fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Karikatúra / R.J. Matson
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Trump pokračuje v raste dlhu USA (Valentín Katasonov)

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Trump pripomína bájneho Herostrata

Začiatok novembra je USA každoročne časom uzatvorenia vládneho rozpočtu. Ministerstvo financií USA zverejnilo údaje o dlhu k 31. októbru 2019. Celková výška dlhu USA dosiahla 23 biliónov dolárov. V presných číslach je celkový americký národný dlh 23 008 409 milióna dolárov. Verejný dlh je 16 981 311 milióna dolárov. A dlh samotnej vlády USA 6 027 098 miliónov dolárov.

Oficiálne zverejnené čísla boli očakávané. Už 13. februára 2019 vládny dlh USA dosiahol 22 biliónov dolárov. V správe Ministerstvo financií USA už sú uvedené výsledky za celý finančný rok 2019 od 1. októbra do konca 30. septembra. Celkový dlh rozpočtu USA dosiahol 984 miliárd dolárov. Teda, takmer bilión amerických dolárov. Čo je rekord za posledných sedem rokov. Na základe toho, že sa ročná miera rastu vládneho dlhu USA pohybovala približne na úrovni 1 bilióna dolárov, sa dalo očakávať, že túto výšku dosiahnu USA až vo februári 2020. Zaznamenali ju už o tri mesiace skôr.

Zvýšeniu dlhu pomohol aj Federálny rezervný systém (Fed – Centrálna banka USA), keď začiatkom septembra začal predaj štátnych cenných papierov. Čiže „kvantitatívne uvoľňovanie“. Teda púšťanie nových peňazí do ekonomiky.

Ďaleko do Chicaga (Fedor Lukjanov)

Fed plánuje do polovice budúceho roka zvýšiť nákupy cenných papierov o 80 miliárd dolárov mesačne. Objem nových peňazí by sa tak mal zvýšiť o 60 miliárd dolárov. Ďalších 20 miliárd by malo priniesť nahradenie hypotekárnych cenných papierov Fedu štátnymi dlhopismi. Existoval predpoklad, že nový dlh USA bude znova kryť Čína. Podľa nastaveného plánu Fedu by mala dlh vlády USA kryť samotná centrálna banka USA.

Väčšina terajších Američanov si zrejme nepamätá, že USA žili bez zadlžovania. Bolo to v ešte v 19. storočí za prezidenta Andrewa Jacksona (1829 až 1837). Tento prezident išiel do prezidentských volieb s dvoma sľubmi. Chcel zrušiť právomoc vtedajšej Druhej banky USA vykonávajúcej funkciu centrálnej banky. Tiež chcel vyrovnať verejný dlh USA. Úspešne vyriešil oba problémy. Terajší prezident Trump si do svojej pracovne v Bielom dome zavesil práve jeho obraz.

Po prezidentovaní Jacksona USA znova zvýšili dlh. Už nebol tak hrozivý. V roku 1910 to bolo 2,7 miliardy dolárov, teda 8,0 % hrubého domáceho produktu (HDP). V dôsledku prvej svetovej vojny sa verejný dlh v roku 1920 zvýšil na 26 miliárd dolárov, približne 29,2 % HDP. Do roku 1930 klesol na 16,2 miliárd dolárov a 16,5 % HDP.

Dlh USA začal znova rýchlo rásť v 30. rokoch minulého storočia. A v USA viedol až k Veľkej hospodárskej kríze . Franklin Roosevelt sa snažil vytiahnuť USA z krízy tvorením nového dlhu. Jeho program mal názov „Nová práca“. Do roku 1940 dlh USA vzrástol na 50,7 miliárd dolárov. Približne 52,4 % HDP. Druhá svetová vojna prudko podnietila rast ďalšieho dlhu. Jeho nová hodnota v roku 1946 bola 121,2 % HDP.

USA a Európa pokúšajú krízu (Valentín Katasonov)

V absolútnom vyjadrení vládny dlh USA naďalej rástol. Jeho výška v niektorých rokoch bola postupne v miliardách dolárov takáto: V roku 1950 približne 256,9, v 1960 už 290,5, v 1970 až 380,9 a v roku 1980 celkovo 909,0. Na druhej strane zároveň klesal podiel dlhu k celkovému výkonu hospodárstva USA.

Za prezidenta Ronalda Reagana presiahol dlh USA historickú hodnotu jedného bilióna dolárov. V roku 1990 predstavovala absolútna výška dlhu 3,2 bilióna dolárov. Pomer k výkonu ekonomiky bol 54,2 %.

V rokoch 1998 až 2001 bol štátny rozpočet USA bez dlhu. Bolo to v čase, keď  bol v úrade prezidenta Bill Clinton. Na krátky čas sa rast dlhu zastavil. Potom ale pokračoval ešte rýchlejším tempom. V roku 2000 dosiahla výška dlhu 5,63 bilióna dolárov. Bolo to 55,5 % HDP. V roku 2010 už 13,53 bilióna dolárov a 91,4 % výkonu ekonomiky HDP. Vládny dlh USA dosiahol celý objem toho, čo ekonomika USA vytvorila v rokoch 2011 až 2012.

Počas predvolebnej kampane prisľúbil Trump vyrovnaný federálny rozpočet a zastaviť ďalší rast verejného dlhu USA.

Pred príchodom Trumpa do Bieleho domu bol verejný dlh USA 19,9 bilióna dolárov. Za tri neúplné Trumpove roky v úrade prekonal dlh rekord už niekoľkokrát. Najprv 20 biliónov dolárov v septembri 2017. Potom 21 biliónov dolárov v marci 2018 a 22 biliónov dolárov vo februári 2019. A teraz 23 biliónov dolárov v októbri 2019.

USA a Európa pokúšajú krízu (Valentín Katasonov)

Ak sa Trumpovi podarí zvládnuť obvinenie a dokončí svoj úrad, môže výška dlhu USA prekonať 24 biliónov dolárov. Ak by program nákupu štátnych dlhopisov Fedom pokračoval v druhej polovici roku 2020, úroveň dlhu môže dosiahnuť 25 biliónov dolárov.

Donald Trump a Barack Obama už majú „porovnateľné čísla“ ohľadom tvorby zvyšovania dlhu USA. Trump ostro kritizoval svojho predchodcu práve preto, že takmer zdvojnásobil dlh USA. Sľuboval, že zadlžovanie zastaví. Buď to boli len prázdne sľuby, zlé ohodnotenie vlastných síl, alebo teraz zámerná zmena politiky.

Mohla by to byť kombinácia všetkých troch možností. Zdá sa, že Trump skutočne zmenil svoj postoj k problému dlhu. Prestal sa ho báť a dokonca ho teší jeho zvyšovanie. Najsmutnejšie na tvorení nových dlhov je, že sa raz musia splatiť. A pravidelne z neho treba platiť úroky. Platenie úrokov z dlhov po navýšení nákladov na obranu sa stalo v USA druhou najvyššou položkou v rozpočte. V minulom roku predstavovali úrokové výdavky 12,5 % všetkých výdavkov federálneho rozpočtu. Za 28 rokov sa úrokové náklady zvýšili 1,8-krát. A keby v roku 2018 musela vláda USA splácať svoj dlh za úrokovú sadzbu z roku 1991, potrebovala by 1,8 bilióna dolárov. Náklady na splácanie úrokov dlhu by boli až dve pätiny všetkých rozpočtových výdavkov vlády USA.

Celková výška samotného dlhu USA nie až tak určujúca. Podstatná je cena jeho splácania. A tú v vlastne určuje Fed, centrálna banka USA. Od jej základnej úrokovej sadzby sa odvíja i cena nákupu nových dlhov vlády USA.

Trump preto žiada, aby Fed znížil už i tak nízku základnú úrokovú mieru. V súčasnosti je v rozpätí 1,75 až 2,00 %. Trump chce, aby Fed znížil kľúčovú sadzbu pod nulovú hodnotu. Rovnako ako Japonská centrálna banka, Švédska centrálna banka, Švajčiarska národná banka i Dánska centrálna banka. Potom bude možné pumpovať „nové peniaze“ do ekonomiky v podstate bez nákladov. Federálny rezervný systém a Trump však teraz nie sú „blízki priatelia“.

Finančnú krízu môže spustiť prekvapivo Čína (Valentín Katasonov)

Už možno dáva zmysel, prečo si Trump zavesil do pracovne v Bielom dome portrét siedmeho amerického prezidenta Andrewa Jacksona. Aj on vtedy dosiahol koniec činnosti vtedajšej centrálnej banky. Mala názov Druhá banka USA. Keby sa i teraz podarilo „tvoriť nové peniaze“ bez nákladov, tak by nový dlh USA rástol iba z pôžičiek, ktoré nie je treba vrátiť. A štátny rozpočet USA by mohol fungovať naďalej aj ďalší rok.

Jednou z možností je, že Trump chce naozaj splatiť dlh USA. Zatiaľ to ale robí štýlom „požičajte nám nové peniaze a my vám vytlačíme nové americké doláre“. Všetci predchádzajúci prezidenti USA sa snažili udržiavať silu amerického dolára. A tiež chrániť jeho dobrú povesť. Trump je prvý prezident histórie USA, ktorý vedome presadzuje opak. Teda oslabovanie dolára. Stačí mu na to len, aby Fed znížil základnú úrokovú sadzbu a začal tlačiť nové peniaze.

Trump trocha pripomína legendárneho vodcu Herostrata. Ten kedysi spálil Artemisin chrám, aby zanechal stopy v histórii. Zdá sa, že svojou finančnou politikou môže takto Trump „zviditeľniť“ i USA.

Americký politický oheň rozdúchal anonym (Vladimír Prochvatilov)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info