Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Až 87 percent Slovákov očakáva, že keď v starobe stratia sebestačnosť, postarajú sa o nich ich blízki. Rodiny však na takúto úlohu často nie sú pripravené. Chýbajú im peniaze, skúsenosti aj dostupná odborná pomoc. Dôsledky sa už dnes prejavujú. Každá štvrtá rodina, ktorá sa stará o nemohúceho príbuzného, priznáva vyčerpanie. Vyplýva to z prieskumu rodín Uniqa, ktorý uskutočnila agentúra NMS. Oproti minulému roku sa podiel ľudí spoliehajúcich sa na pomoc rodiny zvýšil o tri percentuálne body. Podľa odborníkov za tým môže byť aj slabšia dôvera v podporu zo strany inštitúcií, ktoré nedokážu pokryť potreby všetkých odkázaných ľudí.
„Z našich prieskumov dlhodobo vidíme, že obava, či sa dokážeme postarať o svojich odkázaných členov, patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín,“ hovorí generálny riaditeľ Uniqa Rastislav Havran. Záťaž pritom podľa neho výrazne dopadá na ženy. Až 60 percent z nich vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží predovšetkým na ich pleciach.
Problémom nie je len samotná náročnosť opatrovania, ale aj nedostatočná kapacita zariadení sociálnych služieb. Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií - nezabudnutí upozorňuje, že na Slovensku chýba až 356 inštitucionálnych zariadení sociálnej starostlivosti s kapacitou po 40 miest. Dopyt je pritom vysoký a najmä zariadenia so špecializovanou zdravotnou starostlivosťou nedokážu uspokojiť záujem všetkých žiadateľov. V každom kraji podľa nej čaká na umiestnenie až 120 prednostných klientov bez príbuzných. Ďalších viac ako 300 čakajúcich má rodinu, ktorá by sa o nich mohla starať. To však automaticky neznamená, že má na opatrovanie dostatok síl, času alebo odborných vedomostí.
Práve predstava, že starostlivosť o nemohúceho blízkeho znamená najmä pomoc s hygienou, jedlom či pohybom, môže byť zavádzajúca. V skutočnosti ide o nepretržitú zodpovednosť, ktorá mení fungovanie celej domácnosti. Človek sa z dcéry, syna alebo partnera často stáva opatrovateľom a zároveň koordinátorom zdravotnej starostlivosti. Musí vybavovať úradné záležitosti, zabezpečovať lieky, pomôcky či komunikovať s lekármi.
„A práve tá mení fungovanie celej rodiny. Keď sa začíname starať o blízkeho, zo dňa na deň opúšťame funkciu dcéry, syna, partnera a meníme sa na opatrovateľa a často aj koordinátora zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje Stískalová. Náročné môžu byť aj samotné rodinné vzťahy. Napätie vzniká napríklad vtedy, keď odkázaný človek rozhoduje, kto sa oňho môže starať, alebo keď niektorý z príbuzných opatrovanie odmietne.
Slovensko navyše čaká ďalšia veľká výzva. Do seniorského veku postupne vstupuje početná generácia takzvaných Husákových detí. S pribúdajúcim vekom bude rásť aj počet ľudí, ktorí sa nezaobídu bez pomoci iných. Ich rodiny však podľa odborníčky často nemajú s takouto starostlivosťou skúsenosti a pre finančné dôvody si nemusia vedieť zabezpečiť ani potrebnú pomoc.
„Ak sa k tomu pridá nedostatočná alebo žiadna podpora, je to extrémne náročné,“ upozorňuje Stískalová. Problémom je podľa nej aj nedostatočné prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Práve rodiny, ktoré sa starajú o odkázaného príbuzného, potom v najťažších chvíľach narážajú na nedostatky celého systému.
Určitú úlohu by v budúcnosti mohli zohrať aj technológie. Takmer 60 percent Slovákov je podľa prieskumu Uniqa naklonených tomu, aby sa do starostlivosti o chorých a umierajúcich zapojili umelá inteligencia a roboty. Najväčší priestor im respondenti pripisujú pri konverzácii a zabávaní, ktoré by im zverila polovica opýtaných. Pomoc s pohybom by uvítalo 44 percent ľudí. Pri citlivejších a zdravotných úkonoch však zostávajú opatrnejší. Len 18 percent respondentov by robotom alebo umelej inteligencii zverilo zdravotnú kontrolu. Podávanie jedla a liekov by im prenechalo 34 percent opýtaných a psychickú podporu či utešovanie 21 percent.
Technológie už pritom v starostlivosti nachádzajú praktické využitie. Simona Stískalová spomína napríklad monitorovacie náramky sledujúce životné funkcie, podložky zaznamenávajúce pohyb či digitálne plienky, ktoré upozornia opatrovateľa na potrebu toalety. Takéto pomôcky môžu uľahčiť každodennú prácu, nemali by však nahradiť ľudský kontakt. „Človek potrebuje zdravotnú a sociálnu podporu aj ľudskú blízkosť. Práve v tom sa najviac prejavuje ľudskosť a vyspelosť spoločnosti,“ zdôrazňuje Stískalová.
Na potrebu finančnej prípravy na obdobie straty sebestačnosti upozorňuje aj Uniqa. Poisťovňa uvádza, že do životného poistenia zaradila krytie tohto rizika, pri ktorom dospelým v prípade odkázanosti na pomoc inej osoby vypláca poistné plnenie formou doživotnej renty. Pri deťoch ide o jednorazové plnenie. Takéto riešenie však nemení podstatu širšieho problému: rodiny potrebujú nielen finančné zdroje, ale aj dostupné sociálne služby a odbornú pomoc, aby starostlivosť o blízkych nemuseli zvládať na úkor vlastného zdravia.
pred 48 min
pred 16 hod
pred 2 d
KAUZA ZMENIEK MARKÍZY OPÄŤ OŽÍVA! Agh, odsúdený na 13 rokov, žiada obnovu procesu
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
Kaviareň je opäť na práškoch...
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
K Zemi sa približujú štyri asteroidy. Astronómovia sledujú ich veľkosť, rýchlosť a trajektórie. Hrozí našej planéte nebezpečenstvo?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Video
7. 11. 2026
Komentáre
6. 11. 2026
Komentáre
6. 11. 2026
Politika
5. 11. 2026
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
