„TOTO JE KONIEC PRÍBEHU!“ Americký komentátor tvrdo pomenoval problém Ukrajiny
Zástupná vojna proti Rusku naráža na fyzické obmedzenia americkej vojnovej mašinérie! Ukrajine podľa CNN došli strely Patriot. Americký komentátor Russo varuje pred limitmi amerických zásob, vojnou s Iránom a konfliktom priorít vo Washingtone.
Autor: Jaroslav Cucak
Publikované:
Čas čítania: 4 min citania
Komentáre: Načítavajú sa
Ilustračné fotoFoto: HD via AI
Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ukrajine podľa CNN došli protiraketové strely pre systémy Patriot. Jude Russo - redaktor magazínu The American Conservative v tom vidí dôkaz, že americká vojenská mašinéria naráža na materiálne limity. Washington musí súčasne riešiť vojnu s Iránom, chrániť vlastné záujmy a rozhodovať, komu poskytne obmedzené zásoby munície. Russo varuje, že politická vôľa ani odvaha ukrajinských vojakov fyzickú realitu nezmenia. Jeho záver je nekompromisný: „Rakety sa míňajú. To je koniec príbehu.“
"Zdá sa, že sa dostávame k časti programu s ťažkými rozhodnutiami. CNN vo štvrtok informovala , že Ukrajine došli stíhacie rakety Patriot. Táto správa prišla po niekoľkých dňoch dohadovania a šarvátky medzi Washingtonom a Kyjevom o zdieľaní spravodajských informácií, internetovej podpore ukrajinských operácií a o tom, či bude Ukrajina pokračovať v útokoch na ruskú energetickú infraštruktúru."
„TOTO JE KONIEC PRÍBEHU!“ Americký komentátor tvrdo pomenoval problém Ukrajiny
Zástupná vojna proti Rusku naráža na fyzické obmedzenia americkej vojnovej mašinérie! Ukrajine podľa CNN došli strely Patriot. Americký komentátor Russo varuje pred limitmi amerických zásob, vojnou s Iránom a konfliktom priorít vo Washingtone.
Správa Russoa neprekvapila. Americké zásoby munície sú pod tlakom už celé mesiace a ďalšie nároky priniesla vojna s Iránom.
Patriotmi chránia aj ropné záujmy
Začiatkom októbra informoval Axios o presune systémov Patriot do Saudskej Arábie a Kataru. Mali chrániť energetické záujmy v Perzskom zálive pred Iránom a jeho spojencami. Russo toto rozhodnutie nepovažuje za prekvapujúce. Iránske útoky na ropné a plynárenské zariadenia totiž zasahujú aj západné ekonomiky: „Udržať Aramco v prevádzke je pre Biely dom prioritou“. Ceny pohonných hmôt sú navyše citlivou témou pred americkými voľbami do Kongresu. Washington tak musí zvažovať nielen vojenské potreby, ale aj ochranu vlastných ekonomických záujmov.
„Materiálna realita začína doliehať,“ upozorňuje Russo. Odvoláva sa na analytičku Jennifer Kavanaghovú, podľa ktorej môžu americké zásoby interceptorov ešte umožňovať pokračovanie vojny s Iránom bez neprimeraného rizika pre americké aktíva. Takýto postup však oslabuje vojenskú pripravenosť v iných regiónoch. Súťaž o modernú muníciu medzi Ukrajinou a americkými partnermi na Blízkom východe nie je nová. Rozdiel je v tom, že Spojené štáty sú teraz do vojny s Iránom zapojené priamo a v stávke sú aj ich vlastné ekonomické záujmy.
Russo tvrdí, že vojna s Iránom bude od Washingtonu vyžadovať viac pozornosti a zdrojov než zástupný konflikt v Európe. Zároveň usudzuje, že americké vojenské preťaženie prispelo k stupňovaniu ruských útokov na Ukrajinu. Ide o jeho hodnotenie, nie o nezávisle potvrdenú jedinú príčinu ruskej stratégie. Pre Kyjev je však problém zrejmý: o obmedzené zásoby moderných rakiet sa uchádza viac krajín a Washington musí určovať priority.
Tvrdý odkaz Kyjevu: „Studňa vyschla.“
Russo vysvetľuje napätie medzi Bielym domom a Kyjevom ako možné uznanie materiálnych limitov. Kým časť proukrajinskej západnej tlače kritizuje údajne nepriateľskejší postoj americkej administratívy, autor v ňom vidí dôsledok obmedzených zásob. „Rakiet je len toľko, koľko ich je. Spojené štáty neobetujú bezpečnosť vlastných vojakov ani vlastnú ekonomickú bezpečnosť v prospech Ukrajiny,“ píše.
Nasleduje jeho tvrdý záver: „Studňa vyschla a Ukrajinci si budú musieť zbaliť veci“. Nie, neoznamuje oficiálne rozhodnutie Washingtonu zastaviť všetku pomoc. Vyjadruje ale presvedčenie, že doterajší model podpory naráža na hranice, ktoré nemožno prekonať politickými vyhláseniami.
Russo pripomína, že limity amerického obranného priemyslu a konečné zásoby munície nie sú novou témou. „Žiadna vôľa ani princíp, nijaká obdivuhodná ukrajinská odvaha a bojovnosť nedokážu prekonať fyzickú realitu. Ľadovec na obzore, sopke dymiacej nad mestom či tornádu rútiacemu sa cez zelené polia Kansasu smerom k pokojnému prívesu... Varovné signály podľa neho existovali už dávno. Teraz sa naplno prejavujú ich dôsledky.
Irónia? „Naozaj, naozajsmevám to hovorili!“ Limity americkej zbrojnej výroby a konečné zásoby munície podľa neho nikdy neboli tajomstvom. Spojené štáty majú obrovské bohatstvo a vojenskú silu, no ani ony nie sú vyňaté zo zákonov vesmíru. Ako píše autor, strýko Sam jednoducho nedokáže splniť nároky božstva.
Trump skúša ponúknuť Rusku ústupok
Do tejto situácie vstupuje aj snaha prezidenta Donalda Trumpa ovplyvniť mierové rokovania prostredníctvom dohody týkajúcej sa ruskej nafty. Podľa agentúry Reuters Washington dúfa, že povolenie vývozu ruskej nafty na americké a svetové trhy môže pomôcť priviesť Moskvu späť k rokovaniam. Ide o pokus využiť ekonomický ústupok ako nástroj diplomacie, nie o záruku, že Rusko zmení svoj postoj alebo pristúpi na mierové podmienky. Russo zároveň pochybuje, či výhoda vyplývajúca z dohody bude pre Moskvu dostatočne významná. Rozhodujúce podľa neho budú výsledky v praxi.
Ako chápať nepríjemnú dynamiku vojny? Keď sa nedarí Rusom, Ukrajinci sú neústupnejší. Keď sa dostávajú do problémov Ukrajinci, Moskva má menšiu motiváciu ukončiť boje. Každá strana môže veriť, že pokračovaním konfliktu zlepší svoju pozíciu. Ekonomické ústupky preto samy osebe nezaručujú úspech mierových rokovaní.
„Taiwan ani nespomínajte“
Russo varuje, že dôsledky snahy udržiavať rozsiahle vojny v dvoch regiónoch pocítia Ukrajinci, americkí spojenci na Blízkom východe aj samotní Američania. Udržať takéto operácie znamená rozhodovať, kto dostane menej a kto ponesie väčšie riziko. Autor to opisuje ako rozhodovanie o tom, kto napokon zostane s najšpinavším koncom palice.
„Pokračovať týmto spôsobom je, povedal by som, šialenstvo. Možno si však už ani nemôžeme dovoliť ten luxus pokračovať v šialenstve,“ a potom prichádza jeho záverečný verdikt: „Rakety sa míňajú. To je koniec príbehu.“
A pridáva ešte jednu vetu: „A viete čo? Taiwan ani nespomínajte.“
Táto poznámka rozširuje Russoovu argumentáciu za hranice vojny na Ukrajine. Autor ňou naznačuje, že ak Spojené štáty zápasia s rozdelením vojenských zdrojov medzi Európu a Blízky východ, ďalšia veľká kríza by ešte viac zvýraznila otázku, koľko záväzkov dokáže Washington skutočne splniť. Nejde o potvrdenú predpoveď konkrétneho konfliktu o Taiwan, ale o varovanie pred dôsledkami preťaženia amerických vojenských kapacít.