Grónsko a Antarktída stratili 11,3 bilióna ton ľadu. Satelity odhalili zrýchľovanie strát aj rast hladiny oceánov.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Grónsko a Antarktída prišli medzi rokmi 1979 a 2023 o 11 309 miliárd ton ľadu. To je viac ako 11 biliónov ton. Ukázal to najdlhší satelitný záznam zmien polárnych ľadových štítov. Väčšinu strát nespôsobilo topenie na povrchu, ale zrýchľovanie ľadovcov.
Štúdiu zverejnil medzinárodný tím IMBIE v časopise Scientific Data. Vedci spojili 42 nezávislých odhadov z 27 satelitných misií a sledovali zmeny v toku ľadu, jeho objeme aj gravitačnom pôsobení. Záznam pre Grónsko siaha do roku 1972, pre Antarktídu do roku 1979. Celková strata za spoločné obdobie 1979 až 2023 dosiahla 11 309 ± 565 miliárd ton.
Rozsah straty sa ťažko predstavuje. Inès Otosaka ho pre agentúru Reuters prirovnala ku kocke ľadu vysokej 23 kilometrov. Približne 60 percent strateného ľadu pripadlo na Grónsko a 40 percent na Antarktídu, hoci Grónsko je približne osemkrát menšie.
Gröhling vytiahol Ficovu Víziu, Majerský neostal ticho
Nohy na lavici a mobil počas hodiny? Pedagogička pomenovala, kde sa končí právo a začína neúcta
Grónsko a Antarktída stratili 11,3 bilióna ton ľadu. Satelity odhalili zrýchľovanie strát aj rast hladiny oceánov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Komentáre
31. 10. 2025
Antarktída za obdobie 1979 až 2023 prišla o 4 780 miliárd ton ľadu. Grónsko podľa štúdie stratilo medzi rokmi 1972 a 2023 celkovo 6 215 miliárd ton. Tieto čísla však nemožno jednoducho sčítať. Grónsky údaj zahŕňa dlhšie obdobie, zatiaľ čo spoločných 11 309 miliárd ton sa vzťahuje na roky 1979 až 2023.
Úbytok ľadu z oboch oblastí zvýšil za obdobie 1979 až 2023 globálnu hladinu oceánov o 31,4 milimetra. Grónsko k tomu prispelo 18,1 milimetra a Antarktída 13,3 milimetra. Oba ľadové štíty dnes zodpovedajú približne za štvrtinu globálneho rastu hladiny morí.
Podľa Otosakovej každý ďalší centimeter rastu hladiny mora vystavuje pravidelným záplavám približne dva až tri milióny ľudí. Doterajší nárast tak znamená približne šesť až deväť miliónov ľudí vystavených pobrežným záplavám a erózii.
Najväčšia časť úbytku nevznikla priamym topením na povrchu. Až 84 percent straty spôsobili zrýchľujúce sa ľadovce, ktoré odvádzajú viac ľadu z vnútrozemia do oceánu. Povrchová bilancia predstavovala zvyšných 16 percent. Výsledky tak ukazujú, že významnú úlohu nehrá iba množstvo ľadu, ktoré sa roztopí na povrchu, ale aj rýchlosť, akou ľadovce odvádzajú hmotu do oceánu.
Tempo strát sa výrazne zvýšilo od 90. rokov. Grónsko bolo v 70. rokoch blízko rovnováhy. V 80. rokoch strácalo približne 60 miliárd ton ľadu ročne, v 2010-tych rokoch už 264 miliárd ton. Antarktída sa v rovnakom období posunula z približne 48 na 202 miliárd ton ročne.
Pri Antarktíde bol rozhodujúci odtok ľadu do oceánu. Západná Antarktída strácala ľad v každej dekáde sledovaného obdobia. Najvýraznejšie sa na tom podieľali ľadovce Pine Island a Thwaites. Ich zrýchľovanie patrí medzi hlavné dôvody rastúceho úbytku ľadu v západnej časti kontinentu.
Príkladom rýchlej dynamiky je grónsky ľadovec Jakobshavn. Patrí medzi najaktívnejšie výtokové ľadovce na svete a satelitné pozorovania ukazujú, ako rýchlo môže odvádzať ľad smerom k oceánu.
Medzi rokmi 2020 a 2023 sa strata Antarktídy dočasne výrazne spomalila. Východnú Antarktídu zasiahlo mimoriadne sneženie a Grónsko zaznamenalo miernejšie letá, ktoré obmedzili povrchové topenie. Vedci však tento vývoj nepovažujú za zvrat dlhodobého trendu. Východná Antarktída získala viac snehu, ktorý dočasne vykompenzoval časť strát v iných oblastiach.
V rokoch 2020 až 2023 bola rýchlosť straty Antarktídy viac než trikrát nižšia než v 2010-tych rokoch. Za posledné štyri roky sledovaného obdobia zároveň východná Antarktída zaznamenala výrazný prírastok hmoty v dôsledku mimoriadneho sneženia.
Novšia štúdia publikovaná v časopise Nature ukázala rozsah tohto javu. Medzi júlom 2021 a aprílom 2023 získala Antarktída približne 695 miliárd ton hmoty. Prírastok súvisel predovšetkým s nezvyčajne vysokou akumuláciou snehu vo východnej Antarktíde. Neznamenal však obnovu stratených ľadovcov. Východná Antarktída získala hmotu vďaka snehu, zatiaľ čo západná časť pokračovala v strate ľadu. Nešlo preto o návrat k stavu pred zrýchlením úbytku.
Ľadové štíty navyše na zmeny reagujú s oneskorením. Ich vývoj môže za zmenami teploty zaostávať o desaťročia. Súčasné merania preto zachytávajú nielen okamžitú reakciu ľadu, ale aj dôsledky zmien, ktoré sa začali prejavovať oveľa skôr.
Štúdia IMBIE končí rokom 2023. Mimoriadny prírastok z rokov 2021 až 2023 však neznamenal trvalý obrat vo vývoji Antarktídy. Dlhodobý obraz zostáva opačný. Oba veľké polárne ľadové štíty naďalej strácajú hmotu a ich úbytok prispieva k rastu hladiny svetového oceánu.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 2 hod
pred 22 hod
pred 1 d
