Komentár Valentina Katasonova (Fond strategickej kultúry)
Politická ekonómia medicíny Louisa Brouwera
Už som
napísal, že vo Francúzsku na konci dvadsiateho storočia položili dvaja lekári, doktor
Jacques Lacaze a doktor
Louis de Brouwer, základy toho, čo by sa dalo nazvať „politická ekonómia medicíny“. Presvedčivo ukázali, že kapitalistický spôsob výroby sa prejavuje nielen vo sfére priemyslu a ďalších výrobných odvetví, ale aj v sociálnej oblasti. Zvlášť v medicíne je široko chápaný ako jeden komplex, ktorý spája nemocnice, farmaceutický priemysel a poisťovacie spoločnosti.
V roku 1999 vyšla vo Francúzsku kniha
La . V roku 2004 vyšla v ruštine v Kyjeve vo vydavateľstve „Kňagiňa Oľga“ a predávala sa v kníhkupectvách v Ruskej federácii.
Louis Brouwer je odborníkom na molekulárnu biológiu a homeopatiu. V roku 1990 obhájil doktorandskú dizertačnú prácu na Lekárskej fakulte Univerzity Reného Descartesa (Paríž) na tému „Vzťahy medzi lekármi a spoločnosťou“. Je viceprezidentom Medzinárodnej ligy „Lekári za zákaz vivisekcie“
, ktorá združuje 1600 lekárov z takmer 70 krajín. Člen výboru riaditeľov Medzinárodnej spoločnosti lekárov za ochranu životného prostredia
, ktorá združuje viac ako 45 tisíc lekárov zo 102 krajín.
Doktor L.
založil
(Asociáciu ochrany obyvateľstva pred otravou jedlom a liekmi), ktorá má 3 700 podporovateľov vo Francúzsku. Je profesionálnym medzinárodným lektorom a zúčastnil sa konferencií vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, Nemecku a niekoľkých ďalších krajinách.
Louis Brouwer je autorom 12 vedeckých kníh. Jednou z najznámejších je „Rakovina, genetická smrteľnosť“ (prvé vydanie v USA v roku 1981). Taktiež: Otrava jedlom a rakovina (1990); "Čierna dokumentácia syntetických liečiv" (1991); Stres a rakovina (1991); AIDS: zatemnenie mysle (1993); Očkovanie: lekárska chyba storočia (1997). A asi najznámejším zo všetkých jeho diel je spomínaná „Farmaceutická a agropotravinárska mafia“.
Tu je jeden z kľúčových fragmentov tejto knihy:
...
Brouwer používa pojem „alopatická medicína“. Homeopati ho používajú na označenie farmakoterapie a iných metód formálnej medicíny. Tento úryvok obsahuje množstvo najhlbších myšlienok, ktoré na prvý pohľad pôsobia banálne, ale ktorými sa, bohužiaľ, riadi v živote nie viac ako jedno percento ľudí. Ostatní poslušne žijú podľa predlôh a stereotypov, ktoré oficiálna (alopatická) medicína ukladá spoločnosti. L. Brouwer to nazýva „lekárska mafia“.
Jadrom „lekárskej mafie“ sú podľa L. Brouwera obrovské farmaceutické korporácie. L. Brouwer dúfa, že zmení stereotypy lekárskeho myslenia prinajmenšom tej časti spoločnosti, ktorá sa považuje za intelektuálov. Formuluje množstvo kľúčových téz „politickej ekonómie medicíny“ a poskytuje im množstvo odkazov na primárne zdroje a štatistiky. V knihe je sedem takýchto kľúčových téz.
. Alopatická medicína má za cieľ zmierniť následky chorôb, nie odstrániť ich príčiny.
. V alopatickej medicíne vládnu staré a mylné dogmy.
. Alopatická medicína predpisuje lieky, ktoré sú vyvinuté na anti-vedeckých princípoch.
. Alopatická medicína nepozná preventívne opatrenia.
. Alopatická medicína neberie do úvahy prirodzené schopnosti človeka.
. Alopatická medicína nie je vedecká, pretože sama o sebe nie je vedou.
. Alopatická medicína sa stala komerčnou a farmaceutický priemysel podlieha všeobecným zákonom kapitalistického výrobného systému.
Týchto sedem téz tvorí rámec systému názorov, ktorý možno nazvať politickou ekonómiou modernej medicíny.
Brouwer podáva prehľad o arzenáli liekov, ktoré sú zbytočné a nebezpečné pre zdravie obyvateľstva, ktorými alopatická medicína disponuje. Cituje jedno z „odhalení“ WHO, keď ešte nebola v takej silnej závislosti od Big Pharmy a mohla hovoriť pravdu. Vtedy WHO pripustila, že „
. A tých 10 tisíc liekov, ktoré boli v obehu v každej krajine Európskej únie v 90. rokoch dvadsiateho storočia, L. Brouwer porovnáva s
A pokračuje:
[alopatickej medicíny]
raison d'être (zmyslom existencie red.).
.
Čo je týchto sedem kategórií liekov? Ide o: 1. Antibiotiká; 2. Protizápalové lieky a lieky proti bolesti; 3. Antihypertenzíva; 4. Lieky proti ateroskleróze; 5. Antidepresíva a trankvilizéry; 6. Antineoplastické prostriedky; 7. Vakcíny.
Brouwer vysvetľuje, že spája takmer všetky vymenované kategórie liekov:
Vidíme, že L. Brouwer označil vakcíny za jedinú skupinu liekov, ktoré sú určené na prevenciu chorôb. A napodiv považuje tento smer za obzvlášť nebezpečný pre život a zdravie ľudí:
.
Témou vakcín a očkovania sa L. Brouwer zaoberá mnohokrát v rôznych kontextoch. Napríklad názov niektorých odsekov týkajúcich sa témy očkovania: „Hromadné očkovanie potláča imunitný systém“; Škody spôsobené vakcínou proti detskej obrne; „Ďalší príklad nadvlády štátnej farmaceutickej diktatúry: očkovanie obyvateľstva“; „Nadmerná mylná predstava lekárskeho zboru alopatickej medicíny: prijatie za vedúcu teóriu a metodiku očkovania Louisa Pasteura je najväčšou vedeckou chybou všetkých čias.“
Mimochodom, L. Brouwer venuje veľkú pozornosť teoretickému podloženiu očkovania od známeho francúzskeho lekára
(1822-1895). Výsledky Pasteurových klinických štúdií, poznamenáva L. Brouwer s odvolaním sa na početné zdroje, boli sfalšované. L. Browver píše:
.
Od doby, kedy L. Brouwer napísal túto knihu, uplynulo 22 rokov, ale aj dnes je v mnohých učebniciach zachovaný lesknúci sa portrét Louisa Pasteura, o jeho bludoch (alebo úmyselných falzifikátoch) sa nehovorí ani slovo.
Treba priznať, že Pasteur mal predchodcu. Princíp vakcinácia objavil
,
píše L. Brouwer, -
.
A pokračuje:
.
Na záver prehľadu liekov, ktoré sa stali arzenálom modernej alopatickej medicíny, L. Brouwer uvádza:
...
Od napísania týchto slov známym francúzskym lekárom uplynulo 22 rokov. Alopatická (čítaj: komerčná, kapitalistická) medicína si však naďalej diktuje svoje vlastné pravidlá.
