"Madam Deficit"vydali 14-ročnú, po 4 deťoch ju popravili 37-ročnú 16. októbra 1793
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Narodiť sa v cisárskom paláci nemusí byť výhrou - ukazuje nám tragický príbeh rakúskej princeznej a francúzskej kráľovnej a jej 4 detí. Motto Francúzskej revolúcie „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ (Liberté, égalité, fraternité) pred 233 rokmi tiež neplatilo pre všetkých.
Tak ako palác pod pozlátkom zväčša ukrýva všeličo netrblietavé, ani Francúzsko nie je len domovom šampanského a kankánu, ale aj bojiskom kultúry života proti kultúre smrti. Práve tu francúzsky lekár a poslanec Joseph Ignac Guillotin v roku 1789 navrhol demokratické zavedenie rovnakého a menej bolestivého spôsobu popravy pre všetkých občanov bez ohľadu na ich pôvod, a to gilotínou. Samotným vynálezcom stroja však nebol – navrhli ho chirurg Antoine Louis a stavbár Tobias Schmidt.
Práve zdokonalené zariadenie so 40-kilogramovou padajúcou čepeľou na odťatie hlavy sa stalo symbolom Veľkej/Francúzskej revolúcie. V ére teroru v rokoch 1793 – 1794 sa používala tak masovo, že pod ňou zahynuli desiatky tisíc ľudí, vrátane samotného kráľa Ľudovíta XVI. i jeho manželky Marie Antoinetty, známej ako Mária Antónia Habsbursko-lotrinská.
Dcéra Márie Terézie, korunovanej kvôli tureckým nájazdom v našom bezpečnom Prešporku, sa narodila 2. novembra 1755 vo Viedni a bola jej 15. dieťaťom zo 16.
Krátko po pôrode, keď cisárovná Mária Terézia potrebovala nového spojenca v boji proti Prusku, podpísala v roku 1756 dohodu s francúzskym kráľom Ľudovítom XV. Jej súčasťou bol aj sobáš ich detí: 12-ročnej Márie Antónie a následníka trónu Ľudovíta XVI.
Budúca kráľovná Mária Antónia sa musela začať venovať štúdiu: písať po nemecky a francúzsky. Ďalej študovala aj dejepis, hudbu, tanec a musela mať všeobecný prehľad.
19. apríla 1770, teda keď mala Mária Antónia 14 rokov, sa konala svadba, presnejšie sobáš v zastúpení. V augustiniánskom kostole vo Viedni francúzskeho následníka trónu zastúpil arcivojvoda Ferdinand, starší brat Márie Antónie. Nevesta sa potom vydala na cestu do Francúzska. Na hraniciach medzi Francúzskom a Svätou rímskou ríšou národa nemeckého sa musela obliecť do nových, francúzskych šiat a všetky osobné veci z domovskej krajiny musela zanechať na hraniciach. Oficiálny svadobný obrad sa konal následne 16. mája 1770 v kráľovskej kaplnke na zámku vo Versailles.
Mária Antónia si ťažko zvykala na život na francúzskom dvore, najmä na milenku svokra - kráľa Ľudovíta XV., čo bolo niečo nepredstaviteľné na katolíckom viedenskom dvore.
Po 4 rokoch francúzsky kráľ zomrel, korunovaný bol Ľudovít XVI. a jeho Mária Antónia (19) sa stala kráľovnou a postupne matkou 4 následníkov trónu. Po prvej dcére Márii Terézii (1778 – 1851) nasledovali nešťastní synovia Ľudovít František (1781 – 1789), ktorý ako dieťa podľahol tuberkulóze a Ľudovít Karol XVII. (1785 – 1795), ktorého postihol omnoho horší osud. Najmladšia Sofia Helena Beatrix (1786 – 1787) chytila tuberkulózu od staršieho brata a zomrela na ňu vo veku 11 mesiacov - ešte pred ním. Na ikonickom portréte je už len jej prázdna kolíska a ubolená matka.
Počas obdobia panovania svojho manžela sa pokúšala zasahovať do politických záležitostí v prospech rodiska: podporovala predstaviteľa prorakúskej politiky a v roku 1784 aj záujmy svojho brata Jozefa II. v spore o Nizozemsko. Takisto zasahovala aj pri výbere ministrov.
Máriu Antóniu často označujú ako vinníka bankrotu štátnej pokladnice - prezývkou „Madame Déficit“. A to najmä preto, že si dávala dovážať drahé látky, čipky, šperky, usporadúvala nákladné plesy, v kartách prehrávala astronomické čiastky. Hoci náklady na kráľovský dvor sa rovnali 10% ročného štátneho rozpočtu, hlavná príčina bankrotu bolo financovanie amerických kolónií v boji o nezávislosť proti Veľkej Británii.
Nedostatok štátnych financií a obrovský štátny dlh spustil smrtiacu šachovú partiu: neschopní vtedajší ministri a kráľ nedokázali presadiť zdanenie šľachty. Tá sa postavila proti vôli kráľa, a tým zabránila jednak uzdraveniu hospodárstva kráľovstva a zároveň viedla k obrovskému hnevu zdieraného ľudu. Spoločenská nespravodlivosť sa obrátila proti kráľovi vo Veľkej francúzskej revolúcii.
Mária Antoinetta pripravovala počas francúzskej revolúcie útek celej zdecimovanej kráľovskej rodiny už len s 2 deťmi do zahraničia. Na úteku ich v júni 1791 zatkli a priviedli naspäť do Paríža. 21. januára 1793 bol popravený najprv zvrhnutý panovník Ľudovít XVI..
V septembri sa moci chopili jakobíni na čele s Maxmilienom Robespierrom a Georgesom Dantonom a rozpútali jakobínsky teror - hrôzovládu. Do 28. júla 1794 politické násilie ústilo do hromadných popráv faktických i domnelých „nepriateľov revolúcie“ odsúdených revolučným tribunálom. Revolucionári popravili desaťtisíce Francúzov, 300 000 ďalších uväznili, aby obyvateľstvo bolo udržiavané v neustálom strachu. V potokoch krvi napokon padli všetky zábrany a 16. októbra 1793 bola sťatá v Paríži gilotínou aj kráľovná Mária Antónia.
Jej 8-ročného syna Ľudovíta XVII. revolucionári poslali "na prevýchovu" k jakobínskemu obuvníkovi Simonovi. Tam po 2 rokoch bitiek, hladovania a zanedbaných chorobách zomrel za neobjasnených okolností. Telo princa Ľudovíta Karola Francúzskeho bolo preto podrobené pitve, ktorú realizoval doktor P. J. Pelletan spolu s ďalšími tromi lekármi. Tá preikázala jednak totožnosť i stopy po fyzickom týraní, pravdepodobne po bití palicou alebo bičom. Doktor Pelletan si ako suvenír ponechal princovo srdce, ktoré sa zachovalo až do súčasnosti.
V roku 2000 bolo podrobené skúmaniu pomocou analýzy DNA a v roku 2004 slávnostne pochované v bazilike Saint-Denis severne od Paríža, kde už roky odpočívala aj Ľudovítova malá sestrička Sofia Beatrix.
Posledná verejná poprava gilotínou vo Francúzsku sa uskutočnila v roku 1939. Úplne posledná poprava v krajine prebehla v roku 1977. Francúzsko trest smrti a gilotínu definitívne zrušilo v septembri 1981. Tam, kde Francúzi skončili, Američania začínajú.
V septembri sa pokúsili popraviť Christy Pikeovú v štáte Tennessee - ale humánne - bez gilotíny. Odsúdená vrahyňa v kŕčoch a bolesti chrčiac prežila podanie dvoch dávok smrtiacej injekcie (pentobarbitalu). Po zlyhaní popravy ju v kritickom stave previezli do nemocnice, kde skončila v kóme napojená na pľúcnu ventiláciu, z ktorej sa prebrala, je pri vedomí a komunikuje. V stredoveku by to považovali za Boží zázrak a trest by jej odpustili. Dnes nič nie je isté.
Ani to, ako dopadne naplánovaná poprava vojenského psychiatra. Americkí velitelia sa verejne tešili na verejné predstavenie smrti, proti ktorému však protestujú mnohí domáci i zahraniční kritici.
Isté je len to, že horiace Francúzsko je opäť na hrane: začína občianska vojna? Skončí ďalšou revolúciou?
Europoslankyňa Judita Laššáková pripomína, že pozornosť je voda na mlyn pre Igora Matoviča. Práve to je to, čo jeho robí spokojným, keď je stredobodom záujmu.
Niekedy na takéto konštatovanie skutočne stačí len niekoľko viet.
Koniec rozprávke o spolupráci a zvláštny politický odkaz dňa.
Fico, Plaváková a spor o manželstvo: Kde sú hranice slovenskej ústavy a práva EÚ?
„Ste hanbou tohto národa!“ Po debate na TA3 zazneli slová plné hnevu
Ani Demokrati sa nevrátia k štedrej podpore Ukrajiny
Peter "Ďateľ" Tóth naďalej sleduje vývoj situácie v kauzách Očistec a Kajúcnik.
Na pokraji pekla volá ochranca právneho štátu po jeho slušnom oslovení...
Zásoby na mesiace, solárne batérie aj obavy z vojny a AI. Takto sa americkí prepperi pripravujú na katastrofy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
