Turčianska galéria v Martine vo štvrtok po 2 rokoch sprístupnila aj posledné 3 tematické miestnosti stálej expozície diel ikony slovenskej výtvarnej moderny Mikuláša Galandu (†43)
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg Mikuláš Galanda (1895 - 1938) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Jeho nezameniteľný rukomaľ zásadne ovplyvnil smerovanie modernej výtvarnej kultúry na Slovensku.
Okrem maľby a grafiky sa s veľkým úspechom venoval aj knižnej grafike a ilustrácii, za ktorú sa mu dostalo za jeho života najväčšieho uznania - v roku 1933 bola jeho knižná grafika odmenená Krajinskou cenou a na svetovej výstave v Paríži v roku 1937 striebornou medailou.
Na samotný vývoj Galandovho výtvarného názoru vplývala spočiatku tvorba nórskeho expresionistu Edwarda Muncha a tvorba tzv. Parížskej školy, najmä P. Picassa, J. Grisa a talianskeho umelca G. Chirica, z českej avantgardy hlavne E. Fillu, R. Kremličku, J. Čapka, J. Zrzavého a iných. Galanda si vytváral a dotváral svoj umelecký názor na prahu tridsiatky, teda ako zrelý a zodpovedný človek, budúci tvorca a umelec.
V Bratislave v tridsiatych rokoch zdieľal ateliér s priateľom Ľudovítom Fullom. Aj na povestnej Škole umeleckých remesiel (ŠUR) v progresívnej pedagogickej a tvorivej atmosfére boli kolegami. Tam v roku 1937 zavítal aj filmom Zem spieva preslávený Karel Plicka založiť filmové oddelenie:
Mikuláš Galanda, „intelektuálne najzložitejší zjav“ (Váross) slovenskej medzivojnovej výtvarnej moderny, priniesol do diania 20. a 30. rokov 20. storočia neprehliadnuteľné razantné gesto racionálnej analýzy a experimentátorstva. Neúnavným úsilím o dosiahnutie dokonalosti formy vytvoril jedinečný autorský koncept, ktorým položil základy celkom novej tradície nášho moderného umenia.
Galanda pochopil a na začiatku 30. rokov i dôsledne explikoval, že „... maľba môže byť zároveň tvorbou sveta novej emotívnej reality i rozumovou analýzou reality sveta skutočného“. (Abelovský).
Príkladom je použitý obraz Matka práve z tohto obdobia, pre jeho monochrómnu farebnosť ružových farebných tónov známy pod názvom Ružová madona. Galanda ním potvrdil, že ani pri stvárňovaní intímnych motívov nerezignoval na precíznu konštrukciu obrazovej kompozície obrazu, abstrahovanie tvaru a jasné vymedzenie foriem.
Lyrická, mäkká štylizácia oblých tvarov, ich objem a dokonalá maliarska modulácia odtieňov ružovej, striebristej a bielej farby navodzujú ilúziu trojrozmerného priestoru. Maľba patrí nepochybne k najvýznamnejším – a tiež k najčastejšie vystavovaným a reprodukovaným – dielam slovenskej medzivojnovej moderny. Už v čase svojho vzniku obraz patril k ústredným exponátom expozície Národnej galérie slovenskej v Martine a rovnako po začlenení do zbierkového fondu Slovenskej národnej galérie (1975) figuruje v jej zbierkach moderného umenia ako jedno z kľúčových diel.
Mikuláš Galanda (†43 ) zomrel 5. júna 1938 v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Z podnetu vdovy pani Márie Galandovej štát v jeho rodnom dome v Turčianskych Tepliciach zriadil pamätnú expozíciu tohto významného slovenského umelca. Pani Galandová zároveň ponúkla Turčianskej galérii v Martine výber z umelcovej výtvarnej a dokumentačnej pozostalosti darom.
Po rekonštrukcii galérie boli exponáty v roku 2024 verejnosti sprístupnené v troch tematických miestnostiach. Po dvoch rokoch k nim vo štvrtok pribudli aj zvyšné tri sály, informoval kurátor výstavy Adam Galko.
Galanda vstúpil na výtvarnú scénu ako typograf a ilustrátor časopisu DAV v roku 1924 pod pseudonymom la ganda. „Nová stála expozícia si tento pseudonym požičiava, aby podčiarkla európsky význam Galandovho diela a jeho prirodzené ukotvenie v širšom kontexte medzivojnového moderného umenia. Zámerom expozície je zároveň naplno rozvinúť tichší a intímnejší rozmer jeho tvorby, akou je kresba,“ objasnil kurátor.
Systém panelov, zásuviek a výsuvných kaziet umožňuje popri známych maľbách predstaviť v plnom rozsahu aj diela na papieri. „Galandova kresba, grafika a knižná ilustrácia, ktoré boli pre svoju materiálovú krehkosť často na okraji záujmu, tu vystupujú ako rovnocenný partner olejov na plátne. Osobitnú pozornosť dostávajú aj drobné kresby a skice zo zápisníkov, ktorých fyzická nepatrnosť často kontrastuje s vizuálnou silou a vnútornou monumentalitou obsiahnutou už v niekoľkých ťahoch ceruzky,“ doplnil Galko.
Expozícia je rozdelená do šiestich tematických celkov. Namiesto prísne chronologického rozprávania umožňuje porovnávať rôzne podoby Galandovho výtvarného uvažovania a sledovať premeny jeho umeleckého jazyka - od prírodných zákutí rodných Turčianskych Teplíc cez sociálne témy a odvážne formálne experimenty až k hľadaniu rurálnej esencie Slovenska, zobrazeniu ženy a napokon k skúmaniu samého seba.
V nadchádzajúcich sychravých a krátkych dňoch tak Turiec pozýva zohriať dušu úchvatným umením nášho priskoro zosnulého predka.
Viac:
V piatok (23.10.) v ranných hodinách opitlý pacient zaútočil na zdravotníkov na prijme Ružinovskej nemocnice.
Prinášame text čitateľky HD, ktorá reaguje na používanie slov fašista/fašistický v spojení s hnutím Republika.
Reakcia prokuratúry na slová Huliaka bola v skutku bleskurýchla.
Jeho postoje podľa kritikov nezodpovedajú kresťanskému konzervativizmu
Výber zo súčasnej ľudovej tvorivosti.
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Vedci už v roku 1960 zverejnili rovnicu, ktorá poukazovala na 13. november 2026. Hrozí ľudstvu skutočne zánik, alebo ide len o matematický model?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
