Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Progresívny Denník N sa nebojí invázie, ale hystérie z nej
Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.
Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
Župani sa na ministerku investícií Veroniku Remišovú sťažovali v Bruseli. Pripomienky sa snažili vzniesť doma, no bez výsledku, informuje denník Sme.
Po problémoch Veroniky Remišovej s nevyčerpanými starými eurofondmi prichádzajú zásadné otázky aj okolo tých nových, na nasledujúcich sedem rokov.
Nespokojní sú napríklad ľudia v regiónoch mimo Bratislavy, pričom svoje rozhorčenie neváhajú eskalovať aj na najvyššie úrovne Európskej únie, konštatuje denník Sme.
Predsedovia Banskobystrického, Košického a Prešovského samosprávneho kraja minulý týždeň cestovali do Bruselu, aby Európskej komisii prezentovali svoje pripomienky voči práci Remišovej ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).
Ján Lunter (BSK), Milan Majerský (PSK) a Rastislav Trnka (KSK) argumentujú, že ako najmenej rozvinutým regiónom Slovenska im z celkového eurofondového balíka pripadne relatívne malý objem peňazí.
Prekáža im tiež, že nad „svojimi“ eurofondmi nebudú mať takmer žiadnu kontrolu, hoci im to Remišovej ministerstvo sľubovalo. Nepozdáva sa im ani to, ako MIRRI pristupuje k projektom pre rómske komunity.
MIRRI ešte v decembri poslalo do Bruselu neoficiálnu verziu takzvanej Partnerskej dohody a operačného programu. Bez toho, aby Európska komisia tieto dokumenty schválila, nebude možné využiť 13 miliárd eur eurofondov z nového programovacieho obdobia na roky 2021 až 2027.
Ako poznamenáva denník Sme, príprava dokumentov je úloha MIRRI, hoci do procesu by sa mali aktívne zapojiť aj ostatné ministerstvá, tretí sektor, firmy a samosprávy. Realita bola podľa županov iná.
Rastislav Trnka tvrdí, že drafty dostali k nahliadnutiu štyri dni pred odoslaním a v angličtine. Vzniesli sto pripomienok, z ktorých sa žiadna nezapracovala.
To bol aj dôvod, prečo sa trojica županov osobne vybrala do Bruselu. „Chceme, aby v tom niekto urobil poriadok, keďže nepoznáme odpovede na základné otázky,“ - povedal predseda košického VÚC.
Za jeden z hlavných problémov predsedovia krajov považujú nízky objem peňazí, ktoré majú z 13-miliardového balíka ísť regiónom na nimi priamo vybrané projekty.
Medzi osem krajov a 18 území Udržateľného mestského rozvoja (čo sú väčšie mestá a okolité obce) sa má rozdeliť približne 1,5 miliardy eur. Z toho je 150 miliónov určených pre banskobystrický región a po zhruba 250 miliónoch eur má dostať košický a prešovský región.
Tieto sumy vypočítalo MIRRI na základe počtu obyvateľov v regióne, miery nezamestnanosti a metodiky inverzného HDP (čím je kraj ekonomicky menej vyspelý, tým viac peňazí dostane), v kombinácii s pravidlom, ktoré má zabrániť nadmernému zvýšeniu alebo zníženiu vyčleneného balíka oproti minulosti.
Podľa županov však tento model presúva financie k rozvinutejším regiónom. Trnka tvrdí, že „eurofondy majú predsa slúžiť na znižovanie regionálnych rozdielov. To sa nám nikdy nepodarí, keď dáme do menej rozvinutých oblastí zakaždým menej peňazí“.
To, že regióny nedostanú priamou cestou viac, kritizuje aj poslanec (SaS, predtým Za ľudí) a bývalý štátny tajomník MIRRI Vladimír Ledecký, ktorý rezort opustil vlani v marci po nezhodách s Veronikou Remišovou práve v tejto oblasti.
„Regióny aj ľudia v nich sú schopní a pripravení peniaze čerpať. Niektorým rozhodnutiam pani ministerky nerozumiem,“ hovorí.
Problém z pohľadu županov zhoršuje aj návrh MIRRI na zvýšenie 20-miliónovej alokácie eurofondov pre Bratislavský kraj na úkor menej rozvinutých regiónov.
Ako ďalej vysvetľuje denník Sme, najprv sa mala takto presunúť jedna miliarda eur. Keďže s tým Európska komisia nesúhlasila, MIRRI znížilo sumu na 500 miliónov eur. Väčší balík pre Bratislavský kraj zdôvodňuje rezort nutnými investíciami do environmentálnych záťaží, vzdelávania, verejnej dopravy, sociálnej a zdravotnej starostlivosti.
„V Bratislavskom kraji sú aj tri okresy vidieckeho charakteru, ktoré čelia obdobným výzvam ako okresy v menej rozvinutých krajoch,“ -uviedol vedúci tlačového oddelenia ministerstva Andrej Ďuríček.
Európsku komisiu však argumenty MIRRI stále nepresvedčili. Vyplýva to z najnovšieho hodnotenia návrhu Partnerskej dohody a operačného programu, ktoré má INDEX k dispozícii.
Väčšinu argumentov ministerstva považuje za vágne, niektoré za úplne nevhodné, ako napríklad financovanie výstavby obchvatu Pezinka a Modry. Chýba jej tiež ubezpečenie, že menej rozvinuté oblasti Slovenska presunom finančných prostriedkov neutrpia.
Predsedovia samosprávnych krajov kritizovali MIRRI v Bruseli aj za to, že stále nie je jasné, kto bude za čo pri čerpaní eurofondov zodpovedný a ako sa posilnia chýbajúce personálne kapacity pre manažovanie eurofondov v regiónoch.
Krátko po vzniku MIRRI dostali kraje za úlohu vytvoriť rady partnerstva, v ktorých majú byť zastúpení všetci relevantní aktéri, dokresľuje ďalej denník Sme. V novom programovacom období mali nahradiť súčasné sprostredkovateľské orgány na úrovni centrálnej vlády.
Cieľom je, aby nezávisle rozhodovali o tom, ktorý projekt v kraji dostane európske peniaze. Pomáhať s ich prípravou a implementáciou im pritom majú technické sekretariáty, čo potvrdzuje aj MIRRI.
Tento model samosprávnym krajom vyhovoval, no podľa ich predsedov sa váha VÚC pri riadení eurofondov oslabuje.
„Zisťujeme, že naše rozhodnutie na rade partnerstva zrejme nebude konečné. Odobriť ho budú musieť zainteresované ministerstvá tak, ako to bolo doteraz,“ – vyhlásil banskobystrický vicežupan Ondrej Lunter.
MIRRI oponuje a tvrdí, že schvaľovanie projektov bude v kompetencii rady partnerstva. Štátne ministerstvá podľa Andreja Ďuríčka iba skontrolujú, či boli splnené všetky náležitosti, ktoré má obsahovať žiadosť a projekt následne odobria.
Otázka však potom podľa županov je, ako sa zmení komplikovaný proces, pre ktorý samospráva často mesiace čaká na pečiatku z ministerstva.
Predsedom VÚC stále chýba aj záväzný zoznam kompetencií pre sekretariáty, ktorý malo takisto vypracovať MIRRI. Preto podľa Ondrej Luntera nemôžu začať hľadať vhodných zamestnancov: „Stále nám tvrdia, že detaily sa ešte len tvoria.“
Na druhej strane, MIRRI počíta s tým, že si v regiónoch založí regionálne centrá. Tie však podľa županov nijako neposilnia personálne kapacity v regiónoch, a budú len predĺženou kontrolnou rukou rezortu. „V podstate nám tým len odoberajú kompetencie,“ domnieva sa Trnka.
Podľa MIRRI bude úlohou regionálnych centier najmä poradenstvo pri príprave projektov, poznamenáva ďalej denník Sme Majú tam byť k dispozícii zástupcovia splnomocnenca pre rómske komunity, odborníci na verejné obstarávanie či špecialisti na projekty Európskeho sociálneho fondu. „Toto je nový koncept, ktorým chceme priblížiť komplikovanú problematiku bližšie k ľuďom k regiónom,“ - objasňuje Ďuríček.
Neschopnosť Remišovej ministerstva vysvetliť, ktoré orgány budú za čo zodpovedné a do akej miery budú môcť regióny rozhodovať o európskych peniazoch, však kritizuje aj eurokomisia.
Jej cieľom bolo totiž urýchliť slabé čerpanie eurofondov na Slovensku práve tým, že sa posilnia rozhodovacie a kontrolné kompetencie v regiónoch, poznamenáva denník Sme.
Župani tvrdia, že stále sa meniaci systém s pribúdajúcimi aktérmi čerpanie eurofondov ešte viac spomalí. Podľa nich sú to štátne inštitúcie, ktoré väčšinou môžu za to, že realizácia projektov trvá mesiace, niekedy aj roky.
„Máme zákazku za menej než 20-tisíc eur. Kontrola verejného obstarávania ministerstvom aj tak trvala osem mesiacov,“ uvádza príklad Ondrej Lunter. Dlhé čakanie v kombinácii so situáciou na trhu so surovinami nakoniec podľa neho vyústilo v situáciu, keď od dodávateľa nedokázali zaobstarať tovar za dohodnuté ceny.
Podobnú skúsenosť má aj košický župan Rastislav Trnka. V predchádzajúcom eurofondovom období (2014 – 2020) bolo na rekonštrukciu ciest a mostov v košickom kraji vyčlenených 30 miliónov eur. Konkrétne cesty si VÚC vybral už dávno, no ministerská výzva bola vypísaná až minulý rok.
„Potom povedia na nás, že nevieme peniaze absorbovať? Veď nemáme v rukách vypisovanie výzvy, ani hodnotiteľov,“ - objasňuje Trnka.
Podľa Trnku sa situácia zakaždým opakuje. Štát sa hnevá na regióny, že nevedia čerpať peniaze, pritom sám mešká s prípravou dokumentov, čím všetko brzdí už od začiatku: „Čerpať peniaze z nového programovacieho obdobia začneme najskôr v roku 2024. Budú však parlamentné voľby. Zmení sa vláda a potom čo?“
MIRII oponuje, že popri príprave eurofondových dokumentov pre Európsku komisiu zabezpečilo národný zákon na nové programové obdobie, ktorý schválila vláda a momentálne ho má na stole Národná rada SR.
„Prvé výzvy by mali byť vyhlásené v tomto roku po schválení Partnerskej dohody a Operačného programu Európskou komisiou,“ dodáva Andrej Ďuríček.
Ján Lunter, Milan Majerský a Rastislav Trnka kritizovali MIRRI v Bruseli aj za malý balík z eurofondov určených pre marginalizované rómske komunity. Rámcovo sa pre ne uvažuje o zhruba 720 miliónoch eur. Z nich je však na ne priamo vyčlenených iba 256 miliónov, zvyšok je rozmiestnený do ďalších politických cieľov, dodáva denník Sme.
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
