Novela Trestného zákona nie je o znižovaní trestov, ale o reforme trestnej politiky štátu. Pred rokovaním vlády to uviedol šéf rezortu spravodlivosti Viliam Karas. Čo na to GP Maroš Žilinka?
Novelou ide ministerstvo podľa Karasa zásadne, radikálne a efektívne zasiahnuť tak, aby trestná politika bola účinná. "Odkázal by som všetkým, že sa neoplatí dnes ani zajtra, ani po akejkoľvek zmene právnych predpisov páchať trestnú činnosť," povedal Karas. Podotkol, že v novele nastavia pravidlá tak, aby páchateľov zločin zabolel a štát sa vedel proti zločinu brániť. "Bol by zlý štát, ktorý by nedokázal nastaviť svoju trestnú politiku tak, aby bola funkčná," skonštatoval minister.
Návrh novely Trestného zákona predložila za rezort spravodlivosti ešte v septembri opätovne do medzirezortného pripomienkového konania exministerka Mária Kolíková (SaS). Jej nástupca Viliam Karas považuje reformu trestných kódexov za jednu z priorít. Navrhovaná legislatíva chce okrem iného motivovať sudcov k ukladaniu alternatívnych trestov. Priniesť má aj lepšiu vymožiteľnosť náhrady škody či zvýšenie hranice malej škody na 500 eur. K novele Trestného zákona vzniesli subjekty 597 pripomienok, z toho 197 zásadných a jednu hromadnú.
ZMENY SÚ POTREBNÉ, ALE AŽ NA ZÁKLADE POCTIVEJ ODBORNEJ DISKUSIE
"Súhlasím s potrebou zvýšenia sumy, od ktorej sa odvíja trestnosť činu a výška škody, ako kvalifikačné kritérium trestných činov vyžadujúcich majetkový následok, výšku prospechu či rozsah trestného činu. Táto suma, ktorá od 1. januára 2006 predstavuje 266 eur, dnes už celkom zrejme nezodpovedá sociálno – hospodárskemu stavu spoločnosti a potrebám ochrany spoločnosti normami trestného práva, ktoré by mali byť prostriedkom ultima ratio, teda krajným prostriedkom," skonštatoval na sociálnej sieti generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Táto legislatívna zmena, ktorá by mala za následok, že konanie dnes posudzované ako trestný čin, bude len priestupkom, však podľa Žilinku musí byť sprevádzaná opatreniami garantujúcimi efektívnu ochranu spoločnosti pred majetkovými deliktmi drobného charakteru, nedosahujúcimi intenzitu trestného činu a ich efektívnym postihovaním normami správneho práva.
"Stotožňujem sa aj s potrebou harmonizovať a štandardizovať trestné sadzby trestu odňatia slobody pri jednotlivých druhoch trestnej činnosti, ktoré v dôsledku neprimeranej výšky pri niektorých skutkových podstatách (nesúrodosť je zrejmá najmä pri trestných činoch proti majetku v porovnaní s trestnými činmi proti životu) deformujú slovenskú trestnú politiku a vymykajú sa európskym zvyklostiam. K takej úprave však považujem za potrebné pristúpiť až na základe poctivej odbornej diskusie a komplexného posúdenia trestných sadzieb odborníkmi nielen z oblasti trestného práva, ale aj kriminológie, penológie, psychiatrie či psychológie," dodáva generálny prokurátor.
Pripravované veľké novely trestných kódexov pod gesciou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sú podľa Žilinku dobrou príležitosťou na vykonanie zmysluplných zmien v uvedených oblastiach, pre dosiahnutie ktorých Generálna prokuratúra Slovenskej republiky poskytne všetky odborné skúsenosti a kapacity.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik