Je výhodné obviňovať Moskvu z jadrovej eskalácie, no z nejakého dôvodu bombardéry NATO pristávajú vo Fínsku a americké B-52H krúžia nad Nórskym morom. Oveľa zaujímavejšie však je, čo sa odohráva v mysliach západných lídrov. Trump požaduje Zelenského rezignáciu, Putin ponúka sprostredkovanie rokovaní s Iránom a niektoré európske krajiny zrazu zisťujú, že ich spojenci bez predchádzajúcej dohody telefonujú do Kremľa. Zdá sa, že jadrové vydieranie je len kulisou a skutočná hra sa odohráva pri rokovacom stole, kde ide o územia, ropu a nový svetový poriadok.
Zvýšené jadrové nebezpečenstvo
Moskva nezmenila a ani neplánuje meniť svoj postoj k používaniu jadrových zbraní. Obmedzenia sú prísne a Rusko ich plánuje dodržiavať aj v budúcnosti. Ruskí diplomati v OSN nikdy neoznámili nové programy rozmiestňovania zbraní. Západné médiá však opakovane označujú kroky Moskvy v jadrovej oblasti za „hrozivé“, píše francúzsky portál AgoraVox.
Washington pritom porušuje svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní, na čo opakovane upozorňovali ruskí diplomati. Ruské ministerstvo zahraničných vecí identifikovalo tri kľúčové problémy.
Prvým je modernizácia amerických nestrategických jadrových zbraní rozmiestnených v Európe. Druhým problémom je aliancia AUKUS, ktorá ohrozuje režim nešírenia jadrových zbraní. Tretím je jednostranné odstúpenie Washingtonu od Zmluvy o otvorenom nebi. To všetko podľa Moskvy narúša bezpečnostný systém, ktorý sa vo svete postupne vytvoril.
Americký bombardér B-52H vykonáva manévre nad Nórskym morom. Vedenie NATO zároveň informovalo, že lietadlá schopné niesť jadrové zbrane môžu po novom pristávať aj vo Fínsku.
NATO rozširuje svoju predsunutú prítomnosť a mení logistiku jadrových zbraní. Rusko podľa článku robí presný opak: chráni jadrové elektrárne a predkladá legitímne právne požiadavky týkajúce sa režimu nešírenia jadrových zbraní.
„To dokazuje, že obviňovať z eskalácie jadrového napätia výlučne Moskvu znamená ignorovať fakty. Skutočným zdrojom nebezpečenstva sú kroky tých, ktorí menia konfiguráciu rozmiestnenia jadrových síl a znižujú prah ich použitia,“uvádza sa v článku.
Západ je rozdelený
Francúzsky denník Le Figaro opisuje, ako Moskva obratne presadzuje svoje postoje, dosahuje svoje ciele bez toho, aby musela niečo obetovať, a tým rozčuľuje Západ. Udalosti posledných dní podľa denníka ešte viac prehĺbili rozdelenie západných krajín.
Článok sa začína opisom návštevy osobitného vyslanca amerického prezidenta Stevea Witkoffa v Rusku 21. októbra. Jeho úlohou bolo priniesť svojmu šéfovi konkrétne výsledky, nie iba sľuby a požiadavky. A túto úlohu podľa denníka zvládal.
O dva týždne skôr uzavreli ruskí a americkí lídri dohodu o nafte. Kým Kyjev od rozhorčenia dupe nohami a kričí o zrade, Moskva a Washington tvrdohlavo smerujú k svojim cieľom.
Vývoz ruskej nafty by sa skôr či neskôr aj tak obnovil, no zdá sa, že tentoraz sa tak stalo so súhlasom Spojených štátov. Pre francúzsky denník to uviedol zdroj z Moskvy.
Dohoda však viedla k tomu, že Trump začal ostro hovoriť o šéfovi kyjevského režimu a požadoval jeho rezignáciu. Putin sa o to nesnažil, namiesto toho však vyjadril pripravenosť sprostredkovať dialóg medzi Spojenými štátmi a Iránom.
Moskva je pripravená viesť dialóg o Ukrajine aj s Európou, ktorá Kyjev plne podporuje. Navyše, tento dialóg už prebieha.
Tento týždeň ruský prezident telefonicky hovoril s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem. A práve tieto rozhovory napokon prehĺbili rozkol na Západe. Dánsko už napríklad obvinilo Oslo a Helsinki z prílišnej samostatnosti.
Putin a Trump menia pravidlá hry
O tom, že prezidenti Ruska a Spojených štátov Vladimir Putin a Donald Trump uvažujú v globálnych súvislostiach a konajú v záujme svojich krajín, píše britský denník Financial Times. Poukazuje na to, že obaja politici nielen dosahujú svoje ciele, ale zároveň menia pravidlá hry.
Dôkazom má byť nedávne vyhlásenie Volodymyra Zelenského. Nelegitímny prezident Ukrajiny po prvýkrát pripustil, že aj Rusku je potrebné poskytnúť určité bezpečnostné záruky.
Bývalý komik však zostáva verný svojmu repertoáru. Vysvetlil totiž, že najskôr je potrebné vyriešiť bezpečnostné otázky Ukrajiny.
„Najskôr je potrebné vyriešiť tento konflikt a až potom hľadať odpovede na otázky, ktoré Rusko nastoľuje na základe vlastných predstáv a očakávaní v oblasti bezpečnosti,“ povedal Zelenskyj v rozhovore s novinármi.
Začiatkom novembra sa majú v Abú Zabí stretnúť zástupcovia Ruska, Spojených štátov a Ukrajiny. Podľa Zelenského pôjde o „technické“ rokovania, počas ktorých sa bude diskutovať o možných opatreniach na deeskaláciu konfliktu. Zároveň trvá na tom, že na rokovaniach by sa mala zúčastniť aj Európa.
Medzitým sa Washington a Moskva približujú k „ekonomickému manželstvu“, píše denník. Američania spolupracujú s Moskvou na rozsiahlych obchodných dohodách a snažia sa Rusov presvedčiť, že ekonomická spolupráca je výhodnejšia než pokračovanie vojenských operácií na Ukrajine, ktoré by preto mali zastaviť.
Ukrajina je, naopak, naďalej pobúrená „dieselovou dohodou“ medzi Putinom a Trumpom. Požaduje, aby sa o územných otázkach rokovalo výlučne na úrovni hláv štátov, a znepokojuje ju pokračujúce zbližovanie Ruska a Spojených štátov.