Český fotograf, režisér a učiteľ sa narodil 14. októbra 1894 vo Viedni, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Narodený a pokrstený v rakúsko-uhorskej Viedni ako Karl Franz Plitzka (92†), vychovaný v Česku, talentom všestranný umelec, vyštudovaný učiteľ, profesionálny zberateľ slovenského folklóru v mene Matice slovenskej a tvorca prvého slovenského celovečerného zvukového filmu Zem spieva (1933) by oslávil 132. narodeniny. "Jeho tvorivé činy, ktoré sú presiaknuté človečinou, sa zaraďujú do zlatého fondu slovenskej kultúry."
Rodina českého obchodníka sa v roku 1900 presťahovala nazad do Čiech, aby malý Karel - s počešteným menom - mohol nastúpiť do školy. Hlavným záujmom jeho mladosti bola hudba. Fotografovať začal už ako 11-ročný s vlastnoručne vyrobeným fotoaparátom. Mal aj výtvarný talent a hudobný sluch, ani jedna z týchto činností sa však nestala jeho povolaním. Na nátlak rodičov v rokoch 1909 - 1913 študoval na učiteľskom ústave v Hradci Králové a stal sa učiteľom v malom meste. Jeho život si napriek tomu našiel cestu fotografa ľudovej kultúry, architektúry a umenia.
„Chcem, aby tieto komunálne a župné voľby boli začiatok konca tejto vlády, ktorý potom príde v budúcom roku,“ vyhlásil Šimečka. Sobáš PS s Demokratmi je na spadnutie - spojí sa VEĽKÝ TRESK s HLBOKOU ORBOU! To bude na Slovensku mela...
Na pokraji pekla volá ochranca právneho štátu po jeho slušnom oslovení...
Lilu zachránila všímavosť vlakvedúceho a policajtov
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Influencerka z gastro oblasti si mala možnosť vyskúšať prácu v školskej kuchyni. Tisíce žien ju za smiešne platy zvládajú celé roky! Kto konečne ocení ich prácu?! O svoje skúsenosti sa podelila vo virálnom videu.
Incident na mítingu Igora Matoviča vyvolal ostrú kritiku. Ivan Štubňa spochybňuje zákrok voči 78-ročnému seniorovi aj postup zasahujúcich policajtov.
Izraelský politik a diplomat Jakov Kedmi prirovnal Európu k Titanicu smerujúcemu k ľadovcu. Ostro kritizoval európskych politikov, ich postoj k Rusku aj rozhodnutiam USA.
Tri témy, šesť diskutujúcich, traja moderátori a žiadne odpovede!
Komentáre
31. 10. 2025
Prvýkrát prišiel na Slovensko už po vojne v roku 1919 ako vedúci študentskej prázdninovej skupiny. Od roku 1923 sa opäť vrátil na Slovensko, aby na podnet vtedajšieho správcu Jozefa Škultétyho prijal ponuku systematicky zbierať a zapisovať slovenské ľudové piesne. V roku 1924 sa stal riadnym referentom národopisného odboru Matice slovenskej.
A tak vybavený aj ťažkým Edisonovým fonografom začal putovať slovenskými zákutiami a nahrávať piesne na voskové valčeky. Dušou výtvarník, empatický Plicka čoskoro zatúžil zaznamenať aj tváre spevákov, dynamiku tanca, detaily krojov a kontext dreveníc, v ktorých táto kultúra žila.
Požiadal aby mu Matica slovenská zakúpila prvý fotografický prístroj a neskôr aj filmovú kameru. Bola to obrovská investícia i prejav nesmiernej dôvery zo strany inštitúcie, ktorá sa stala aj vydavateľom jeho prvých prelomových diel.
"Na začiatku mojich fotografií bola pieseň. Obrazy chcú byť skromnou chválou, tichou oslavou toho Slovenska, ktoré som roky obdivoval, poznával a precítil na svojich cestách," vyznal sa umelec.
A tak Plicka denne vláčil po strmých horských cestách, lúkach a poliach viac ako 40 kilogramov vážiacu aj fotografickú a filmovú výbavu, vrátane krehkých sklenených dosiek. Mnohé zábery vznikali v extrémnych podmienkach, len vďaka jeho mimoriadnej fyzickej výdrži a hlbokému rešpektu k ľuďom, ktorých fotografoval.
Zanietenosť Karola Plicku a inštitucionálna a finančná podpora Matice slovenskej zvečnili slovenské národné dedičstvo pre ďalšie generácia.
Vzniknuté snímky vydala Matica ako pohľadnice, pokračujúc tak v tradícii tých od Socháňa. Okrem toho boli Plickove fotografie mnohokrát knižne publikované a pre Maticu vytvoril aj niekoľko národopisných filmov.
Úloha zberateľa dokumentujúceho ľudovú kultúru ho zaujímala aj z vedeckého hľadiska do takej miery, že sa v roku 1927 zapísal na externé štúdium národopisu, hudobnej vedy a dejín umenia na Univerzite Komenského v Bratislave.
Počas práce v teréne zozbieral vyše 40.000 ľudových piesní, nakrútil krátke záznamy na tému Batizovský salaš, Gajdoš alebo Morena. Slovenské zvyky a tradície zobrazil pod hlavičkou MAtice vo svojich prvých krátkometrážnych filmoch ako Za slovenským ľudom (1928) či Po horách, po dolách (1929).
Neskôr Plicka vytvoril aj monumentálne fotografické publikácie. Medzi jeho najvýznamnejšie diela však patrí dokumentárny film Zem spieva, ktorý režíroval v roku 1933. Ide o prvý slovenský celovečerný zvukový film. Základnú dejovú osnovu tvorí vidiecky život s neustálym prírodným kolobehom od konca zimy až do jesene.
Legendárny lyrický dokument sa stal prvým medzinárodným úspechom československej kinematografie: už v nasledujúcom roku získal na 2. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach Pohár mesta Benátky za najlepšiu réžiu:
Úchvatný film vyráža dych, niektorí sa predsa zmohli na slovo a zanechali pozoruhodný odkaz:
"fascinating, thank you so much for uploading this film. I like to imagine my great-great-grandparents living like this before coming to america." (fascinujúce, veľmi pekne ďakujem za nahranie tohto filmu. Rád si predstavujem, ako moji praprastarí rodičia žili takto predtým, ako prišli do Ameriky.)
"Tenhle film by si zasloužil digitální remaster a nahrání ve špičkové kvalitě..."
Karel Plicka sa stal učiteľom na fotografickom oddelení Školy umeleckých remesiel (ŠUR) v roku 1937. Keď nastúpil, bol už známym fotografom a filmárom Slovenska. O jeho tamojšom pôsobení sa žiaľ nezachovali informácie: hlavným Plickovým poslaním na ŠUR však bolo založenie filmového oddelenia.
Prácu na Slovensku bol nútený počas vojny prerušiť: v roku 1939 až 1945 pôsobil v Štátnom fotometrickom ústave v Prahe.
Tam sa v roku 1940 zrodil aj jeho obrazový súbor s názvom Praha ve fotografii Karla Plicky. Českej metropole venoval viacero kníh.
Po vojne v roku 1945 pomáhal opäť na Slovensku zakladať slovenskú kinematografiu a nakrútil niekoľko filmových dokumentov.
V roku 1968 bol ocenený titulom Národný umelec.
Spoluzakladal a pôsobil aj ako pedagóg na dnešnej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe, bol jej prvým dekanom. Zomrel 6.5.1987 v Prahe v Československu. Pochovaný je však aj spolu s manželkou na Národnom cintoríne v Martine.
Plickovo nadšenie a dielo sa stalo inšpiráciou pre ďalšie generácie slovenských umelcov: maliarov (Martin Benka), spisovateľov, hudobných skladateľov (Eugen Suchoň, Alexander Moyzes) i filmárov.
V slovenskej Blatnici bolo roku 1988 otvorené jeho múzeum so zberateľskou výbavou. Plickova expozícia pod názvom Obrazy krajiny je od roku 2025 prezentovaná v Etnografickom múzeu v Martine .
Pri príležitosti svetovej výstavy známok v Prahe bola 12. septembra 2008 vydaná poštová dvojznámka v hodnote 40 Sk a 35 Kč na počesť Karla Plicku. Jednalo sa o spoločné vydanie so Slovenskom. Na signovanej známke je portrét Karla Plicku s fotoaparátom od slovenského prof. akad. maliara Dušana Kállaya. Medzinárodne uznávaný výtvarník je zároveň aj autorom hárčeka. Na jeho ľavom kupóne je kresba Plickovej fotografie sochy na Karlovom moste, na pravom kupóne svadobný kroj z Očovej:
Viac:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg&w=3840&q=75)
