Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

V tuneli s limitom 100 km/h môže prekročenie rýchlosti stáť stovky eur. Pozrite si pokuty, toleranciu radaru a prísnejšie sankcie.


Slovenská politika ako panoptikum celebrít

V noci na 25. októbra sa mení čas. Prečo americkí odborníci uprednostňujú štandardný čas a čo môže jarný posun znamenať pre zdravie?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Zástupná vojna proti Rusku naráža na fyzické obmedzenia americkej vojnovej mašinérie! Ukrajine podľa CNN došli strely Patriot. Americký komentátor Russo varuje pred limitmi amerických zásob, vojnou s Iránom a konfliktom priorít vo Washingtone.
Niekedy na takéto konštatovanie skutočne stačí len niekoľko viet.
Koniec rozprávke o spolupráci a zvláštny politický odkaz dňa.
Fico, Plaváková a spor o manželstvo: Kde sú hranice slovenskej ústavy a práva EÚ?
„Ste hanbou tohto národa!“ Po debate na TA3 zazneli slová plné hnevu
Ani Demokrati sa nevrátia k štedrej podpore Ukrajiny


Komentáre
31. 10. 2025
Politika je vraj 2. najstaršie remeslo. Strany vznikali aj pred facebookom a pred oficiálnymi miliónovými príspevkami od štátu. Zakladali sa z pozoruhodne rôznych príčin a na rôzne účely. Po 30 rokoch boja za SLOVENSKO 17. októbra 1925 vedenie Slovenskej ľudovej strany (SĽS) ju premenovalo na HLINKOVU slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Potom zjednotila 35 slovenských politických strán. (Dnes ich máme 53.)
Míľnikom zápasu Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu boli v predošlom historickom článku programové ciele Slovenskej národnej rady sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, nasledoval míľnik nastupujúceho ateistického liberalizmu: zrušenie konkordátu so Svätou Stolicou.
Jeho významným symbolom bolo zavádzanie civilného, teda necirkevného manželstva, štátnych a nie cirkevných matrík a zhabanie cirkevného majetku štátom. Údajný liberalizmus tak vyvrcholil Zákonom o povinnom civilnom manželstve. Zhrození a ohrození uhorskí kresťania sa postavili na priamy a organizovaný odpor.
Po vzniku evanjelickej Slovenskej národnej strany (SNS) v roku 1871 bola 5. marca 1895 zaregistrovaná na ministerstve vnútra Uhorského kráľovstva aj nová Katolícka ľudová strana Uhorského kráľovstva (KĽS, po maďarsky Katholikus Néppárt). V Budapešti ju založili katolícky uhorský biskup Ottokár Prochászka, gróf Zichy Ferdinand (hlavný predstaviteľ a ideológ) a slovenský kňaz Andrej Hlinka v duchu encykliky Rerum novarum (1891).
Menný predchodca súčasného pápeža statočný Lev XIII. prelomil ticho a v encyklike novátorsky a explicitne reagoval na ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov počas priemyselnej revolúcie: dlhý pracovný čas, nízke mzdy, zlá ochrana zdravia, ktoré boli na Slovensku ešte znásobené aj národnostným útlakom.
Prelomovo obhajoval právo robotníkov združovať sa a zakladať si odbory na ochranu svojich práv. Zdôraznil, že štát má povinnosť chrániť slabších a zasiahnuť v záujme spravodlivosti, kým cirkev má prinášať morálne princípy a duchovnú podporu.
V zmysle encykliky KĽS žiadala obnovenie kresťanského charakteru uhorského štátu a vytvorenie tzv. kresťanskej harmónie medzi existujúcimi triedami a sociálnymi vrstvami uhorskej spoločnosti na základe encyklického katolíckeho sociálneho učenia.
KĽS žiadala porozumenie medzi národnosťami Uhorska a uvedenie Národnostného zákona z r. 1868 do praxe: už takmer 20 rokov neboli dodržiavané ustanovenia o možnosti používania nemaďarských jazykov v úradnom styku v obciach na nižších súdoch a župných zasadaniach. Strana mala 2 denníky ako tlačové orgány, vydávala aj časopisy - dokonca po slovensky Kresťana, predsedom slovenskej sekcie bol práve o. Andrej Hlinka. Spolu so stúpencami katolíckeho kléru ako F. Juriga, F. Jehlička spočiatku v 90-tych rokoch strana získala značné sympatie aj na Slovensku, podporovalo ju aj vedenie SNS, podľa ktorej predstavovala záchranu pred násilnou maďarizáciou.
V parlamentných voľbách 1896 za KĽS kandidovali aj viacerí slovenskí kňazi. V novom storočí však strana opustila sľúbenú politiku národnostnej tolerancie, v roku 1905 sa stala súčasťou vládnucej koalície, tak začala podporovať veľkomaďarský kurz vlády. Keďže nerobila nič na zmiernenie národného útlaku Slovákov, prestalo ju podporovať martinské vedenie SNS.
V decembri 1905 budapeštiansku Katolícku ľudovú stranu opustilo aj sklamané Hlinkovo slovenské ľudácke krídlo, ktoré utvorilo Slovenskú ľudovú stranu (SĽS) ako formálnu súčasť Slovenskej národnej strany (SNS).
Konfesionálne nezhody medzi katolíkmi a evanjelikmi sa stali príčinou jej odtrhnutia a založenia samostatnej Slovenskej ľudovej strany v júli 1913 v Žiline z iniciatívy o. A. Hlinku, ktorý sa stal jej predsedom. Jeho volebný program bol jasný: „Budem pracovať vo dne v noci do tých čias, kým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele, Slovensko slovenské a kresťanské.“ Katolícka strana sa bola vždy na čele hnutia za autonómiu SLovenska, ideologicky žiadala riešiť spoločenské problémy v duchu pápežských encyklík a katolíckeho sociálneho učenia. Aj počas vojny vychádzali stranícke Slovenské ľudové noviny.
SLovensko aj formálne získalo neochvejného obrancu práv Katolíckej cirkvi i slovenského národa a neúnavného a nekompromisného bojovníka za slovenskú samobytnosť. Za jeho kresťanské, mravné i sociálne pozdvihnutie po Uhorsku naplno bojoval aj v Československu. Všetky aktivity konal podľa svojho motta „Za Boha život, za národ slobodu!“ Napriek tomu bol prenasledovaný cirkevnou vrchnosťou, uhorskou mocou a neskôr aj mocou čechoslovakistov, ktorí všetci ignorovali a potierali oprávnené a legitímne práva slovenského národa. Bol aj 2-krát odsúdený: za Uhorska bol väznený v Segedíne exemplárnych 33 mesiacov, za ČSR v Mírove - ako inak: za vlastizradu. (Dnes je tento trestný čin šokujúco neaplikovateľný aj za zjavné a hmatateľné obrovské škody.) Prežil tiež niekoľko pokusov o atentát.

Aj zásluhou Hlinkovej SĽS bola znovuzriadená Slovenská národná rada (SNR). Jej členovia 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine (dnes Martin) schválili Deklaráciu slovenského národa (→ Martinská deklarácia).
Oficiálne strana naplno obnovila činnosť 19. 12. 1918 v Žiline ako Slovenská ľudová strana Československej republiky.
V roku 1920 mala už 11 953 členov, čo je nepredstaviteľné aj v dnešných časoch podstatne jednoduchšej komunikácie a cestovania.
Od župných volieb 1923 bola najsilnejšou stranou na Slovensku. POTOM po 30 rokoch ťažkej politickej a straníckej práce bola na počesť svojho nenahraditeľného húževnatého predsedu a zakladateľa katolíckeho kňaza Andreja Hlinku 17. októbra 1925 premenovaná na Hlinkovu Slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Rozhodlo o tom vedenie - ThDr. Mons. Jozef Tiso, Karol Sidor.
Strana naďalej pracovala v opozícii, a po voľbách 1927 sa stala súčasťou vládnej koalície. Na 7. zjazde strany v Piešťanoch v septembri 1936 vyhlásila heslo: 1 národ, 1 strana, 1 vodca s jediným cieľom - získanie autonómie Slovenska. Za predsedu bol potvrdený Andrej Hlinka, podpredsedom zostal jeho spolubrat - katolícky kňaz Jozef Tiso. Pod historickým dvojkrížom strana v tej dobe združovala 36 000 členov.

Po Hlinkovej smrti 16. augusta 1938 a nezabudnuteľnom srdcervúcom pohrebe sa vedenia strany ujal Mons. Jozef Tiso.
Pomenovanie po predsedovi nebola posledná zmena názvu - európske dejiny prinášali zásadné zlomy, na ktoré však strana dokázala promptne a odvážne reagovať. Jedným z nich bola aj Mníchovská zrada 29. septembra 1938:
Odpoveďou bola už 6. októbra 1938 Žilinská dohoda a preregistrovanie názvu po dohode medzi
na Hlinkovu Slovenskú ľudovú stranu-Stranu Slovenskej národnej jednoty. Združovala dnes nepredstaviteľných 35 politických strán okrem socialistov.
V húževnato vybojovanom samostatnom Slovensku je politická kultúra diametrálne iná. V parlamente donedávna pôsobili strany so 4 členmi, poberali milióny eur zo štátneho rozpočtu. Z iniciatívy SNS bol preto prijatý zákon, že strana musí mať minimálne 45 členov... Jej poslanci môžu v rámci parlamentu prechádzať zo strany - do strany bez straty mandátu. A tak sú v národnej rade poslanci - naposledy dokonca desiatky - ktorí využívajú parlamentné priestory a výhody na reprezentáciu svojich politických strán, ktoré sa ani nezúčastnili volieb, alebo ich voliči odmietli.
Dnes je moderné postaviť sa pred kamery a ohlásiť sa ako predseda strany so svojím menom hneď od počiatku. Bez sebareflexie výsledkov pôsobenia v predošlých 4 stranách. A bez odpočtu 4 rokov vo funkcii predsedu jednej z nich. Ako kapitán ju dobrovoľne opustil, aby preskočil na značkovú loď, ktorá JEHO dovezie do parlamentného prístavu - tak ako si to odskúšal aj v minulých voľbách.
Volič má vždy na výber - len niekedy zabúda, že Historia Magistra Vitae, ktorá nám ponúka Svätoplukove prúty i zamatové heslo novembrových ulíc "V jednote je sila."
A sľúbená odpoveď: Historický úspech slovenského katolíckeho kňaza dodnes máta liberálov a kozmopolitov. Meno o. Andreja Hlinku sa jednak nespomína (ani v encyklopédii SAV BELIANA!), jednak všemožne dehonestuje. Skvelým príkladom je Hlinkova garda, ktorá je aj v najúspešnejšom seriáli televízie Markíza DUNAJ vďačným stelesnením zla. (To nacistické naopak stelesňuje sexidol Ján Koleník...)
Málokto si dá námahu zistiť, že jednotky HG sa z Machovej Poriadkovej služby legalizovali až po vyhlásení autonómie Slovenska 8. októbra 1938, teda po smrti predsedu HSĽS Andreja Hlinku. Je teda nekorektné jej prípadné zlyhania po rokoch účelovo pripisovať priamo jemu.
Zdroje:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.