazmi pokúsili preniknúť ku kostolu, vyobliekaný dav 400 veriacich im zastal zúženú cestu a posielal ich preč. Veliteľ 15 uhorských žandárov vydal bez varovania rozkaz strieľať do neozbrojeného davu v krojoch.
Na mieste i v dôsledku zranení od splašených koní, vozov a následnej streľby žandárov zahynulo 15 veriacich vrátane žien a detí, 12 osôb utrpelo ťažké zranenia a desiatky ďalších boli ľahko zranené.
Mŕtvi uhorskej moci nestačili: v nasledujúcom vykonštruovanom súdnom procese súdili 55 Černovčanov za prípravu nepokojov a účasť na vzbure, 38 bolo aj odsúdených spolu na 36,5 roka odňatia slobody (Podrobnosti v diele prof. F. Vnuka: Tribún slovenského národa)
Brutálny zásah žandárov proti bezbrannému ľudu vyvolal ostré reakcie aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Proti krvavému zásahu uhorskej vlády protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad
Len vďaka médiám a článkom od zahraničných velikánov sa SLovensko dostalo na mapu Európy. Masaker odhalil netušený národnostný útlak Slovákov v Uhorsku. Tí, čo sa o ňom dozvedeli vďaka Černovej, stali sa a zotrvali významnými podporovateľmi a obhajcami Slovenska aj v boji za sebaurčenie a vznik Československa aj pri povojnovom znovuusporiadaní Európy i v 1993.
Černovský masaker spred 119 rokov sa stal míľnikom a oporou slovenského autonomistického boja. Samotný kostol napokon posvätil sám o. Andrej Hlinka o niekoľko rokov neskôr, na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
NA obete černovskej tragédie slovenskí voliči zjavne nezabudli ani v spomínaných československých voľbách v deň jej 22. výročia.
Pri príležitosti 25. výročia masakru veriacich dala vybudovať Slovenská liga v Amerike pomník na miestnom cintoríne. Pamätná tabuľa je aj priamo na mieste tragédie.
27. októbra sa tieto udalosti pripomínajú ako pamätný deň SR – Deň černovskej tragédie.
História však pokračovala rozmarnými "náhodami" tohto dňa:
V roku 1939 prezident Slovenského štátu Mons. Jozef Tiso vymenoval novú vládu na čele práve s Vojtechom Tukom, obetným baránkom volieb 27. októbra 1929.
V roku 1944 už 2 mesiace po vypuknutí zahraničím organizovaného Slovenského národného povstania (SNP) nemecké jednotky obsadili Banskú Bystricu a povstanie zatlačili na zimu do zasnežených hôr.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.