Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Pochody a večere podľa ministerky do kultúry nepatria.
Jiří Paroubek tvrdí, že Rusko zasiahlo kľúčové body Ukrajiny. Varuje: o pol roka môžu byť podmienky pre Kyjev oveľa horšie.
Najvyšší kontrolný úrad pravidelne vyhodnocuje, v ktorej obci na Slovensku sa žije najlepšie. Používa na to množstvo kritérií.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Protislovenské médiá namiesto tlaku na mier zarábajú na príručkách, čo robiť v prípade vojny.
Chmelár otočil zrkadlo na Brusel: „Pozdravujte svojich spojencov!“
Sloboda bez zábran? Učiteľka varuje pred radikalizáciou mladých a stratou autorít.
Na neúcte, pohŕdaním autoritami a nenávisti si vybudoval politickú kariéru.
Podpora Ukrajiny medzi Nemcami klesá. Die Welt píše, že Ukrajina dáva Nemecku a NATO čas na obnovu vojenských kapacít a prípravu na možnú konfrontáciu s Ruskom.
Komentáre
31. 10. 2025
pred 1 d
Rovesník a nasledovateľ Ľudovíta Štúra bol aj redaktorom ilegálnych novín. Za 25 rokov svojho krátkeho života sa bez facebooku nestihol adekvátne zviditeľniť, nezachovala sa dokonca žiadna jeho podobizeň. Zanechal nám však perlu svojej duše: zbierku esejí ZRKADLO SLOVENSKA (1842).
Publicista, prozaik, historik, etnograf, jazykovedec, prekladateľ, redaktor, národnokultúrny pracovník, učiteľ i básnik Benjamin Červenák sa narodil 9. októbra 1816 v Pliešovciach (okres Zvolen) - teda ako rovesník Ľudovíta Štúra. Nadaný žiak z učiteľskej rodiny študoval v Banskej Štiavnici, potom na gymnáziu v Lučenci, aby sa naučil po maďarsky. V centre Novohradu však jeho mladou mysľou prenikli šípy hungarofilstva a do Prešporka na chýrne evanjelické lýceum prišiel v spoločnosti promaďarsky orientovaných kamarátov.
Rýchlo sa však vymanil z ich obkľúčenia a po krátkej nedôvere zapadol do slovenskej družiny okolo Ľudovíta Štúra a stal sa hlásateľom rovnoprávneho postavenia slovenského národa v uhorskej monarchii.
Štúr rozpoznal Červenákov talent, ku ktorému pridal usilovné štúdium a zapálenie pre študentský spolkový život, ktorý sa už netýkal len problémov súvisiacich so štúdiom, ale aj širších spoločenských otázok, medzi ktorými dominovala materinská reč a právo na jej užívanie v praktickom živote. Červenák si svojím vystupovaním a zanietenosťou získal Štúrovu dôveru. „Po jeho boku kráčajúc, osvojil si aj jeho energiu, priučil sa svedomitému plneniu svätej veci a tejto veci sa zasvätil,” napísal neskôr Jozef M. Hurban v Červenákovej biografii.
V 3-jazyčnom Prešporku boli vlasteneckí študenti od roku 1829 združení v Společnosti česko-slovanskej, pri ktorej zrode boli S. Chalupka i K. Štúr.
Ľudovít Štúr prikladal veľký význam prázdninovým cestám i výletom do okolia Bratislavy „na hroby dávnej slávy”, kde – ako napísal Jozef M. Hurban – „sa zohreje duch náš k novým činom”, a vo svojich rozpomienkach na Štúra Hurban dodáva: „História pre národ živý je tým, čím svedomie pre človeka. Človek bez svedomia je koža biedna, daromná; národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.”
Červenák prijal národné meno Pravoslav počas pamätnej študentskej vychádzky na Devín 24. apríla 1836. Hrad nad ústím Moravy do Dunaja, ktorý len 27 rokov predtým vyhodili do vzduchu napoleonskí vojaci, vnímali ako symbol ochrany slovenského národa a slovanstva vôbec pred prenikaním germanizmu. Vychádzka, na ktorú pozval Ľudovít Štúr len najaktívnejších a najoddanejších členov, sa uskutočnila konšpiratívne za nevyhnutných bezpečnostných opatrení, Bezprostredne po zákaze Spoločnosti česko-slovanskej Červenák kľúčovo prispel k vzniku tajného radikálneho spolku Vzájomnosť (1837), na ktorého pôde bol prvým redaktorom ilegálnych rukopisných novín Vzájemnostné listy.
Vzápätí po Štúrovom odchode do nemeckej Halle sa absolvent Červenák stal námestníkom profesora Juraja Palkoviča v Ústave reči a literatúry česko-slovanskej, kde zaviedol prísnu disciplínu (1838 – 1839) a systematicky pripravoval prednášky o histórii slovanstva. Následne aj Červenák študoval filozofiu a pedagogiku na univerzite v Halle (1839 – 1841).
Ľudovít Štúr ako vedúca osobnosť slovenského národného hnutia v 1. polovici 19. storočia by nebol mohol vytvoriť veľké historické dielo bez rovnako nadšených a oddaných spolupracovníkov. Súčasníci považovali za jedného z najlepších a najoddanejších žiakov Ľudovíta Štúra práve Pravoslava Červenáka (+1842). Sám Hurban o Červenákovi povedal: „Bol najtalentovanejší z nás.“ Viaceré mená sa až následne po jeho smrti stali všeobecne známymi, napr. Jozef Miloslav Hurban alebo Michal Miloslav Hodža, ktorí potom tvorili vodcovský triumvirát v najrušnejších časoch – v revolúcii 1848 – 49:
Najvýznamnejším Červenákovym literárnym dedičstvom je posmrtne (1844) vydaná populárno-náučnú kniha Zrkadlo Slovenska. Vo ôsmich kapitolách zosumarizoval základné vlastivedné poznatky o Slovensku, ozrejmil vývin slovenského etnika a jeho národopisné zvláštnosti, otvorene poukázal na aktuálny stav a problémy národného života. Bravúrnym esejistickým štýlom sprostredkovaný národopisný výlet predstavuje Slovensko z rôznych strán: od geografie, mytológie, cez históriu po dobové pomery. Autor dielo napísal s vedomím, že ak sa má Slovensko národne prebudiť, musí samo seba spoznať. Preto poskytol Slovensku Zrkadlo:
Ak raz Slovensko plnohodnotne zužitkuje všetok svoj potenciál a hodnoty, stane sa podľa Červenáka „krásnym klenotom Európy“.
Na 192 stranách obsahuje aj rukopisný plán pedagogiky, inšpirovaný Komenského odkazom. Červenák sa v diele zaoberal zásadami edukačného systému a ponúkol viacero zaujímavých i originálnych myšlienok ohľadom ďalšieho rozvoja výchovno-vzdelávacieho procesu. V poslednej kapitole Zrkadla tvorca erudovane analyzoval ideológiu maďarského národného hnutia a prejavy maďarizačných tendencií.
Svoj vrcholný opus talentovaný Červenák finalizoval už na smrteľnej posteli. Zlý zdravotný stav ho prinútil ísť bývať k bratovi, ktorý bol učiteľom v maďarskej obci Bodony. Dielo dokončoval v bolestiach ťažkej choroby a krátko pred smrťou, na jar v roku 1842, podnikol svoj posledný výlet za priateľmi do Pešti. Odovzdal im rukopis s prosbou, aby nenechali toto dielo zahynúť.
Benjamin Pravoslav Červenák zomrel u brata veľmi mladý 15. júna 1842 - vo veku, kedy kňazi Pavol Hnilica či Ján Chryzostom Korec prijali biskupské vysvätenie ako počiatok svojej tŕnistej cesty:
Ľudovít Štúr v sugestívnej rozlúčkovej reči na pohrebe vysoko ocenil síce krátku, ale mimoriadne plodnú a bohatú národnokultúrnu činnosť mladého BENJAMINA Pravoslava Červenáka.
Peštiansky vydavateľ požiadal v roku 1844 Jozefa Miloslava Hurbana, aby k Červenákovej knihe Zrkadlo Slovenska napísal predslov. Spis Hurbana natoľko inšpiroval, že doň napísal okrem životopisu autora aj najkrajšiu esej o Slovensku, akú v pokladnici slovenskej literatúry máme. Žiaľ, vzhľadom na predčasné úmrtie i na dobu, v ktorej žil, nezachovala sa nám žiadna kreslená či fotografická podobizeň tohto významného štúrovského dejateľa.
Po 175 rokoch objavený štúrovský poklad slovenskej literatúry, ktorý vyšiel po prvý raz v slovenčine až v roku 2019, stále aktuálne apeluje perom Červenáka:
"Či sa azda domnievaš, že riadenie sveta nám len naslepo dáva narodiť sa tam, kde sa rodíme? Veru nie, božia rada ustanovila, aby si spoznal tvoje životné určenie tam, kde ťa ona položila, aby si teda aj to dobré, čo v sebe prechovávajú tvoji rodáci, chránil pred skazou a zdokonaľoval. Neutekaj teda z lona svojho pokrvného príbuzenstva a nezotročuj svoju dušu stavaním ju do rozporu s vôľou Najvyššieho, ale pritisni si k srdcu opustené rodisko a nes mu za obeť všetko dobré, čo dokážeš nájsť v srdci, a tak semeno, ktoré mieniš rozosievať, bude prinášať žiaduce ovocie!“
Použité zdroje:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg)
