fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Zlaté busty Rothschildovcov / bibliotecapleyades.net
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Rothschildovci si chcú ponechať kontrolu nad zlatom (Valentín Katasonov)

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Londýnska kontrola zlata mení podobu

Médiá 19. septembra uviedli, že sa v Londýne uskutočnilo stretnutie vplyvných bankárov a finančníkov. Mali sa venovať takzvanej storočnici „londýnskej fixácie zlata“.

Na výročnom stretnutí sa zúčastnili zástupcovia všetkých dôležitých spoločností. Barclays, HSBC, Deustsche Bank, Scotiabank a Societe Generale. Tiež najvyšší manažéri London Gold Market Fixing Limited (LGMFL). Zároveň aj šéfovia Bank of England. Schôdzka sa uskutočnila v kancelárii NM Rothschild & Sons Bank v St. Sweets Lane v Londýne.

David Rene De Rothschild

Za zrod „londýnskej fixácie“ sa považuje 12. september 1919. Jeho tvorcami sú Rothschildovci. Na sto rokov sa v podstate stali „pánmi zlata“ v Európe. Hlavne vďaka napoleonským vojnám. Bank of England dostali pod úplnú kontrolu v roku 1815. Keď skúpili lacné akcie vďaka vopred starostlivo pripravenej operácii.

Prvá svetová vojna viedla k pozastaveniu zlatého štandardu. Rothschildovci ale stále mali vo forme pôžičiek štátom kontrolu nad obehom peňazí. Na kompenzáciu strát spôsobených ukončením zlatého štandardu sa Rothschildovci rozhodli kontrolovať trh. Ako nástroj použili fixáciu zlata. To im umožnilo hýbať cenou zlata tak, ako potrebovali.

V akejkoľvek učebnici ekonómie sa dočítate, že „londýnska fixácia“ sa používa na medzibankovom trhu so zlatom od 12. septembra 1919. Že cenu vtedy stanovili na základe ponuky a dopytu. Londýnska cena zlata sa tak stala orientačnou svetovou cenou. Používala sa ako mierka vo väčšine zmlúv o fyzickom zlate na svete.

Pri zrode zlatej fixácie stálo päť skupín. Tvorili takzvaný „zlatý klub“ z Londýna. Oficiálne vznikol v roku 1850. Patrili doň NM Rothschild & Sons, Mocatta & Goldsmid, Pixley & Abell, Samuel Montagu & Co a Sharps Wilkins. Všetci boli pod kontrolou Rothschildovcov.

Dynastia Rothschildovcov

Na začiatku bola cena zlata za trójsku uncu stanovená na 4 libry, 18 šilingov a 9 pencí. Pričom v New Yorku bola cena v tom čase 19,39 dolárov. Tvorcovia zlatej fixácie spočiatku komunikovali a určovali cenu telefonicky. Následne sa začali pravidelne zhromažďovať v kancelárii banky Rothschild. A urobili z toho rituál.

Londýnsku fixáciu zlata určovali dvakrát denne. Rannú o 10:30 a večernú o 15:00 miestneho času. Udržiavali nepretržitý kontakt so svojimi predajcami a prostredníctvom nich s obchodnými spoločnosťami. Tie ponúkali alebo nakupovali fyzické zlato z celého sveta. Obchod začínal oznámením ceny predsedom. V tej chvíli sa cena zlata považovala za optimálnu. Ak za túto cenu neboli žiadni predajcovia, cena sa zvýšila. Ak neboli kupujúci, cena klesla. Ak boli prijaté protichodné ponuky, vypočítal sa pomer medzi predajcami a kupcami zlata. Proces pokračoval, kým nenastala rovnováha na trhu.

Prirodzene. Išlo iba o „divadlo“. Členovia „zlatej päťky“ mohli vždy v prípade potreby pozmeniť žiadosti o nákup i predaj. Alebo zapojiť falošné návrhy. Cenu zlata vlastne určovali sami Rothschildovci.

Vladimír Maľšev: Čo bude so zlatom?

V rokoch 1939 až 1954 londýnsky zlatý trh nefungoval. Nefungovala ani fixácia zlata. Od roku 1954 do začiatku sedemdesiatych rokov bola schopnosť „zlatej päťky“ manipulovať s cenami žltého kovu obmedzená. Štandard zlatého dolára vytvorený na konferencii Bretton Woods umožnil udržiavať ceny zlata na pevnej úrovni. Presne 35 dolárov za trójsku uncu. Cena zlata sa samozrejme nepohybovala iba na týchto úrovniach. Súbežne s oficiálnym trhom so zlatom existoval tiež súkromný. Na ňom sa ceny mohli výrazne odchyľovať od ​​hodnoty 35 dolárov.

Po skončení zlatého štandardu v 70. rokoch začali ceny zlata kolísať. To znova znamenalo dobré obdobie pre „zlatú päťku“. Londýnsky trh síce predstavoval iba niekoľko percent svetového obchodu, ale „päťka“ ho dokázala ovplyvňovať.

V 80. rokoch 20. storočia sa začal formovať globálny zlatý kartel. Zahŕňal Federálnu rezervnú banku v New Yorku, Bank of England, najväčšie banky Wall Street a Londýn. Rockefellerov klan potreboval silný dolár, aby sa mohol skutočne stať svetovou menou. Súperom dolára bolo zlato. Zlatý kartel bol navrhnutý tak, aby znížil cenu zlata. A aby americký dolár mohol dominovať vo svete. Mohlo sa zdať, že vtedajšia jamajská konferencia bola porážku Rothschildovcov. Z taktického hľadiska možno. Zo strategického sa ale Rothschildovci stali víťazmi.

Za posledné štyri desaťročia bolo na svetový trh uvoľnené veľké množstvo zlata. Pochádzali zo zlatých rezerv centrálnych bánk, štátnych pokladníc a Medzinárodného menového fondu. Okrem oficiálneho predaja zlata z rezerv došlo tiež k neoficiálnym emisiám.

Obrovské zásoby zlata v Rusku majú teraz hodnotu viac ako 100 miliárd USD

Existuje podozrenie, že zlatý kartel dlhodobo znižoval ceny kvôli zlatu uloženému vo Fort Knox. Ide o hlavný depozitár amerického ministerstva financií. Už mnoho rokov sa v oficiálnych štatistikách USA objavuje rovnaká hodnota pokladničných zásob zlata. Presne 8100 ton. Zainteresované osoby sa domnievajú, že to nezodpovedá realite. Podľa nich už vo Fort Knox zlato fyzicky nie je. Majú tam byť uložené iba pozlátené volfrámové tyče. Iné zdroje tvrdia, že zlato opustilo trezor v dôsledku operácií nazývaných „pôžičky na zlato“ a „lízing zlata“. Ministerstvo financií USA oficiálne vlastní len úpisy potvrdzujúce vlastníctvo zlata. Otázka teda znie, kam sa zlato podelo? Zrejme sa nachádza niekde v systéme kontrolovanom Rothschildovcami. Potrebujú ho, aby znovu uvalili na svet zlatý štandard. Rothschildovci trpezlivo čakali niekoľko desaťročí. Teraz sa zdá, že je už prevod potrebného množstva zlata do ich trezorov dokončený.

Vyzerá to tak, že londýnska fixácia znamenala svetovú zlatú nadvládu. Nie je to tak. Aj ona bola iba súčasťou globálnej zlatej hry. Jeho účastníci „len“ dobre zarábali. Grafy vývoja ceny zlata dokazujú, že v závere dvadsiateho storočia „zlatá päťka“ zrazu stratila opatrnosť. Voľným okom na nich vidieť prudkú manipuláciu s cenami drahých kovov.

Začiatkom nového storočia „zlatá päťka“ zrejme nadobudla pocit, že je čas na zmenu. Jej tradiční účastníci ju začali opúšťať. Skupina Rothschildovcov sa stiahla z obchodovania. Od roku 2004 na jej miesto nastúpila Barclays Capital Bank. Miesto Mocatta & Goldsmith zaujala Scotia-Mocatta. Tá je nástupkyňou Mocatty a súčasťou Bank of Nova Scotia. Pixley a Abel odovzdali kreslo Deutsche Bank, ktorá je majiteľkou Sharps Pixley. Miesto Samuel Montague & Co zaujala HSBC Bank. Tá, ako sa neskôr ukázalo, bola tak či tak skutočným vlastníkom tejto spoločnosti. A nakoniec sa k „zlatej päťke“ pripojila i ďalšia významná nadnárodná banka Société Générale.

Komentár Valentína Katanasova: Rusko ako „menový manipulátor“ už vie, ako skončí dolár

Noví členovia mali úzke vzťahy s Rothschildovcami. Šéf Barclays Marcus Agius bol švagrom bývalého šéfa Rothschildovcov. Syn Edmunda de Rothschilda sa v podstate stal hlavným predstaviteľom klanu miliardárov v „zlatej päťke“. Takže dojem, že Rothschildovci, ktorí sa zaoberajú obchodom so zlatom dve storočia, ho neočakávane opustili, bol mylný.

Orgány finančného dohľadu EÚ, Nemecka a Veľkej Británie sa neočakávane „prebudili“ a začali dôkladne monitorovať skutočné fungovanie zlatej fixácie. Úradníci finančného dohľadu spustili obvinenia. Jeden z členov obnovenej „zlatej päťky“ stratil nervy. Deutsche Bank sa snažila uvoľniť svoje miesto. Nikto nemal záujem. V roku 2014 aj tak Deutsche Bank „väľkú päťku“ opustila. Zo „zlatej päťky“ zostali štyria. Boli nimi Scotia Mocatta, HSBC, Societe Generale a Barclays Capital. Finančný regulátor Spojeného kráľovstva, Úrad pre finančné vedenie (FCA), začal vyšetrovanie v Barclays Capital v máji 2014. Britské úrady sa snažili ututlať hroziaci škandál symbolickou pokutou. Išlo približne o 30 miliónov eur.

V decembri 2015 skupina kanadských investorov žalovala v Ontáriu všetkých členov zlatej fixácie. Vrátane samotnej spoločnosti London Gold Market Fixing Limited. Obvinenie spočívalo v „sprisahaní s cieľom upravovať, zvýšiť, znížiť, udržať, stabilizovať, kontrolovať alebo neprimerane zvýšiť cenu zlata a investičných nástrojov súvisiacich so zlatom“.

… A po tomto dlhom príbehu sa môžeme vrátiť znova na začiatok. Začalo to stretnutím bankárov 19. septembra 2019 v Londýne. Londýnska zlatá fixácia sa skončila približne pred štyri a pol rokmi. V marci 2015. Nahradil ju úplne nový systém. Špeciálne navrhnutý, aby vzbudzoval dojem čo najväčšej transparentnosti. Dostal podobu elektronickej aukcie.

Nový systém sa nazýva LBMA Gold Price. Na začiatku jeho fungovania bolo 13 subjektov. Všetko banky. Konkrétne Bank of China, Bank of Communications, China Construction Bank, Goldman Sachs International, HSBC Bank USA NA, ICBC Standard Bank, JP Morgan Chase, Morgan Stanley, Société Générale, Standard Chartered, Bank Nova Scotia – Scotia Mocatta, Toronto Dominion Bank a UBS.

Rysuje sa nové „ohrozenie svetového mieru“. Môžu za to zlaté rezervy Ruska

Z pôvodnej zlatej fixácie zostali už len banky HSBC, Société Générale, Bank of Nova Scotia-Scotia Mocatta. K nim pribudlo desať nových členov. Väčšina čínskych a amerických.

Takže. Podľa dostupných informácií už Rothschildovci opustili myšlienku zlatej fixácie. Ich plány sú zrejme strategickejšie. A je nimi obnovenie zlatého štandardu. Teda, že sa budú všetky svetové meny a aj obchod opierať o zlato.

A najviac zlata má v súčasnosti čínska a ruská centrálna banka …

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info