18. septembra 1848 ozbrojená SNR povstala proti Pešti
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Slovenská národná rada (SNR) nám nespadla sama z neba. Nestačilo ju ani vyhlásiť vo Viedni. Boj za Slovensko bol dramatický, krvavý a pamätihodný.
V septembri sa po 3 mesiacoch luxusnej dovolenky vrátili poslanci do Národnej rady Slovenskej republiky, občania sa lúčia s letom a balia grily, slovenskí vojaci vyrážajú na povel NATO s požehnaním parlamentu provokovať Rusko. Politická kultúra pred 178 rokmi bola diametrálne iná.
Začiatkom septembra 1848 sa poslanec uhorského snemu, jazykovedec - kodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, pedagóg, filozof, historik, spisovateľ, publicista, redaktor a Štúr vrátil z chorvátskeho Záhrebu do Viedne (nie letecky) a posmelený revolúciou vo Francúzsku začal pripravovať ozbrojené povstanie na Hornej zemi - ako volali SLovensko. Snažil sa tak napomôcť Jelačičovmu postupu v Chorvátsku, ktorý medzičasom zastavila uhorská armáda.
Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu sme v predošlom článku opustili 16. septembra 1848 po tom, ako na 200-člennom zhromaždení organizátorov povstania a príslušníkov zboru vo Viedni tajne konštituovali Slovenskú národnú radu - prvý slovenský najvyšší politický orgán. Za členov revolučnej SNR nie náhodou zvolili aj vojakov: Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu.
Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 500 mužov, opustil Viedeň 17. septembra:
Viedenská vláda podporovala akciu neoficiálne – poskytla železničný transport s polovičným cestovným, časť zbraní a streliva a asistenciu moravských úradov. Aby sa vyhla prekážkam zo strany revolučne naladených Viedenčanov, výpravu vydávala za zbor robotníkov odchádzajúcich na zemné práce do Bzenca. Dobrovoľníci cestovali neozbrojení, zbrane sa prevážali zvlášť. 18. septembra dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice pri Vrbovciach v západnej časti Nitrianskej stolice.
19. septembra 1848 nastúpili slovenskí dobrovoľníci proti uhorskej revolúcii. Ešte v ten istý deň dobrovoľnícke jednotky obsadili Myjavu. Tam na ľudovom zhromaždení Ľudovít Štúr zverejnil vznik SNR. Zároveň v jej mene vypovedal poslušnosť utláčateľskej uhorskej vláde a jej úradom a vyhlásil samostatnosť Slovenska v rámci Uhorska. Zároveň vyzýval Slovákov do boja za národné a sociálne práva.
Pri pobyte v Myjave došlo k incidentu so stotinou cisárskeho pluku, ktorého veliteľ vyzval dobrovoľníkov aby opustili mesto. Povstalci však prepadli cisárske kasárne a vojakov odzbrojili.
Jadro výpravy i so SNR sa potom 21. septembra presunulo do Brezovej pod Bradlom.
22. septembra dobrovoľnícke jednotky podnikli výpravu na Brezovú, kde vplyvom predchádzajúceho účinkovania J. M. Hurbana predpokladali najväčšie šance na úspech. Priaznivým sa javil i fakt, že na tam žijúcich kopaničiarov sa nevzťahovali zákony o zrušení poddanstva, takže oni nemohli vstupom do dobrovoľníckeho vojska nič stratiť.
Povstalcom sa podarilo obsadiť Brezovú pod Bradlom, kde sa dobrovoľníci prvý raz stretli v boji s uhorskými občianskymi gardami , cisárskym ťažkým jazdectvom a dvoma stotinami pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády. Ich útok úspešne odrazili (tzv. bitka pri Brezovej pod Bradlom). Do 23. septembra sa k dobrovoľníkom pridalo z okolitých obcí a drobného meštiactva množstvo ľudí, takže celkový počet dobrovoľníkov dosiahol asi 5000 mužov.
Z nich však bolo riadne vyzbrojených asi iba 1000 mužov. Ostatní boli vyzbrojení kosami, cepami, sekerami a inými chladnými zbraňami. Ján Francisci sa najprv organizoval v Gemerskej stolici národné gardy. Neskôr sa stal kapitánom a ikonou prvého slovenského dobrovoľníckeho oddielu. Romantický historik Július Botto napísal, že vďaka Franciscimu boli dobrovoľnícke zbory disciplinované, náležite ošatené, dobrou zbraňou zaopatrené a vzorné. Podľa samotného Francisciho bolo toto vojsko symbolom toho, že Slováci vôbec vo svete existujú, tak pred Maďarmi, ako pred „Austriou“. Vo svojom životopise píše:
„Slovenskí dobrovoľníci ... započali vojnu na Myjave, Brezovej, Starej Turej atď. Na čele mali ustrojenú Národnú slovenskú radu, ktorá vyhlásila samostatnosť slovenského národa, vojnu proti vláde peštianskej, ktorej vypovedala poslušnosť, vyslovila poslušnosť a oddanosť vláde cisárskej a dynastii, i urobila to vo vydanej a rozposlanej proklamácii. Národ, vyzvaný pripojiť sa, hrnul sa zástupmi pod ich zástavy, takže v pár dňoch zhromaždilo sa dobrovoľníctva do desaťtisíc," opísal národné povstanie, ktorí si iní predstavujú a organizujú inak:
Voľba predsedu SNR
Vyriešiť bolo treba aj hlavu SNR, čo tiež opísal Francisci: "Medzi Štúrom, Hurbanom a Hodžom, z ktorých každý chcel, aby povstanie započalo sa v jeho stolici, bolo tak dohovorené, že keď povstanie započne sa v Nitrianskej stolici, predsedom Národnej slovenskej rady má byť Hurban, keď v Trenčianskej, Štúr, keď v Liptove, Hodža. … Septembrové povstanie vedome nebolo v žiadnej spojitosti a podriadenosti s austrijským hlavným veliteľstvom, ani s cisárskou vládou. … Kto by si za úlohu vzal skúmať, uvažovať a oceňovať deje septembrového slovenského povstania, tomu odporúčam, okrem už udaného článku dr. Viléma Gablera, Mikuláša Dohnányho spis „Historia povstaňja slovenskjeho z r. 1848…“ odporučil dôsledný Francisci.
Na vodcov povstania bol už od mája vydaný zatykač. Po striedavých úspechoch slovenských dobrovoľníkov ich uhorská vláda vyhlásila za vlastizradcov a 17. októbra ich pozbavila uhorského štátneho občianstva. Povstalcov, ak ich dolapili, súdili štatariálne súdy. Bolo vynesených a vykonaných spolu 6 hrdelných rozsudkov. Koncom októbra boli v Hlohovci popravení dvaja študenti-povstalci K. Holuby a V. Šulek.
Slovákom sa tak natíska otázka: kto zo súčasných poslancov a študentov by zadarmo išiel riskovať svoj život za práva Slovenska proti votrelcom so zbraňou v ruke?
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
