21. október 1866 premostil amerikánsko-slovenskú spoluprácu, ktorá vyústila do Pittsburskej dohody - rodného listu Slovenska
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Stará vojenská poučka vraví, že Bez spojenia niet velenia. Pittsburské noviny pre Amerikánov (slovenských vysťahovalcov v Amerike) s 22-ročným šéfredaktorom Rovniankom zohrali ako spojka kľúčovú úlohu pri zachovaní ich národného povedomia. Spolu s americkou biznis skúsenosťou umožnili cez Pittsburskú dohodu o. Andrejovi Hlinkovi legitimizovať slovenský národ na Slovensku.
V Pittsburghu v Spojených štátoch amerických (SŠA) vyšlo 21. októbra prvé číslo krajanských novín. Vydával ich síce Janko Slovenský, ale vychádzali ešte v spišsko-šarišskom nárečí ako Amerikanszko-Szlovenszke Novini. Boli určené slovenským krajanom a už na začiatku mali náklad 1 700 výtlačkov. Inšpirovali aj nasledovníkov Slovák v Amerike (1889), či Jednota (1891) a mali 40-tisíc predplatiteľov, kým Národné noviny vychádzajúce na Slovensku sotva šesťsto. Aj Ján Pankúch spolu s miestnymi klerikmi patril zas k dôležitým predstaviteľom prisťahovaleckej komunity v Cleveleande, kde vydával evanjelické časopisy Cirkevné listy a Luterán.
13. mája 1889 redakcia Amerikánsko-slovenských novín vyhorela a zároveň sa vtedy začala písať ďalšia etapa tohto periodika. Zachránil ho prispievateľ Peter V. Rovnianek. Vtedy len 22-ročný mladík sa stal spolumajiteľom a šéfredaktorom a pod jeho vedením stúpol náklad novín v priebehu roka na 2 700 ks. V roku 1894 už vychádzali noviny trikrát týždenne, náklad sa neustále zvyšoval a začiatkom 20. storočia už mali náklad takmer 40-tisíc výtlačkov.
Rovniankovi sa postupne podarilo získať aj niekoľko prispievateľov zo Slovenska ako F. V, Sasinka či Pavla Blahu. V novinách sa objavili aj básne a poviedky našich popredných literátov: nechýbali diela Pavla Országha Hviezdoslava, Svetozára Hurbana Vajanského či Ľudmily Podjavorinskej.
Slovenská tlač v SŠA prekvitala: počet titulov slovenských novín a časopisov tam na prelome 19. a 20. storočia niekoľkonásobne prevyšoval tlač na živoriacom Slovensku. Životaschopní a pracovití Americkí Slováci sa stále zaujímali o dianie pod Tatrami a stále sa cítili súčasťou ťažko skúšaného slovenského národa.
Prostredníctvom tlače a verejnej činnosti kritizovali národnostnú a sociálnu politiku uhorskej vlády. Preto uhorské orgány obmedzovali styk s krajanmi i dovoz americko-slovenskej tlače.
Rozhľadený clevelandský novinár a vydavateľ a republikán Pankúch ako člen Zväzu slovenských novinárov (ZSN) pomáhal pri organizovaní kongresu. Vzišla z neho potreba založiť organizáciu, ktorá by zastrešovala politické a kultúrne aktivity už existujúcich činorodých krajanských spolkov. Už o štyri dni 30. mája 1907 vznikla Slovenská liga v Amerike. Jej cieľom bolo reprezentovať amerických Slovákov a po vzore SŠA podporovať emancipačné snahy Slovákov vo vtedajšom Uhorsku.
V tragédii 1. svetovej vojny v roku 1914 vypracovala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských, 22. októbra 1915 bol v Clevelande podpísaný dokument o vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov "Clevelandská dohoda". Federatívne usporiadanie malo zaručiť úplnú národnú autonómiu Slovenska. Ján Pankúch bol jej signatárom.
Takisto bol pri podpise zlomovej Pittsburskej dohody 31. mája 1918, text ktorej pomáhal sformulovať prof. Tomáš Garrigue Masaryk už ako prezident dočasnej vlády vtedy ešte Česko-Slovenska. Text dohody mal kopírovať požiadavky Slovákov z Clevelandskej dohody: "Spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska:
Pred Slovenskou ligou v Amerike, Českým národným združením a Zväzom českých katolíkov deklaroval spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Slováci pri podpisovaní tejto dohody dôverovali Čechom - pre Andreja Hlinku a slovenské autonomistické hnutie bola Pittsburská dohoda záväzným morálnym a politickým pilierom pre spolužitie v Česko-Slovensku.
T. G. Masaryk ich však oklamal: po vzniku republiky v roku 1918 jeho československá vláda spolu s Edvardom Benešom) dohodu ako právne záväzný dokument neuznali. V roku 1919 celú Pittsburskú dohodu Masaryk spochybňoval, tvrdil, že nie je právne záväzná, lebo to bola len "lokálna dohoda amerických Čechov a Slovákov".
Ústava z roku 1920 tak vytvorila centralizovaný (unitárny) štát namiesto autonómneho. Známe je Masarykovo vierolomné vyjadrenie pre americký kongres, v ktorom hovoril, že "Slovaks are Hungarian Bohemians" (Slováci sú maďarskí Česi).
V roku 1921 zase hovoril o tom, že niet slovenského národa, že je to vynález maďarskej propagandy. Toto všetko Pankúch ako novinár a vydavateľ zanietene publikoval vo svojich novinách (Národné noviny, Hlas).
Hlinka vnímal porušenie dohody ako zradu. V roku 1919 tajne odcestovať na Parížsku mierovú konferenciu, aby tam predložil požiadavku slovenskej autonómie, čo viedlo k jeho zatknutiu a uväzneniu. Paradoxne tento nerovný a nespravodlivý spor sa stal dlhodobým palivom pre úspešný politický boj Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) proti pražskému centralizmu:
V roku 1911 začali krachovať Rovniankove podniky a banky a sám opustil redakciu Amerikánsko-slovenských novín. Bez neho noviny začali upadať. Postupne sa ich názov zmenil na Americko-slovenský bulletin, potom na Americko-slovenský svet. Zaznamenali ešte slávu Pittsburskej dohody, ale autonómiu už nie: v roku 1922 noviny úplne zanikli. Aj keď ďaleko Za Veľkou mlákou, naplnili svoje historické poslanie pre Slovensko. Rovnako ako súčasné alternatívne médiá od roku 2020.
Aby sme však nezabudli ani na súčasnosť, 21. október je aj výročím nedožitých 74. narodenín pozitívneho slovenského speváka a skladateľa Miroslava MEKY Žbirku, ktorý nám odkazuje ALL RIGHT:
Ministerstvo dopravy a Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) pripravujú návrh, aby vlakvedúci a rušňovodiči získali postavenie chránenej osoby. Kto na nich za…
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Vallo alebo Ráž? Kritika výzvy šíriacej sa v progresívnom prostredí a politické paradoxy pred voľbami v Bratislave.
Veľká rana pre Google! Na zverejnenie niektorých záberov domov už súhlas nestačí obísť
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg)
