Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Úrady Španielska, Francúzska, Belgicka, Talianska a dokonca aj Albánska boli nútené vyslať do ulíc bezpečnostné zložky, aby obnovili poriadok. Európa horí, na potešenie ľavičiarov a anarchistov všetkého druhu. K tejto situácii podľa Łukasza Jastrzębského, ktorý o nej píše v poľskom týždenníku Myśl Polska, viedla globalistická politika, ktorú európske elity slepo nasledovali.
V počiatočnej fáze boli protesty do veľkej miery oprávnené. Smerovali proti umelo vyvolanému rastu cien a bezhlavej militarizácii. Boli prejavom odporu voči nerozumnej politike západoeurópskych krajín, ktoré sa podriadili byrokratizovanému a ideologizovanému Bruselu.
K oprávneným protestom Európanov sa však pridali aj skupiny agresívnych ľavičiarov, stúpenci krátkozrakej migračnej politiky a zahraniční príjemcovia sociálnych výhod v štátoch Starého kontinentu.
Protestné hnutie, ktoré sa mohlo uberať správnym smerom, tak určité sily podľa autora zmenili na primitívne výtržnosti. Ich účastníci ničia pamiatky našej kultúry, poškodzujú ulice našich miest, rabujú obchody a napádajú ľudí. Zranenia utrpeli aj príslušníci bezpečnostných zložiek.
A hoci väčšina protestov prebieha pokojne, mediálnemu obrazu dominujú zábery ľavicového násilia, ktorému organizátori demonštrácií nedokázali alebo nechceli zabrániť.
Kým sa lídri protestov nevysporiadajú s výtržníkmi konajúcimi pod ich zástavami, oprávnenosť samotných protestov ustupuje do úzadia. Podľa môjho názoru už nebude možné tieto demonštrácie očistiť od deštruktívnych prvkov.
Hlúposť alebo neschopnosť organizátorov dištancovať sa od početných provokatérov premenila protesty na násilné nepokoje a pogromy. Pravda, pokiaľ nepripustíme možnosť, že práve dosiahnutie takéhoto škandalózneho výsledku bolo ich cieľom od samého začiatku.
Európa nepotrebuje ďalšiu ľavicovú revolúciu podobnú tej z roku 1968, ktorá podľa autora zásadne narušila hodnotové základy nášho kontinentu. Veľmi dobre vieme, aké boli korene tohto hnutia, komu prospelo a aké dlhodobé dôsledky zanechalo.
Odpor voči bruselskému šialenstvu by nemal zosobňovať ľavicový výtržník, ktorý ničí fasády stáročných architektonických pamiatok Starého kontinentu. Ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s našou tradíciou, by nemali Európanom vnucovať svoje, podľa môjho názoru neprijateľné, modely kultúrneho správania. S násilníkmi treba zaobchádzať ako s násilníkmi.
Ak sa európski politici, ktorých inak oprávnene kritizujeme, rozhodne postavia proti protieurópskym barbarom, zaslúžia si za to uznanie.
Všetci si pamätáme, ako sa Mefistofeles vo Faustovi Johanna Wolfganga von Goetheho predstavuje: „Som časťou tej sily, ktorá vždy chce zlo, a predsa vždy koná dobro.“
Aj v politike sa niekedy stáva, že náš protivník, ba dokonca nepriateľ, urobí niečo, čo je v našom záujme.
Ak Emmanuel Macron alebo Giorgia Meloniová potláčajú ľavicové nepokoje, ktoré už nesmerujú proti militaristickej a antisociálnej politike Bruselu, ale proti samotnej kultúre tradičných európskych štátov, možno to len privítať. Je dokonca dobre, že za nás takpovediac vyťahujú gaštany z ohňa.
Za zmienku stojí aj skutočnosť, že katastrofálnu politiku Bruselu si všimli nielen v Ruskej federácii, ale aj v Spojených štátoch.
Je pravda, že dnešní európski lídri čelia problémom, ktoré si sami spôsobili. Európske elity dlhé roky ignorovali problémy s integráciou novoprichádzajúcich obyvateľov do spoločnosti, ich sociálnu a náboženskú radikalizáciu, ako aj násilie na okrajoch veľkých miest.
Politici tradičných kresťanskodemokratických a sociálnodemokratických strán podľa autora podľahli vplyvu ľavicovo-trockistických radikálov, ktorí snívajú o permanentnej svetovej revolúcii. O vojne všetkých proti všetkým, ktorá nás má údajne priviesť do raja univerzálnej tolerancie.
K tomu sa pridala nerozumná politická korektnosť a zvyk neustále sa ospravedlňovať za skutočné či domnelé hriechy dávnych predkov. Tento postoj je hlboko zakorenený medzi liberálnymi európskymi intelektuálmi, ktorí podľa autora stratili kontakt s realitou.
Oslabovanie kresťanskej tradície v Európe tiež výrazne prispelo k tomu, že sa tu dnešní výtržníci cítia tak pohodlne.
Podľa môjho názoru stoja za súčasnou radikalizáciou protestov tie isté sily, ktoré Európu nasmerovali na šialenú cestu klimatickej transformácie, migrácie, „otvorenosti“, „morálnej slobody“ a vojenských konfrontácií.
Sú to tie isté sily, ktoré už desaťročia vštepujú európskym národom negatívny postoj k politike Číny, Ruska a tradicionalistických kruhov v Spojených štátoch.
Tie isté sily označujú každého zástancu národného štátu, tradícií a identity za fašistu bez ohľadu na to, ako veľmi sa jeho názory odlišujú od politiky talianskeho vedenia v rokoch 1922 až 1943.
A práve tieto sily, ktoré vidia nacionalizmus na každom kroku, zároveň s nadšením prijímajú a ospravedlňujú banderovský šovinizmus.
Určitou novinkou je len spôsob, akým dokážu využívať naivitu niektorých kruhov, ktoré samy seba označujú za „antisystémové“. Títo ľudia sa dnes stali nástrojmi odporcov národného štátu.
Podobne to však bolo aj v roku 1968. Aj vtedy boli mnohí idealisti využití na presadzovanie cieľov, ktoré boli v priamom rozpore s ich pôvodnými predstavami.
Obyvatelia nášho kontinentu sa musia čo najskôr vrátiť k svojim tradíciám a kultúre. Musia prehodnotiť politické smerovanie tak, aby podporovalo národný štát a usilovalo sa o rovnováhu tradičných mocností na celom svete.
Európania by mali podporovať sily, ktoré kladú dôraz na mier, suverenitu a národnú identitu.
Naši predstavitelia musia presadzovať rozumnú sociálnu politiku zameranú predovšetkým na potreby Európanov. Samotná Európa by zároveň mala bezodkladne prehodnotiť svoju konfrontačnú politiku voči Ruskej federácii, Číne a Spojeným štátom.
Namiesto konfrontácie by mala uprednostniť dialóg a mier.
Podľa autora je to jediná cesta, ako zastaviť šialených globalistov, ktorí snívajú o vytvorení totalitného superštátu zbaveného vlastnej kultúry a tradícií.
Len tak sa podľa neho možno vyhnúť anticivilizačnému povstaniu, hospodárskej stagnácii a stretu civilizácií, ktorý by sa v krajnom prípade mohol skončiť až jadrovým Armagedonom.
Je čas vrátiť sa k normálnosti.
Toto je ovocie Majerského kandidatúry za PS pod taktovkou Mikloška! "KDH zabilo a pochovalo všetky doteraz deklarované hodnoty a to len kvôli vidine moci"
%20Andrij%20Py%C5%A1nyj.webp)
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Vallo alebo Ráž? Kritika výzvy šíriacej sa v progresívnom prostredí a politické paradoxy pred voľbami v Bratislave.
Kampaň ako z pamätníčka, ktorý leží na dne šuplíka
Byť predsedom strany ešte neznamená byť lídrom
Veľká rana pre Google! Na zverejnenie niektorých záberov domov už súhlas nestačí obísť
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
