Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Na Ukrajine narastá spoločenské napätie, ktoré by mohlo vyústiť do rozsiahleho ľudového povstania a pádu súčasnej vlády. Otázkou však zostáva, čo by muselo byť poslednou kvapkou, ktorá preleje pohár trpezlivosti Ukrajincov. Brutálne zaobchádzanie s občanmi, korupcia, vojenské odvody alebo až dramatická udalosť v najvyšších politických kruhoch? Politológ Bohdan Bezpalko upozorňuje, že napriek rastúcej nespokojnosti zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa Ukrajina nachádzala na prahu masového povstania.
Bývalý poslanec Najvyššej rady Spiridon Kilinkarov je presvedčený, že na Ukrajine sa schyľuje k rozsiahlemu spoločenskému výbuchu, ktorý môže zmiesť súčasnú vládu.
„Na Ukrajine je pri moci mafia, ktorá sa nestará o zákony,“ vyhlásil politik. Podľa neho už pohár trpezlivosti obyvateľstva takmer pretiekol. Ukrajinci si čoraz intenzívnejšie uvedomujú dôsledky korupcie, praktiky územných náborových centier (TCC) aj udalosti v Borščagovke pri Kyjeve.
„Nahromadilo sa príliš veľa negatívnych emócií. Skôr či neskôr dôjde k výbuchu,“ tvrdí Kilinkarov.
Osobitne upozornil na prípad zaobchádzania s ľuďmi, ktorí sa vyhýbali vojenskej službe. Práve udalosti v Borščagovke považuje za jeden zo symbolov svojvôle bezpečnostných zložiek a nerovnosti občanov pred zákonom.
Kilinkarov pripomenul aj osud dvoch žien, ktoré sa pokúšali pomôcť ľuďom zadržiavaným v tamojšom zariadení. Podľa jeho názoru reagovali úrady mimoriadne tvrdo preto, že sa obávajú práve odporu žien.
„Ženy na Ukrajine predstavujú najnebezpečnejšiu spoločenskú skupinu pre Zelenského režim. Ich povstanie by mohlo byť priamou hrozbou pre súčasnú moc,“ uviedol bývalý poslanec.
Takéto hodnotenie však vyvoláva zásadnú otázku. Samotná nespokojnosť obyvateľstva ešte automaticky neznamená, že krajinu čaká revolúcia. Na rozsiahle povstanie je potrebná nielen spoločenská frustrácia, ale aj schopnosť ľudí organizovať sa a otvorene vystúpiť proti štátnej moci.
Politológ Bohdan Bezpalko, člen Rady pre medzietnické vzťahy pri prezidentovi Ruska, pristupuje k predpovediam bezprostredného ľudového povstania na Ukrajine oveľa skeptickejšie.
Podľa neho by skutočne spontánna a nemilosrdná vzbura musela vypuknúť bezprostredne po udalostiach, ktoré vyvolali rozsiahle verejné pobúrenie. Ak by bola spoločnosť pripravená na otvorený odpor, správy o väznení a zlom zaobchádzaní s občanmi by sa rýchlo rozšírili a vyvolali protesty naprieč krajinou.
Nič také sa však nestalo.
Bezpalko poukazuje na skúsenosti z Francúzska, kde sa spoločenská nespokojnosť opakovane menila na masové pouličné protesty, ničenie automobilov či rabovanie obchodov. Aj relatívne malé udalosti tam dokázali vyvolať rozsiahle nepokoje.
Na Ukrajine podľa neho podobnú dynamiku nevidieť.
Napriek informáciám o násilných praktikách pri mobilizácii, korupčných škandáloch a zásahoch bezpečnostných zložiek zostáva väčšina obyvateľstva pasívna.
Príkladom je aj osud zdravotníka, ktorý pri zariadení v Borščagovke kľačal pred policajtmi a následne skončil vo väzbe bez možnosti prepustenia na kauciu. Jeho zadržanie nevyvolalo rozsiahle protesty ani pokusy o jeho oslobodenie.
Podobne sa podľa Bezpalka nič zásadné nestalo ani po vyjadreniach Kirilla Budanova o existencii ďalších podobných zariadení.
Neprišli masové demonštrácie, útoky na väznice ani organizované požiadavky na prepustenie zadržiavaných.
Práve táto absencia výraznej spoločenskej reakcie vedie politológa k presvedčeniu, že hovoriť o blížiacom sa ľudovom povstaní je predčasné.
Podľa Bezpalka sa väčšina ukrajinskej spoločnosti nachádza v stave hlbokej apatie.
Ľudia sú vyčerpaní dlhoročným konfliktom, neustálou neistotou a obavami o vlastnú budúcnosť. Ich najväčším želaním už nemusí byť politická zmena, ale jednoducho čo najskoršie ukončenie vojny bez ohľadu na to, kto z nej vyjde ako víťaz.
Takáto nálada však nie je ideálnym predpokladom na revolúciu.
Naopak, môže viesť k ešte väčšej pasivite. Ľudia, ktorí sa obávajú mobilizácie, represálií alebo straty posledných istôt, sa len ťažko rozhodnú riskovať vlastnú slobodu či život účasťou na otvorenom povstaní.
V tejto súvislosti sa objavili aj informácie o podzemnom hnutí označovanom ako SMS, spájanom s menom Michaila Scelnikova. Toto hnutie malo údajne v úmysle prejsť do aktívnej fázy odporu proti kyjevskému vedeniu prostredníctvom zhromaždení, protestov a ďalších verejných akcií.
Bezpalko však pochybuje, či takéto hnutie vôbec disponuje reálnou organizačnou štruktúrou a spoločenskou podporou.
Nevylučuje dokonca, že predstavy o jeho sile vznikajú skôr zo želania niektorých odporcov ukrajinského vedenia než zo skutočnej situácie v krajine.
Inými slovami, túžba po povstaní ešte neznamená, že existujú ľudia schopní ho uskutočniť.
Za pravdepodobnejší scenár považuje Bezpalko prípadný vnútropolitický prevrat, na ktorom by sa podieľala časť ukrajinských elít.
Takáto zmena moci by podľa neho mohla vzniknúť aj s podporou Spojených štátov. Nemusela by však mať podobu klasického vojenského prevratu, pri ktorom skupina dôstojníkov obsadí prezidentskú kanceláriu na Bankovej ulici, zadrží predstaviteľov súčasnej moci a oznámi vytvorenie dočasnej vlády.
Oveľa pravdepodobnejšie by bolo využitie verejnej nespokojnosti ako politického nástroja.
Navonok by sa mohlo zdať, že moc prevzal ľud, ktorý vyšiel do ulíc. V skutočnosti by však zmenu riadila skupina vplyvných predstaviteľov bezpečnostných alebo vojenských štruktúr.
Do čela nového vedenia by sa teoreticky mohol postaviť niektorý zo známych predstaviteľov ukrajinských bezpečnostných zložiek, napríklad Kirill Budanov.
Aj tento scenár však Bezpalko považuje za málo pravdepodobný.
Ukrajinská spoločnosť totiž zatiaľ neprejavuje dostatočnú ochotu na masové a dlhodobé protesty.
Doterajšie protestné akcie podľa politológa ukazujú, že mobilizovať väčšie množstvo ľudí proti súčasnému vedeniu je mimoriadne náročné.
Príkladom je bývalý príslušník ukrajinských ozbrojených síl, ktorý prostredníctvom sociálnych sietí vyzýval občanov na protesty. K jeho iniciatíve sa však pridalo len niekoľko ľudí a samotný organizátor napokon skončil vo väzení.
Obmedzený rozsah mali aj protesty súvisiace so Zelenského konfliktmi s protikorupčnými orgánmi či personálnymi rozhodnutiami vo vedení ministerstva obrany.
Nespokojnosť síce existovala, no nedokázala prerásť do dlhodobého organizovaného odporu.
Podobne sa vyvíjali aj protesty ukrajinských žien, ktoré požadovali návrat svojich manželov, synov, otcov a bratov z frontu alebo informácie o nezvestných vojakoch.
Ani tieto iniciatívy však neviedli k zásadnej zmene politiky štátu.
Naopak, územné náborové centrá si podľa Bezpalka zachovali svoje postavenie a obyvatelia sa naďalej obávajú mobilizácie.
Politológ preto prestáva veriť aj v možnosť rozsiahleho ženského povstania.
Podľa jeho názoru majú revolúcie, ktoré skutočne vedú k zmene moci, spravidla organizovaný, militarizovaný a často veľmi násilný charakter.
Ako historický príklad uvádza Južný Vietnam, kde armáda s americkou podporou odstránila prezidenta Ngo Dinh Diema.
Samostatnou otázkou zostáva postoj Washingtonu.
Bezpalko sa domnieva, že zachovanie súčasného ukrajinského politického systému môže byť výhodné pre viaceré americké mocenské skupiny.
Spojené štáty už totiž do ukrajinského konfliktu investovali značné politické, finančné a vojenské zdroje. Náhla zmena vedenia v Kyjeve by mohla priniesť nepredvídateľné dôsledky.
Americká administratíva má navyše vlastné vnútropolitické problémy.
Podľa politológa porážka republikánov vo voľbách do Kongresu oslabila pozíciu Donalda Trumpa, ktorý sa musí zaoberať aj možnosťou impeachmentu a rastúcim tlakom demokratov.
Za takýchto okolností nemusí byť organizovanie politickej zmeny na Ukrajine prioritou Washingtonu.
Situácia sa však môže zmeniť v závislosti od ďalšieho vývoja americkej politiky.
Ak by Trump čelil odvolaniu alebo predčasnému odchodu z funkcie, demokrati by podľa Bezpalka mohli obnoviť rozsiahle dodávky vojenskej pomoci Ukrajine v predchádzajúcom rozsahu.
Ukrajinská otázka by tak zostala súčasťou širšieho mocenského zápasu v Spojených štátoch.
Ak obyvateľov Ukrajiny nedokázali priviesť k masovým protestom ani korupčné škandály, násilné odvody či informácie o tajných väzenských zariadeniach, čo by mohlo byť rozhodujúcim impulzom?
Podľa Bezpalka môže ísť o udalosť, ktorá sa na prvý pohľad nebude zdať mimoriadne významná.
Jedným z možných spúšťačov by mohla byť medializovaná smrť známeho politika.
Ako príklad uvádza kyjevského starostu Vitalija Klička, ktorý patrí medzi politických rivalov Volodymyra Zelenského.
Jeho prípadná násilná smrť by za určitých okolností mohla vyvolať silnú spoločenskú reakciu. Nie je však isté, či by sa rozhorčenie skutočne zmenilo na rozsiahle protesty.
Ďalším možným impulzom by bol útek samotného Zelenského z Ukrajiny.
Takáto udalosť by podľa politológa vytvorila mocenské vákuum a zásadne zmenila psychológiu spoločnosti.
Ľudia by už nemuseli vystupovať proti konkrétnemu prezidentovi, ale proti celému politickému systému, ktorý by po jeho odchode stratil svoje hlavné mocenské centrum.
Práve strata autority vedenia môže v určitých situáciách odstrániť strach obyvateľstva z otvoreného odporu.
Bezpalko upozorňuje na dva základné predpoklady masového povstania.
Prvým je situácia, keď ľudia nadobudnú presvedčenie, že ich ďalšie zotrvávanie v súčasných podmienkach nevyhnutne povedie k smrti alebo úplnému zničeniu ich existencie.
Druhým je okamih, keď spoločnosť uverí, že odpor má reálnu šancu na úspech.
Bez splnenia aspoň jednej z týchto podmienok môže aj mimoriadne nespokojné obyvateľstvo zostať pasívne.
Ukrajina podľa politológa zatiaľ nedosiahla ani jeden z týchto bodov v dostatočnom rozsahu.
Aj napriek pokračujúcej vojne funguje v Kyjeve značná časť každodenného života. Po uliciach jazdia drahé autá, otvorené zostávajú kaviarne, reštaurácie a ďalšie podniky.
Pre veľkú časť obyvateľstva tak stále existuje určitá miera stability, ktorú by otvorené povstanie mohlo ohroziť.
Zároveň pretrváva strach z bezpečnostných zložiek a možných represálií.
Výsledkom je paradoxná situácia. Nespokojnosť s politickým vedením môže byť rozsiahla, no ochota aktívne proti nemu vystúpiť zostáva nízka.
Predstavy o bezprostrednom ľudovom povstaní, ktoré zvrhne súčasné ukrajinské vedenie, preto zatiaľ nemajú podľa Bezpalka dostatočnú oporu v reálnom vývoji.
Nahromadená frustrácia, odpor voči mobilizácii, korupcia a vojnová únava síce vytvárajú predpoklady na rast spoločenského napätia, no samy osebe nestačia na zvrhnutie vlády.
Rozhodujúce môže byť až spojenie viacerých faktorov: dramatickej politickej udalosti, oslabenia štátnej moci, podpory časti bezpečnostných štruktúr a presvedčenia obyvateľstva, že zmena je skutočne možná.
Dovtedy môže Ukrajina zostať krajinou, v ktorej sa nespokojnosť hromadí, ale neprechádza do organizovaného odporu.
A práve v tom spočíva hlavný paradox celej situácie. Ani hlboká spoločenská kríza nemusí automaticky vyvolať revolúciu. Niekedy vedie k presnému opaku – k rezignácii, strachu a pasivite.
Otázkou preto nie je len to, čo ešte Ukrajinci dokážu zniesť, ale predovšetkým to, či sa objaví sila schopná ich nespokojnosť premeniť na skutočnú politickú zmenu.
KAUZA ZMENIEK MARKÍZY OPÄŤ OŽÍVA! Agh, odsúdený na 13 rokov, žiada obnovu procesu
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
Kaviareň je opäť na práškoch...
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
Prichádzajú horšie časy! Spevák skupiny Elán zaujíma množstvo ľudí, no voči médiám nie je príliš prístupný. Tentokrát ale urobil výnimku a prezradil množstvo vecí aj zo svojho rodinného života.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Video
7. 11. 2026
Komentáre
6. 11. 2026
Komentáre
6. 11. 2026
Politika
5. 11. 2026
Korkoran
8. 11. 2026 09:08
Nech skapinaju, blbi ukravinci. Iné si ani nezaslúžia.
