Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Nepochodil u premiéra, skúša u predsedu Rašiho i ministra Suska. Ďalší súdruh v nedohľadne

Začal už niekto písať predvolebný kasový trhák?

Magálová to schytala aj od samotnej Marty Kubišovej! Jej slová po vystúpení poriadne zabolia
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Pred summitom Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga rastie geopolitické napätie. Analytici hovoria o slabnúcej pozícii USA, sile Číny a odsunutí Európy.
Drsná spoveď pamätníka Novembra 1989: Tešil som sa na slobodu, dnes žijem v konzumnom bahne
Veľmi rýchla, možno rozbitá úvaha o slobode.
„Žiadne my a oni neexistuje!“ Spevák poslal Slovákom silný odkaz k výročiu Nežnej revolúcie
Z mesta SNP prichádza varovanie o pokusoch o prevrat
Nikdy som sa nevedela postaviť na tú „správnu“ stranu. Asi som sa stále nepoučila.
Karol Lovaš naložil súčasnej spoločnosti: Toto sme dopustili!
Po voľbách v septembri 2027... Ak vyhrá súčasná fašistická opozícia...
"Brusel je nový Vatikán. Aj Ján Hus bol populista." vyhlásil na Konzervatívnom fóre v Prahe proti EÚ.


12. 11. 2026
V Mníchove najvyšší predstavitelia Británie, Francúzska, Talianska, Nemecka a podpísali dohodu o odstúpení československého pohraničia: O nás - bez nás, pripomína ÚPN. Dnes nás nemecký minister poučuje ako plniť zmluvné záväzky. Nezabúdajme však ani na vlastných zradcov.
Ríšsky kancelár Adolf Hitler sa v septembri 1938 rozhodol, že už nemieni tolerovať "útlak" sudetských Nemcov v Čechách. Nemecký útok mohlo Československo odvrátiť len pripojením českého pohraničia k Nemeckej ríši. Následne Británia i Francúzsko požiadali československú vládu, aby v záujme zachovania mieru odstúpila oblasti, ktoré obýva viac ako 50 % etnických Nemcov.
Obyvatelia Československa reagovali rozhorčenými demonštráciami a generálnym štrajkom, po ktorom vláda Milana Hodžu podala demisiu. Hitler už k sudetskej otázke pribalil aj slovenskú problematiku: riešenie poľskej a maďarskej menšiny.
23. septembra 1938 vymenoval prezident Beneš úradnícku vládu na čele s generálom Janom Syrovým, ktorá vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a o 2 dni neskôr odmietla Hitlerove požiadavky. Nacistické vojská sa teda začali presúvať k československým hraniciam.
28. septembra 1938 Chamberalin vyzval talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, aby prevzal úlohu sprostredkovateľa pre udržanie mieru. Následne sa predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska 29. septembra stretli v Mníchove, kde podpísali "dohodu" o odstúpení českých Sudet a slovenskej Petržalky i Devína Nemecku.
Československá vláda generála Syrového a prezident Edvard Beneš mníchovskú dohodu prijali, ale bez súhlasu Národného zhromaždenia, čo odporovalo československej ústave.
Treba si dobre pripomenúť, že z hľadiska medzinárodného práva bola zmluva v rozpore najmä s viacerými medzinárodnými dohodami, na norimberskom procese bolo tiež preukázané, že Nemecko ju uzatváralo ako súčasť prípravy agresie proti Česko-Slovensku, tzn. išlo o úmyselné podvodné konanie (fraus omnia corrumpit). Zároveň bola porušená zásada, že sa medzinárodné zmluvy môžu týkať len zúčastnených strán, hlavne, keď rozhodujú v neprospech tretej strany. Z hľadiska vnútroštátneho práva Česko-Slovenska išlo dokonca aj o porušenie Ústavy ČSR, podľa ktorej mohli byť hranice menené len ústavným zákonom. Vláda však parlamentu dohodu na rokovanie VôBEC nepredložila.
Celkovo stratila ČSR v dôsledku mníchovskej dohody územia s rozlohou 41 098 km2, na ktorom žilo 4 879 000 obyvateľov. Česko tak prišlo takmer o tretinu svojho územia i obyvateľstva: okrem 2 800 000 Nemcov stratilo aj 800-tisíc Čechov. Nová hranica - presne podľa Hitlerovho plánu - znefunkčnila obranný systém, preťala dôležité dopravné tepny, pripravila Česko-Slovensko o významnú časť priemyslu: dve tretiny ťažby svojho uhlia, 70% výroby elektriny, oceliarsky, textilný a chemický priemysel, čím ostalo vystavené napospas cudzím záujmom.
Zjavne to pochopil aj prezident Edvard Beneš, ktorý neprezieravo vynechal z rozhodovania parlament. Hneď 5. októbra 1938 sa vzdal svojho úradu a emigroval z krajiny.
Naopak pre Slovensko sa otvorilo okienko historickej príležitosti: už 6. októbra 1938 sa v Žiline stretol výkonný výbor HSĽS spolu s pozvanými predstaviteľmi politických strán a po rokoch ťažkých bojov vyhlásili autonómiu Slovenskej krajiny v rámci Česko-Slovenska (Žilinská dohoda). Splnil sa sen už nebohého Andreja Hlinku. Prezident Emil Hácha 7. októbra 1938 vymenoval kňaza a bývalého ministra zdravotníctva a telovýchovy Jozefa Tisa za predsedu vlády autonómnej krajiny. Tentokrát pražský parlament konal a následne 22. novembra 1938 prijal ústavný zákon 299/1938 Zb. o autonómii Slovenskej krajiny
Slovensko zaskočené svojou zázračne získanou samostatnosťou v roku 1993 podľahlo zvádzaniu európskych mocností a jeho správcovia zatúžili vstúpiť do klubu "civilizovaného Západu" - Európskej únie (EÚ). Jednou z arogantných podmienok Bruselu na začatie rozhovorov o vstupe bolo aj odstavenie čerstvo a draho zrekonštruovanej slovenskej jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. V Bruseli vtedy jadrová energia totiž nebola v móde. Práve 29. septembra 1999 štátny tajomník MZV SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ (KDH) oficiálne oznámil Európskej komisii (EK) rozhodnutie prvej vlády Mikuláša Dzurindu o zatvorení blokov V1 a V2 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Tento nezmyselný likvidačný sľub SLovensko aj dodržalo a draho zaň zaplatilo. Bol to však len začiatok.
Tŕnistá cesta do elitného klubu si vyžiadala ešte množstvo nielen materiálnych nezvratných obetí, z ktorých sa SLovensko už nikdy nespamätalo. Len pár mesiacov po strate jadrových energetických kapacít nasledovali ďalšie ústupky: 29. septembra 2000 už dokonca osobne vtedajší premiér SR Mikuláš Dzurinda, prezident ikonických Východoslovenských železiarní (VSŽ) Gabriel Eichler, prezident U.S. Steel Paul J. Wilhelm a predseda Koordinačného výboru veriteľských bánk Michael Clarke podpísali základné dohody o vstupe americkej firmy U.S. Steel do VSŽ v Košiciach.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.