fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Karikatúra / arcadio
KOMENTÁRE

Finančnú krízu môže spustiť prekvapivo Čína (Valentín Katasonov)

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Čína prestáva byť lokomotívou svetovej ekonomiky

Termín „kvantitatívne uvoľňovanie“ (quotativeeasing – QE) je v súčasnosti všeobecne známy. Je to eufemizmus, ktorý vymysleli západní ideológovia. V podstate znamená zaplavenie ekonomiky peniazmi pomocou tlačiarenského stroja centrálnej banky.

Už dávno sú preč „staré dobré časy“, keď existovali obmedzenia týkajúce sa vydávania nových peňazí. Táto právomoc bola pred časom presunutá zo štátov na centrálne banky. Štát tak nemal byť v pokušení vytvárať nové dlhy a kryť ich tlačením peňazí. Centrálne banky sa stali nezávislé od štátu. Mali kontrolovať objem peňazí v ekonomike. Aspoň tak to uvádzali učebnice ekonómie ešte pred pár rokmi.

Po finančnej kríze v rokoch 2007 až 2009 „nezávislé“ centrálne banky akoby zabudli na svoju „misiu“. Naplno naštartovali tlačiarenské stroje a napumpovali ekonomiku peniazmi. Federálny rezervný systém USA (Fed) začal v roku 2008 prvý program kvantitatívneho uvoľňovania. Potom nasledoval druhý i tretí. Zatiaľ posledný skončil v októbri 2014. Fed púšťal peniaze do obehu nákupom hypotekárnych záložných listov a štátnych dlhopisov. Počas tohto obdobia sa Fed nafúkol ako bublina. Jeho aktíva vzrástli z 800 miliárd dolárov v roku 2007 na 4,5 bilióna dolárov do konca roka 2014. Prírastok aktív 3,7 bilióna dolárov predstavovala peňažná zásoba, teda peňažný agregát M0. Vzrástol päť a pol krát. Fed sa po päťročnej prestávke chystá na ďalšie kolo.

V roku 2015 prevzala štafetu Fedu Európska centrálna banka (ECB). Jej „uvoľňovanie“ skončilo v závere roka 2018. ECB nakupovala vládne dlhové cenné papiere európskych krajín. Tiež sa nafúkla ako bublina. Mario Draghi, odstupujúci prezident ECB ohlásil obnovenie programu minulé leto. Uskutočniť tento nebezpečný program má už nová prezidentka Christine Lagardová. Japonská centrálna banka praktizovala uvoľňovanie peňazí dlho pred finančnou krízou v rokoch 2007 až 2009. Bez väčšej publicity sa pridala i Bank of England a centrálne banky mnohých ďalších západných krajín.

Americký politický oheň rozdúchal anonym (Vladimír Prochvatilov)

V knihách na tému kvantitatívne uvoľňovanie sa z nejakého dôvodu nespomína Čína. Vedenie strany v štáte „Nebeského impéria“ a predstavitelia Čínskej ľudovej banky totiž tento pojem nepoužívajú. Čínska menová politika napriek tomu nápadne pripomína postup západných kolegov a Japonska.

Jediným rozdielom je, že centrálne banky západných krajín majú štatút „nezávislých“. V Číne je centrálna banka štátnou organizáciou. Je súčasťou výkonnej moci a podlieha Štátnej rade. Ďalším rozdielom bolo donedávna, že Číňania nakupovala hlavne cenné papiere iných štátov. Predovšetkým USA. V rokoch 2010 až 2015 bolo viac ako 80 % aktív centrálnej banky Číny v cudzej mene. Vrátane dlhových cenných papierov iných krajín v cudzej mene. V roku 2019 podiel klesol pod 60 %.

Na začiatku tohto storočia boli aktíva Čínskej centrálnej banky približne 600 miliárd dolárov. Do polovice roka 2010 vzrástli na 5 biliónov dolárov. Posledné roky sú 5,1 až 5,2 bilióna dolárov. V septembri 2019 sa zaradila medzi tri najväčšie centrálne banky na svete z hľadiska aktív. Hneď za Bank of Japan s 5,3 a ECB s 5,1 biliónmi dolárov. Fed bol na štvrtom mieste s aktívami 3,8 bilióna dolárov. To znamená, že Čína si teraz udržuje svoje aktíva na rovnakej úrovni. Mení ale ich štruktúru. Zvyšuje podiel aktív domáceho pôvodu. V podobe pôžičiek čínskym bankám a čínskych cenných papierov. Čínske vedenie sa snaží zmeniť svoju centrálnu banku z „devízovej zmenárne“ na suverénnu centrálnu banku. Cieľom je väčšia podpora národného hospodárstva.

Peňažná zásoba v hospodárstve pozostáva nielen z peňazí vydaných centrálnou bankou. Teda agregátu peňazí M0. Treba k nej prirátať i peniaze vytvorené obchodnými bankami. Hlavne poskytovaním pôžičiek. Celkovú peňažnú zásobu tak tvorí takzvaný menový agregát M2. Čínske banky povzbudzuje ich centrálna banka k zvyšovaniu objemu úverov. Používa na to zníženie sadzby rezerv. Teda zníženie objemu peňazí, ktoré majú mať obchodné banky povinne uložené v centrálnej banke.

Ako urobiť z Ukrajiny medzinárodný nevestinec (Svjatoslav Kňazev)

Celková peňažná zásoba M2 preto v čínskej ekonomike rýchlo rastie. Vlastne ide o kvantitatívne uvoľňovanie na čínsky spôsob. V auguste 2019 bola medziročne o 8,2 % vyššia. Údaje za september 2019 ukazujú rast až o 8,4 %.

V treťom štvrťroku 2019 sa objem úverov poskytnutých čínskymi bankami zvýšil o 13,9 bilióna jüanov. Približne 2 bilióny z nich predstavovali infraštruktúrne projekty. Celkový objem úverov poskytnutých za posledný štvrťrok 2018 a tri štvrťroky 2019 predstavoval obrovskú sumu. Rovná sa 14,5 % nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP) Číny.

Celkový dlh vo všetkých odvetviach čínskeho hospodárstva je odhadovaný na 300 % HDP. Čo je porovnateľné z USA a eurozónou. Úroveň dlhu v čínskej ekonomike je zrejme výrazne vyššia než oficiálne čísla. Neodrážajú totiž tieňový bankový dlh. Ten je v Číne veľmi rozšírený.

V roku 2016 začala Čína znižovanie dlhového zaťaženia. Vypuknutím obchodných vojen v roku 2018 sa ale znižovanie dlhu opäť zastavilo. V súčasnosti sa podľa ukazovateľov začalo nové kolo rastu zadlžovania čínskej ekonomiky.

Najnepriaznivejšou a čínskym vedením starostlivo skrývanou skutočnosťou je, že nové pôžičky už neposkytujú rovnaký účinok. Čínska ekonomika začína stagnovať rovnako ako americká, EÚ a Japonska. Bez ohľadu na pumpovanie peňazí.

Skúška transatlantického spojenectva (Vladimír Maľšev)

Dávno preč sú časy, keď zvýšenie dlhu o jednu menovú jednotku zabezpečilo zvýšenie HDP o viac ako jednotku. V USA bola efektívnosť dlhu nad jednotkou ešte v závere 60. a na začiatku 70. rokov. Posledné pol storočie došlo k poklesu. Efektívnosť dlhu klesá vo všetkých krajinách. Ešte v rokoch 2007 až 2009 každý nový dolár dlhu poskytol čínskej ekonomike 0,65 centa nového HDP. Za posledné dva roky už len 0,34 centa. Iba v Japonsku je efektívnosť dlhu nižšia ako v Číne. Konkrétne 0,27 centa. V USA je 0,40, v krajinách eurozóny 0,38 a vo Veľkej Británii 0,36 centov.

Ešte nepríjemnejšie pre Čínu je, že miera poklesu efektivity dlhu je tiež vyššia ako u väčšiny konkurentov. V porovnaní období 2007 až 2009 a 2017 až 2019 bolo zníženie dlhovej efektívnosti v percentách takéto: USA 5,6, krajiny eurozóny 13,5, Veľká Británia 14,3 a Japonsko 14,8. No v Číne až 38,2 %. Čínske úrady zvyšujú čerpanie úverov v hospodárstve, ale ekonomika nechce rásť. Alebo obrazne, tlačia plynový pedál a auto napriek tomu nezrýchľuje.

V prvom štvrťroku 2019 dosiahol čínsky rast HDP 6,4 % a v druhom 6,2 %. V treťom štvrťroku spomalil na 6,0 %. Čo je minimum za obdobie od merania súčasného čínskeho štatistického úradu od roku 1992. Dokonca aj na vrchole finančnej krízy v roku 2008 bol čínsky rast 6,4 %.

Čína je už mnoho rokov lokomotívou svetového hospodárstva. Analytici sa snažia predpovedať, odkiaľ by mohla pochádzať nová vlna globálnej finančnej krízy. Za kandidátov označili USA, eurozónu a Čínu. Podľa aktuálnych výsledkov je najväčším favoritom práve Čína.

90 rokov od „Čierneho štvrtku“ (24. októbra 1929)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info