Komentár Romana Jocha (Postoj)

Aj keď Ukrajinci chcú byť členmi NATO – a človek sa im nemôže čudovať –, nikdy sa nimi nestanú. A Putin to vie, - konštatuje Roman Joch v článku Ukrajina a Rusko/K vojne ešte stále nemusí dôjsť, uverejnenom v denníku Postoj.

Ukrajina, ani Gruzínsko sa členmi NATO nikdy nestanú

Som presvedčený, že stále ešte k rusko-ukrajinskej vojne dôjsť nemusí, že stále je možné ju odstrašiť. Ale predtým, než si o tom povieme, je nutné hneď na začiatok zdôrazniť dve veci.

Po prvé, Ukrajina (a ani Gruzínsko) sa členmi NATO nikdy nestanú. A Rusi to vedia. Aby sa krajina stala novým členom NATO, je nutný súhlas všetkých doterajších členských krajín NATO. A dve krajiny, celkom významné, Francúzsko a Nemecko, sú proti, vysvetľuje Roman Joch.

Putin to vie

Takže aj keď Ukrajinci chcú byť členmi NATO – a človek sa im nemôže čudovať –, nikdy sa nimi nestanú. A Putin to vie. Jeho požiadavka, aby NATO verejne prehlásila, že Ukrajina a Gruzínsko za členov prijaté nebudú, je „chucpe“:

NATO to verejne sľúbiť nemôže, pretože o členstve rozhodujú len krajiny členské a uchádzačské, a nikto tretí. Ani Burkina Faso, ani Myanmar, ani Rusko. A pritom realisticky každý vie, že sa členmi nestanú.

A po druhé, aj keby Rusko napadlo Ukrajinu v otvorenej agresii, pokračuje ďalej Roman Joch, žiadna členská krajina NATO do vojny s Ruskom nevstúpi. Jednak preto, že s Ukrajinou nemáme bezpečnostnú zmluvu, ktorá by nás zaväzovala vojensky brániť Ukrajinu, ak je napadnutá. Tú máme len medzi nami, členmi NATO. Ale predovšetkým preto, že Rusko je jadrová veľmoc a nikto sám nevyhlási vojnu jadrovej mocnosti, ak nie je napadnutý.

Má smolu

V tomto zmysle má Ukrajina už ďalšiu smolu. Ale to neznamená, že nemôžeme Ukrajine zmysluplne pomôcť. O to viac, že otvorený ruský útok na Ukrajinu by bola podľa Romana Jocha nebezpečný pre celú Európu; o to viac, že by to bol útok Ukrajinou nevyprovokovaný; aj keď je ešte možné, že si Rusi nejakú „ukrajinskú“ provokáciu vyrobia, ako si Nemci koncom augusta 1939 vyrobili „poľský“ útok na vysielač v Gliwiciach, vtedy na území Nemecka.

Ako ďalej vysvetľuje Roman Joch, od roku 1945 platilo, že žiadna krajina nezískava územie na úkor druhej, susednej, ktorej hranice uznávala. Až do roku 2014. Síce hranice sa zmenili, napr. dve Nemecká sa so súhlasom susedov a mocností zjednotili a mnohé federácie sa rozpadli: Sovietsky zväz, Česko-Slovensko, Juhoslávia.

Ale keď sa rozpadlo Česko-Slovensko, ktoré malo dovtedy hranice medzinárodne garantované, nikto neotvoril otázku česko-nemeckých či maďarsko-slovenských hraníc s tým, že ani Česko, ani Slovensko žiadne hranice ako štátne medzinárodne garantované nemali. Ale v roku 2014 si jedna krajina, Rusko, prisvojila územie krajiny susednej, Ukrajiny, ktorej hranice dovtedy uznávala. A teraz jej hrozí otvorenou vojnou a agresiou.

Štyri nové jadrové mocnosti

Po rozpade ZSSR vznikli štyri nové jadrové mocnosti: Rusko, Bielorusko, Ukrajina a Kazachstan. Tie tri posledné súhlasili, že sa svojich jadrových zbraní vzdajú v prospech Ruska, odovzdajú mu ich, poznamenáva Roman Joch.  V decembri 1994 bolo v Budapešti podpísané memorandum, podľa ktorého sa Ukrajina vzdala atómových zbraní v prospech Ruska a ďalší traja signatári memoranda, Rusko, Veľká Británia a Spojené štáty, prisľúbili, že budú územnú celistvosť Ukrajiny rešpektovať. Bolo to čestné prehlásenie, nie záväzná zmluva. V roku 2014 Rusko svoje čestné slovo porušilo.

Je v záujme všetkých ruskú vojnu proti Ukrajine odstrašiť, zdôrazňuje Roman Joch. Za Ukrajinu bojovať nebudeme, ale môžeme jej pomôcť, aby Rusko za vojnu proti nej zaplatilo príliš vysokú cenu. Teda Ukrajinu vyzbrojiť tak, že Rusom sa rozpútanie vojny proti nej nevyplatí.

A Putin to musí vedieť dopredu, aby si vojnu mohol ešte rozmyslieť. Samozrejme, najdrastickejším opatrením by bolo vypnutie Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT, takže do Ruska a ani z Ruska by nebolo možné elektronicky posielať peniaze.

Umožniť mu cestu späť, aby si zachoval tvár

Je nutné uvažovať aj o tom, ako Putinovi umožniť cestu späť, aby si zachoval tvár. Ak by ruskí vojaci otvorene vstúpili len na územie separatistických „republík“ Doneck a Luhaňsk, tam usporiadali „referendum“ pod „ochranou“ ruských bajonetov a v „referende“ by si ľudia „požiadali“ o prijatie do Ruskej federácie (Duma by im, samozrejme, vyhovela), teda zopakovanie krymského scenára, bolo by to len ratifikáciou statusu quo, poznamenáva Roman Joch.

Nevyprovokovaný útok Ruska proti Ukrajine by mal ešte jeden následok: Fínsko a Švédsko požiadajú o vstup do NATO – a budú hneď prijaté.

Ak by Ukrajinci mali poukázať na toho, kto je hlavným (aj keď nezamýšľaným) otcom súčasného ukrajinského politického národa, je to Putin. A ak Fínsko a Švédsko sa rozhodnú vstúpiť do NATO, človekom, ktorý svojou prípadnou – a zatiaľ stále nie nutnou – akciou na Ukrajine ich o tom presvedčil, bude to opäť Putin, dodáva na záver Roman Joch.

(Medzititulky red. HD.)

Pomáhame si navzájom  

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.