Podľa správy denníka New York Times americký prezident Joe Biden teraz dokonca zvažuje vyslanie 1 000 až 5 000 vojakov k spojencom NATO v Pobaltí a do východoeurópskych krajín s možnosťou desaťnásobného zvýšenia tohto počtu v prípade zhoršenia situácie, píše Der Tagesspiegel.

Aliancia uviedla, že do Baltského mora a východoeurópskych krajín, ako je Litva, budú vyslané ďalšie stíhačky a vojenské plavidlá. Podľa vyhlásenia sa na tom zúčastnia štáty NATO ako Dánsko a Španielsko a uvažujú o tom aj USA a Francúzsko.

Nemecká vláda skúma dodávky zbraní z Estónska na Ukrajinu

Spolková vláda v Nemecku skúma žiadosť Estónska na dodávky zbraní na Ukrajinu. Je to potrebné, pretože húfnice zo starých zásob NDR sa najprv s podmienkami predali Fínsku a neskôr odtiaľ sa odviezli do Estónska. Zástupkyňa hovorcu vlády Christiane Hoffmannová v Berlíne uviedla, že „v tomto prípade nejde o dodávky nemeckých zbraní, ale o dodávky zbraní z Estónska".

To však neznamená, že nemecká vláda zmenila svoj postoj k dodávkam zbraní a najmä k dodávkam na Ukrajinu, uviedla Hoffmannová. „Vzhľadom na konflikt na Ukrajine nedáva povolenie na dodávku vojenských zbraní. A samozrejme vidí, že spojenci majú iný postoj a riešia to inak."

Na otázku, či sa Ukrajina môže spoľahnúť na nemecké zbrane v prípade ruského útoku, odpovedala, že nemecká vláda chce zabrániť práve takejto eskalácii. „A v prípade ruskej intervencie alebo akéhokoľvek vpádu na ukrajinské územie pripravuje nemecká vláda spolu so svojím spojencom sériu opatrení.“

Olaf Scholz vidí ohrozenie mieru a bezpečnosti v Európe

Nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD) pre denník Süddeutsche Zeitung zopakoval, že „v prípade vojenskej agresie proti Ukrajine by Rusko muselo za to draho zaplatiť“. Na otázku, čo konkrétne by to mohlo byť, odpovedal: „V kruhu spojencov sa zhodneme na tom, ako vyzerajú možné opatrenia." Nemecká vláda dala jasne najavo, že v prípade ruskej invázie na Ukrajinu sú na stole všetky možnosti - vrátane dôsledkov pre plynovod Nord Stream 2.

Nemecký viceadmirál „chápe“ Putina

Obhajoba nemeckého postoja voči Rusku prichádza z USA. Po kontroverzných vyhláseniach šéfa nemeckého vojenského námorníctva Kay-Achima Schönbacha, ktorý teraz odstúpil, aj Blinken cítil potrebu brániť Nemecko. Na túto otázku sa ho pýtali v niekoľkých rozhovoroch. „Môžem vám povedať, že Nemci zdieľajú naše obavy a sú odhodlaní reagovať rýchlo, účinne a jednotne," -odpovedal Blinken na otázku, či nemecká vláda nie je v kríze príliš zdržanlivá. Nemecký viceadmirál počas vystúpenia v Indii vyjadril pochopenie pre ruského vodcu Vladimíra Putina.

Nasadenie amerických vojakov u spojencov NATO

Podľa denníka New York Times je teraz na programe nasadenie amerických vojakov, ako aj vojenských lodí a lietadiel u spojencov NATO. Vláda USA bola v poslednom čase v tomto smere dosť opatrná. Noviny sa odvolávajú na niekoľko nemenovaných úradníkov. Biely dom takéto plány nepotvrdil.

V správe sa uvádza, že medzi možnosťami je vyslanie 1 000 až 5 000 vojakov do východoeurópskych krajín s možnosťou desaťnásobného zvýšenia tohto počtu v prípade zhoršenia situácie.

Na otázku, či by USA v prípade invázie poslali na Ukrajinu svojich vojakov, odpovedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyhýbavo. Samotné NATO by sa podľa neho v prípade obnovenia agresie zo strany Ruska naďalej významne posilňovalo.

Joe Biden predtým vylúčil vyslanie amerických vojakov na Ukrajinu. USA podporujú Ukrajinu vojenským materiálom. Podľa Pentagónu je v súčasnosti na Ukrajine nasadených menej ako 200 príslušníkov floridskej Národnej gardy.

Vyvolávanie obáv ako spôsob zastrašovania

V súvislosti s masívnym posilňovaním ruských vojsk v blízkosti Ukrajiny sa Západ obáva, že Kremeľ by mohol plánovať inváziu do susednej krajiny. Považuje sa však za možné, že obavy sa vyvolávajú len s cieľom presvedčiť štáty NATO, aby urobili ústupky v reakcii na požiadavky nových bezpečnostných záruk. Deklarovaným cieľom Ruska je napríklad to, aby sa NATO zdržalo ďalšieho rozširovania smerom na východ a stiahlo svoje ozbrojené sily z východných štátov aliancie. NATO, ale aj EÚ tieto požiadavky odmietajú ako neprijateľné.

Antony Blinken: Rusko chce zvrhnúť vládu v Kyjeve

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken zopakoval, že Rusko sa snaží destabilizovať Ukrajinu s cieľom zvrhnúť vládu v Kyjeve. Odvolal sa tiež na varovanie Londýna, že Rusko údajne vyvíja na Ukrajine masívny politický vplyv a chce v Kyjeve vytvoriť proruské vedenie. Takéto akcie sú podľa neho súčasťou ruského „arzenálu nástrojov", uzatvára Der Tagesspiegel.

(Medzititulky red. HD.)

Pomáhame si navzájom  

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk, alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ďakujeme za vaše návštevy - Redakcia HD.