Český premiér obvinil Trumpa zo „zrady“ Európy pre jeho dohodu s Putinom a Zelenskyj na summite EÚ požiadal o ďalších 70 miliárd eur na obranu Ukrajiny. Brusel potvrdil pripravenosť pokračovať v podpore Kyjeva, zatiaľ však nevyriešil hlavnú otázku – kde získať ďalšie peniaze, keď sa už predchádzajúce finančné prostriedky míňajú.
Summit EÚ v Bruseli sa skončil bez zásadných rozhodnutí týkajúcich sa Ukrajiny, no sprevádzal ho nezvyčajne otvorený spor. Európski lídri na jednej strane obviňovali Washington, že Brusel odsunul na okraj rokovaní, a na druhej strane sa pokúšali nájsť odpoveď na otázku, kto zaplatí pokračujúcu podporu Kyjeva.obrazovky z kommersant.ru
Dôvodom ostrých vyjadrení bola dohoda o dodávkach nafty na svetové trhy, ktorú mal Donald Trump oznámiť po rokovaniach s Vladimirom Putinom. Podľa mediálnych správ ide o päť miliónov ton paliva, pričom dohoda má platiť do apríla 2027. Jej kritici sa domnievajú, že by Rusku mohla priniesť dodatočné príjmy a oslabiť účinnosť sankčného tlaku.
Obrovská facka pre Európu
Český premiér Andrej Babiš, ktorý bol v minulosti skeptický voči vojenskej pomoci Ukrajine, vyhlásil, že americký prezident v skutočnosti zradil Európu tým, že uzavrel dohodu s Putinom. Podľa jeho slov vojna pokračuje, zatiaľ čo Európa zostáva mimo kľúčových rokovaní.
Babiš zdôraznil, že Brusel musí predstaviť vlastnú cestu k mieru. V opačnom prípade Európanom hrozí, že zostanú iba pozorovateľmi procesov, od ktorých závisí ich bezpečnosť. Dohodu o dodávkach nafty zároveň označil za „obrovskú facku“ pre Európu.
Pozoruhodné je aj to, že český premiér nepatrí medzi najvýraznejších podporovateľov vojenskej pomoci Kyjevu. Napriek tomu pripustil, že ak budú Spojené štáty rokovať priamo s Ruskom, Európska únia riskuje stratu vplyvu na výslednú dohodu.
Zelenskyj vyčíslil cenu vojny
Volodymyr Zelenskyj medzitým využil summit na opätovné zdôraznenie rozsahu finančných potrieb Kyjeva. Podľa jeho odhadov bude vojna v roku 2027 stáť Ukrajinu 155 miliárd eur. Z tejto sumy požiadal Európsku úniu o ďalších najmenej 70 miliárd eur – na obranu, zbrane a takzvanú „odolnosť krajiny“.
Zelenskyj zároveň opäť otvoril otázku zmrazených ruských aktív a navrhol ich využitie na financovanie ukrajinských potrieb.
Túto myšlienku podporuje viacero krajín, zostáva však kontroverzná. Belgicko, kde sa nachádza významná časť zmrazených aktív, požaduje ďalšie záruky a nie je pripravené súhlasiť s ich zabavením bez jasne stanovených právnych mechanizmov.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že zmrazené ruské aktíva predstavujú najzrejmejší zdroj dodatočných finančných prostriedkov pre Ukrajinu.
Jej postoj odráža rastúce presvedčenie v EÚ, že ak priame financovanie zo štátnych rozpočtov vyvoláva odpor, Brusel bude musieť hľadať alternatívne finančné mechanizmy. Otázkou však zostáva, či je Európska únia pripravená riskovať poškodenie vlastnej dôveryhodnosti.
Belgicko varuje: Peniaze sa míňajú
Belgický premiér Bart De Wever upozornil, že 90 miliárd eur, ktoré boli Ukrajine predtým pridelené, sa čoskoro minie. Vyzval európske krajiny, aby si otvorene odpovedali na otázku, či sú pripravené naďalej financovať Kyjev a udržiavať jeho obranné schopnosti.
Problém je o to naliehavejší, že Európska únia zároveň rokuje o novom sedemročnom rozpočte.
Nemecko, Írsko, Švédsko a Holandsko odmietajú zvyšovanie výdavkov, najmä v súvislosti s obranou a ďalšími finančnými tranžami pre Ukrajinu.
Inými slovami, politická podpora Kyjeva síce pretrváva, no finančné zabezpečenie tejto podpory vyvoláva čoraz viac sporov.
„Káva a croissanty“ proti vojne
Lotyšský politik Andris Kulbergs zvolil ešte provokatívnejšiu rétoriku. Vyhlásil, že Európania budú musieť platiť, ak chcú aj naďalej ráno piť kávu a jesť croissanty.
Už skôr prirovnal náklady na pomoc Kyjevu, pripadajúce na jedného obyvateľa Európskej únie, k cene jedného pohára piva ročne.
Podobné vyjadrenia poukazujú na hlavný problém summitu. Lídri EÚ sa snažia presvedčiť verejnosť, že podpora Ukrajiny nie je iba prejavom solidarity, ale aj otázkou bezpečnosti a ekonomických záujmov.
Autori pôvodného článku však tvrdia, že čoraz viac ľudí začína situáciu vnímať odlišne a spochybňuje predstavu, že Rusko predstavuje bezprostrednú hrozbu pre Európu.
Čím dlhšie konflikt pokračuje, tým náročnejšie je vysvetľovať bežným občanom potrebu ďalších finančných výdavkov. Podľa kritikov sú nové požiadavky Zelenského čoraz vyššie, zatiaľ čo európska verejnosť nesie rastúce náklady na podporu Ukrajiny.
Čo zatiaľ vieme?
Podľa údajov ukrajinského ministerstva financií predstavuje rozpočtový deficit krajiny na rok 2027 približne 32,6 miliardy dolárov.
To znamená, že bez ďalšej zahraničnej finančnej pomoci bude pre Kyjev mimoriadne náročné súčasne financovať vojnu, vyplácať dôchodky, zabezpečovať platby armáde a pokrývať základné výdavky štátu.
Počas rozhovoru s novinármi dostal Zelenskyj aj otázku, či z neho Donald Trump neurobil „obetného baránka“.
Ukrajinský prezident na ňu neposkytol podrobnú odpoveď, iba sa nervózne usmial. Aj táto reakcia sa následne stala jedným z diskutovaných momentov bruselského summitu.