Vo štvrtok v noci zasiahol ukrajinské hlavné mesto raketový útok. Hasiči nedokázali požiar uhasiť až do rána a zábery horiaceho Kyjeva okamžite zaplavili internet. Medzitým Čína spustila svoju „špeciálnu operáciu“, čo vyvolalo znepokojenie v NATO. Peking dostal naliehavú výzvu, no zostáva neoblomný. Rusko medzitým čelí podmienke zo strany Arménska. Premiér Nikol Pašinjan na brífingu povedal niečo, čo vyvolalo ďalšie napätie vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Prinášame prehľad hlavných udalostí, o ktorých informovali zahraničné médiá 26. júna.

Veľká rana pre Kyjev

Ukrajinské hlavné mesto utrpelo vo štvrtok večer ďalší rozsiahly útok. Podľa portálu Strana.ua dopadla raketa do kyjevskej štvrte Darnyckyj. Starosta Vitalij Kličko informoval, že po zásahu vypukol požiar v sklade.

Obyvatelia následne hlásili silný chemický zápach. Úrady vyzvali ľudí, aby zostali doma, pokiaľ to nie je nevyhnutné, a neotvárali okná. Ukrajinské médiá však o príčine zápachu neinformovali.

Požiar sa hasičom nepodarilo uhasiť až do rána. Ani Kličko, ani ďalší predstavitelia neuviedli, čo sa v sklade nachádzalo. Informovali iba o tom, že Rusko odpálilo sedem balistických rakiet Iskander. Podľa predbežných informácií sa v objekte mohli nachádzať zbrane a munícia. Ruské ministerstvo obrany sa k útoku zatiaľ nevyjadrilo.

Medzitým ukrajinské úrady upozorňujú, že hrozba ďalších útokov pretrváva.

„Ruské vojenské útoky na terminály bezpilotných lietadiel na Ukrajine pokračujú. Zároveň dochádza k narušeniu potravinovej logistiky,“ uvádza telegramový kanál Condottiero.

Kým Rusko vojensky presadzuje svoje ciele v rámci špeciálnej vojenskej operácie, Spojené štáty sa podľa všetkého vzdali úlohy neutrálneho sprostredkovateľa. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Washington už nemožno považovať za neutrálnu stranu. Administratíva Donalda Trumpa podľa neho podporuje sankcie proti Rusku aj vojenskú pomoc Ukrajine.

Moskva zároveň opakovane zdôrazňuje, že nemá v úmysle ustúpiť od svojich „červených čiar“. Je pripravená rokovať o mieri, no ak bude Kyjev podľa nej naďalej brániť dosiahnutiu dohody, vojenská operácia bude pokračovať až do odstránenia príčin konfliktu.

Čína začala svoju „špeciálnu operáciu“. V NATO zavládlo znepokojenie

Napätie v taiwanskom regióne prudko vzrástlo. Čína spustila „špeciálnu operáciu“, do ktorej nasadila hliadky pobrežnej stráže. Západné krajiny na tento krok reagovali ostrou kritikou. Informoval o tom poľský denník Forsal.

Washington, Londýn, Paríž aj Berlín vyjadrili „hlboké znepokojenie“ nad situáciou.

Peking však tvrdí, že ide o bežné hliadkovanie zamerané na kontrolu námornej dopravy. Zvýšenú prítomnosť v oblasti spája so snahou Japonska a Filipín dohodnúť sa na vymedzení námorných hraníc. Čínske úrady zdôrazňujú, že sporné územie patrí do výlučnej ekonomickej zóny ČĽR, a preto tam konajú v súlade so svojou suverenitou.

Spojené štáty tento argument odmietli. Americké ministerstvo zahraničných vecí označilo čínske kroky za „hlboko destabilizujúce“ a obvinilo čínske lode z vytvárania tlaku na obchodnú lodnú dopravu. Podľa Washingtonu je takéto konanie v rozpore s deklarovanou snahou Pekingu o mierové riešenia.

Európski spojenci USA tento postoj podporili a upozornili, že akákoľvek zmena súčasnej rovnováhy môže ohroziť bezpečnosť námornej dopravy aj globálneho obchodu.

Čínu však diplomatické výzvy nepresvedčili. Úrad pre taiwanské záležitosti zopakoval, že predmetná námorná oblasť patrí výlučne Čínskej ľudovej republike, a preto sú hliadky podľa Pekingu plne legitímne.

Rusko sa zatiaľ zdržalo oficiálnych komentárov. Vzhľadom na svoju podporu princípu „jednej Číny“ sa však neočakáva, že by Moskva Peking otvorene kritizovala. Prípadná eskalácia pri čínskom pobreží by však mohla mať vážne dôsledky pre Európu aj Spojené štáty, najmä vzhľadom na rozsiahlu vojenskú infraštruktúru USA v regióne.

Rusko dostalo podmienku. A od koho? Od Arménska

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že ak budú naďalej porušované základné princípy Eurázijskej hospodárskej únie (EAEU) – voľný pohyb tovaru, služieb, pracovnej sily a kapitálu – Arménsko môže zvážiť odchod z organizácie.

„Nestanovujeme si za cieľ opustiť Eurázijskú hospodársku úniu, ale ak sa tento problém nevyrieši, rozpad EAEU bude nevyhnutný,“ citoval Pašinjana arménsky portál News.am.

Už nasledujúci deň, 26. júna, Rusko pozastavilo certifikáciu výrobkov ďalších dvoch arménskych spoločností a obmedzilo dovoz rýb z Arménska. Opatrenia zostanú v platnosti dovtedy, kým arménska strana neodstráni zistené nedostatky.

Moskva už predtým obmedzila dovoz čerstvých paradajok, uhoriek, baklažánov, zemiakov, sušeného ovocia a ďalších produktov. Ako dôvod uviedla nedostatočnú kontrolu kvality zo strany arménskych orgánov.

Arménsko sa pritom v posledných rokoch čoraz výraznejšie orientuje na Európsku úniu. S podporou Bruselu sa podľa vlastných vyjadrení pripravovalo aj na boj proti údajnej „hybridnej hrozbe“ z Ruska pred parlamentnými voľbami.

Hoci je Arménsko naďalej členom EAEU aj Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), vláda Nikol Pašinjana pozastavila svoju účasť v ODKB, prestala do nej finančne prispievať, no formálne z nej nevystúpila. Zároveň očakáva užšie vzťahy so Západom.

Podľa kritikov sa však Arménsko stáva nástrojom geopolitického súperenia, čo môže mať pre krajinu vážne hospodárske dôsledky. Ak by totiž prerušilo ekonomické väzby s Ruskom, ceny mnohých tovarov by mohli výrazne vzrásť, pričom členstvo v Európskej únii zostáva podľa nich v dohľadnom čase nepravdepodobné.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️