Celé to už stojí a padá iba na prezidentke! Medzinárodná zmluva o vojenskej spolupráci s USA po schválení vládou smeruje do parlamentu. Definitívne slovo však bude mať prezidentka Zuzana Čaputová, píše denník Pravda.
Skúpa na slovo
Obranná zmluva medzi Slovenskom a USA, ktorá upravuje podmienky pobytu amerických vojsk na slovenskom území, je o krok bližšie k ratifikácii. Jej vyjednávačov – ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO) a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) – výhrady k nevýhodnosti a obavy zo straty suverenity neodradili a zmluvu po schválení vládou posielajú do parlamentu.
Posledné slovo však bude mať prezidentka, ktorá si zatiaľ svoj názor na pripravenú zmluvu necháva pre seba.
„Prezidentka má v najbližších dňoch naplánované stretnutie s dvoma ďalšími najvyššími ústavnými činiteľmi aj s príslušnými ministrami. K následným krokom sa prezidentka vyjadrí po týchto stretnutiach. Prezidentku neviaže žiadna lehota na splnomocnenie člena vlády na dojednanie medzinárodnej zmluvy,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Česko zmluvu s USA zatiaľ vôbec nerieši
„Takúto dohodu stále nemáme ako jediná krajina východnej hranice NATO. Vo V4 ju už majú Maďari aj Poliaci a predpokladám, že ju budú mať čoskoro aj Česi,“ povedal Naď ešte 16. decembra v relácii Ide o pravdu.
Na rozdiel od Slovenska, ktoré o tejto dohode začalo vyjednávať už pred štyrmi rokmi, ale v Českej republike zatiaľ podobnú zmluvu ani len neriešia. „O uzavretí Defence Cooperation Agreement medzi Českou republikou a USA v súčasnosti nevyjednávame. Pokiaľ americká strana uzavretie DCA navrhne, česká strana je pripravená týmto návrhom sa zaoberať,“ uviedla Jana Zechmeisterová z tlačového oddelenia českého ministerstva obrany.
Jedni sú za, druhí proti
„Vláda schválila návrh na uzatvorenie dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi. Tomuto kroku vlády predchádzalo rokovanie Bezpečnostnej rady, ktorá takisto vyjadrila súhlas s týmto návrhom jednomyseľne,“ vyhlásil v stredu minister Korčok.
Líder opozičnej strany Smer Robert Fico však podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Jej jediným bodom je vyhlásenie referenda o tejto zmluve. „Dá sa predpokladať, že neschvália program mimoriadnej schôdze a budú chcieť veľmi rýchlo pretaviť túto zmluvu do platného dokumentu s vyslovením súhlasu Národnej rady,“ mieni.
Pripravovaná zmluva má však aj ďalších kritikov. Tí upozorňujú na jej nevýhodnosť, obmedzenie suverenity Slovenska, nedostatočnú úpravu riešenia prípadných sporov s USA, slabú ochranu práv slovenských občanov či dokonca možný rozpor s Ústavou SR.
Navrhovaný text zmluvy ako problematický vyhodnotili napríklad historik a propagátor iniciatívy Zjednotení za mier Eduard Chmelár, exminister vnútra za KDH Vladimír Palko či generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Diskusiu neodmietajú, ale.....aj tak sa nič nezmení
Vzhľadom na množstvo kritiky ministri nie veľmi presvedčivo tvrdia, že diskusiu neodmietajú, ale dokonca ju vítajú. „S ministrom obrany sme pripravení komunikovať úplne s každým, čo sme urobili aj pri príprave tejto dohody,“ tvrdil Korčok. Zároveň však nepriamo priznal, že diskusia nemala šancu návrh dohody nejakým zásadnejším spôsobom pozmeniť.
V tomto duchu ministri pristupovali aj k rozporovému konaniu. Ministri návrh dohody predložili na rokovanie vlády bez odstránenia väčšiny pripomienok. Z celkových 70 prijatých pripomienok, pričom až 52 z nich označených ako zásadných, bolo akceptovaných len 12.
„Zásadné pripomienky boli prerokované so zástupcami verejnosti a s Generálnou prokuratúrou, pričom rozpory neboli odstránené,“ priznali ministri.
Výhrady má aj Generálna prokuratúra SR
Na nedostatok poctivej odbornej a vecnej diskusie upozornila aj Generálna prokuratúra SR. „Jednotlivými pripomienkami, uplatnenými Generálnou prokuratúrou, sa zástupcovia ministerstva obrany odmietli vecne zaoberať a všeobecne ich ako celok odmietli, a to aj napriek tomu, že Generálna prokuratúra navrhovala konkrétne riešenia na odstránenie nedostatkov návrhu dohody,“ informoval hovorca Generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.
Spomedzi 12 akceptovaných pripomienok išlo zväčša o technické drobnosti ako zmenu termínov a pojmov z „premávka“ na „prevádzka“, z „pristávanie a vzlietanie“ na „pristávať a vzlietať“, z „poštový úrad“ na „pošta“, alebo z pojmu „poplatky“ na „odplaty“.
Štyri roky rokovaní
Rokovania o obrannej spolupráci s USA dotiahli takmer po štyroch rokoch a výmene vlády. Keďže predchádzajúce vedenie ministerstva obrany z dnes mimoparlamentnej strany SNS odmietlo pokračovať v rokovaniach.
„Takéto pôsobenie cudzích vojsk by mohlo byť v zmysle terminológie NATO považované za vytvorenie základne cudzích vojsk na území Slovenskej republiky, s čím vedenie ministerstva obrany zásadne nesúhlasí,“ tvrdil v marci 2019 rezort obrany pod vedením Petra Gajdoša zo Slovenskej národnej strany.
Po schválení dokumentu vládou bude na rade parlament, kde sa síce dá očakávať búrlivá diskusia, ale na znení zmluvy sa opäť pravdepodobne nič nezmení. „Pani prezidentke pošleme návrh či žiadosť, aby poverila niektorého z členov vlády podpisom tejto dohody. Ďalším krokom bude súhlas Národnej rady,“ priblížil Korčok.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.