Jeho postoje podľa kritikov nezodpovedajú kresťanskému konzervativizmu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
TOTO extempore údajného kresťanského politika má pre skutočných konzervatívcov len jedno vyústenie, a to do otázky: Dokedy bude ešte František Mikloško rozkladať kresťanskú politiku na Slovensku a tváriť sa ako kresťanský politik? Citát Branisav Michalko
Názorový článok Branislava Michalka s názvom: Dokedy bude liberál Mikloško suplovať „kresťanský konzervativizmus“? V novom rozhovore opäť ukázal svoj liberalizmus, napriek tomu je mediálnou tvárou kresťanskej politiky…zverejnený na portáli christianitas.sk prinášame v plnom znení.
Znie to neuveriteľne, ale pokiaľ by sme niekomu na Slovensku položili otázku, či vie vymenovať nejakého kresťanského politika, tak by s vysokou pravdepodobnosťou spomenul Františka Mikloška.
Z nejakých záhadných príčin sa práve tento liberál, obdivovateľ masarykovskej československej slobodomurárskej republiky, opovrhujúci slovenským konzervatívnym nacionalizmom, podporovateľ LGBT a cirkevný modernista, napriek tomu, že ho väčšina slovenských kresťanov nemá príliš v láske, stal pre médiá, ktoré ho adorujú – symbolom kresťanskej politiky.
Preháňali by sme príliš, ak by sme povedali, že vývoj jeho kariéry, mediálna podpora, neutíchajúce oslavovanie liberálmi a progresívcami majú podozrivý odér vopred pripravenej ľudskej brzdnej páky, presahujúcej lokálny rozmer, ktorá mala už v 90. rokoch zastaviť potenciálny návrat slovenského tzv. „neoľudáctva“?
Je však nutné sa ním vôbec ešte zaoberať? Z určitého pohľadu áno, pretože jeho rozkladná činnosť prináša v katolíckom prostredí napriek jeho pokročilému veku ešte stále neblahé ovocie.
V najnovšom rozhovore pre Aktuality.sk, ktoré promptne zareagovali na čerstvé rozpory v KDH, aby hneď poskytli exponentovi liberalizmu priestor, sa dozvedáme opäť, že jeho štátnym ideálom bola Masarykova a Benešova republika:
„Československo bol pojem. Československo bola kultúra, myslím tú prvú republiku. To bolo niečo, kedy aj Slováci našli svoj obrovský rozbeh. To Imrich Kružliak raz napísal: Je to až neuveriteľné ako od 18. roku do roku 28, po desiatich rokoch, zrazu Slovensko malo už takmer plne zastúpenú politickú, kultúrnu aj umeleckú garnitúru.“
Tento mierne idealizovaný portrét slovenského dobrobytu však akosi abstrahuje od väznenia Andreja Hlinku, potláčania katolíckej Cirkvi, pohonu na tzv. „maďarónskych kňazov“, masového poštátňovania cirkevných škôl, obsadzovania všetkých úradov druhotriednou až treťotriednou garnitúrou českých úradníkov, ktorí nenašli uplatnenie doma, odhliada od hospodárskej kolonizácie Slovenska, popierania existencie slovenského národa, masívnej politickej (nie mravnostnej) cenzúry, ktorá vymazávala celé strany z článkov, pokiaľ sa dotkli oficiálnej propagandy, etc., etc.
Lenže, srdcu nerozkážeš a František Mikloško dobre vie, kde je jeho poklad. Automaticky sa od milovanej prvej republiky presúva k druhému kultovému symbolu všetkých slovenských liberálov – k Václavovi Havlovi. Predtým však ešte (snáď omylom) prezradil, že Západ mal po roku 1989 pripravenú koncepciu, ktorý ideálny štát bude stelesňovať liberálne a euroúniové hodnoty v strednej Európe:
„To nebola náhoda, že po tom páde komunizmu si Západ zo všetkých tých štyroch krajín vybral Československo. To mi raz hovoril Arpád Göncz, maďarský prezident. Hovoril: Pozri, ja som človek, ktorý bol aktívny v revolúcii v roku 1956, som svetoznámy spisovateľ, Lech Walesa je nositeľ Nobelovej ceny za mier (… a konfident komunistickej tajnej polície pod menom Bolek; pozn. aut.), zakladateľ legendárnej Solidarnośći, ale Západ si vybral Václava Havla za symbol celého tohto stredoeurópskeho priestoru, pretože Západ spoliehal na to, že niekde v génoch máme tie demokratické zásady Československej republiky, prvej a Československo chcel použiť ako model prvej, rýchlo sa transformujúcej krajiny po 40 rokoch blúdenia, prerušenia všetkej kontinuity.“
– Aha, ale my sme si mysleli, že to nadšení občania si vybrali pána prezidenta a dramatika, trochu zázračne, pretože ho nikto v podstate nepoznal a teraz sa dozvedáme, že to bolo zhora riadené?
Nech už to však bolo akokoľvek, František Mikloško bol v každom prípade nadšený z toho, že je súčasťou tejto liberálnej a pokrokovej československej „fajnovosti“:
„Takže to, že som nosil v sebe túto fajnovosť a že som ju potom vnímal aj ďalej, to, čo sme dostávali z exilu, všetky tie veci… to ma robilo človekom, teraz to bude znieť nadnesene, ktorý bol v tom 89. akoby pripravený na tú slobodu, čiže nosil som v sebe to poznanie.“
František Mikloško prirovnal následne československý disent k 10 spravodlivým zo Starého Zákona, ktorí mohli zachrániť Sodomu a Gomoru od (tu sa zarazil) – nebezpečenstva. Po starom to bolo – od Božieho spravodlivého hnevu a trestu. Lenže chápeme, že poslanec Mikloško už pre Sodomu spravodlivý trest neuznáva. No a títo disidenti, z ktorých mimochodom niektorí, najmä v okolí Václava Havla, ako správni liberáli organizovali aj také mierne domáce orgie (ako sa neskôr sťažovali niektorí ich potomkovia) za peniaze nič netušiacich západných prispievateľov (aj kresťanských), boli podľa Mikloška uchovávateľmi kontinuity „dobra, pravdy a krásy“.
„A to som videl v čase Československa. To som videl u chartistov…“
Aby nezostalo len pri potvrdení jeho liberalizmu politického a spoločenského, ospieval aj známych liberálnych teológov, čo tiež vrhá záplavu svetla na ideové zdroje, pomocou ktorých František Mikloško šíril na Slovensku cirkevný progresivizmus:
„Ja si pamätám, my sme ešte žili v dozvukoch toho II. vatikánskeho koncilu a to boli obrovské osobnosti – Karl Rahner, Hans Urs von Balthasar a Schillebeeckx (!) a ďalší veľkí myslitelia.“
Z tejto pozície kovaného liberála, náboženského aj politického, hodnotí nakoniec dnes aj záchvev politického zdravého rozumu v KDH, kde Viliam Karas odmietol podporiť financie pre bezodnú a skorumpovanú Ukrajinu. Mikloško napriek tomu, že nie je členom KDH (sic!) autoritatívne deklaruje, že Karas nemôže byť predsedom strany a že s takýmto KDH nechce mať nič spoločné:
„To je tak smerácke, to je tak ficovské. A on chce byť predsedom… KDH sa musí rozhodnúť, či tento človek bude predsedom, ale s takým KDH ja nechcem mať nič spoločné, ani ho nebudem podporovať.“
Podľa Mikloška sa doteraz „dalo na KDH spoľahnúť“. Že bude presadzovať záujmy kresťanstva? Nie tak celkom. Dalo sa spoľahnúť, že „bude proeurópske“. A to je, predpokladám, zrejme aj to hlavné kritérium „pravdy, dobra a krásy“, ktoré nachádzal u liberálnych disidentov.
Nakoniec Mikloško, zrejme v domnení, že ešte perál nebolo dosť, prirovnal Rusov k mongolským vpádom, zrejme vo svojom pokročilom veku zabúdajúc, že tak on ako aj celá liberálno-demokratická republika oslavuje každoročne „oslobodenie“ Slovenska Červenou armádou!„Rusi sú agresori, ale agresori toho typu mongolských vpádov, ktoré tu boli v dejinách v 13. storočí, že to tu vyplienili a odišli. Veď oni kde prídu tam to ničia, oni teraz už ničia aj civilné objekty, civilov aj deti. Im je to jedno. Nepoznám prípad, kedy by sa Ruské impérium zastavilo, kým nedosiahlo svoje cieľ.“
Historická erudícia Františka Mikloška je fascinujúca. Prirovnať k mongolským vpádom, pri ktorých zahynuli v Uhorsku 2/3 obyvateľstva, napr. normalizačnú sovietsku okupáciu Česko-Slovenska (Či snáď myslel Paskeviča v 1848? Rok 1945 určite nemohol myslieť, veď nás oslobodili…), počas ktorej František Mikloško evidentne prežil a nebol vôbec telesne schátralý, pričom počet obyvateľstva na Slovensku narástol, to dokáže skutočne len ten, kto objektívnu históriu vrúcne miluje. A zabíjanie civilistov vo vojnách? Američania nebombardovali civilné objekty a civilistov? A Nemci, Angličania, Francúzi, Turci, skrátka hocikto? Vedel by František Mikloško vôbec menovať aspoň jednu vojnu, pri ktorej nedošlo k útokom na civilov?
Toto sú skutočné populistické infantilnosti, navyše od človeka, ktorý neustále burcuje proti populizmu. A to, že sa Ruské impérium nikdy nezastavilo? Veď v 17. storočí boli Poliaci až v Moskve, Krymská vojna v 19. storočí dopadla pre Rusko zle a nebyť toho, že Napoleon vliezol až k Moskve, tak by ruský medveď sedel pri kachliach, tešil sa z britských peňazí a nikdy by do Paríža nešiel.
Celé toto extempore údajného kresťanského politika má pre skutočných konzervatívcov len jedno vyústenie, a to do otázky: Dokedy bude ešte František Mikloško rozkladať kresťanskú politiku na Slovensku a tváriť sa ako kresťanský politik?
Súd odmietol obžalobu v závažnej kauze
Jeho postoje podľa kritikov nezodpovedajú kresťanskému konzervativizmu
Výber zo súčasnej ľudovej tvorivosti.
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Meteorológovia naznačili, či sa dočkáme mrazov a sneženia
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
