Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.


Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.

Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Názor Michala Kaliňáka (Pravda)
Ak parlamentná väčšina z taktických dôvodov nezmení hlasovacie lístky pre jesenné spoločné komunálne a regionálne voľby, budeme ich môcť označiť za referendum o stranách. Kým samosprávne kraje si od spoločných volieb sľubujú vyššiu volebnú účasť, ktorá dosiaľ v ich silách nebola, určite platí, že komunál ich potiahne. Je však potrebné vnímať širšie súvislosti, píše Michal Kaliňák v komentári pod názvom Referendum o stranách, uverejnenom v denníku Pravda.
Niet pochýb, že jeden volebný obvod pre parlamentné voľby vytvoril z parlamentných strán exkluzívne kluby, ktoré už dávno neplnia svoje mnohé spoločenské a vnútrostranícke funkcie. Centrály podľa svojej túžby, a nie regionálnych potrieb, obsadzujú kandidačné listiny, myslí si Michal Kaliňák.
V parlamente tak tolerujú poslancov s minimálnou legitimitou, keďže sľub neraz zložia, a mandát vykonávajú, poslanci so stovkami alebo pár tisíc preferenčnými krúžkami. Regióny nemajú adekvátne zastúpenie vzhľadom na počet obyvateľov. Náhradníci prichádzajú do parlamentu podľa poradia na kandidačnej listine, čo neraz ešte viac oslabuje zastúpenie krajov.
Aj to všetko sa podpísalo pod fakt, že regionálne rozdiely sa neriešia úspešne, že envirozáťaže pomáha riešiť až mediálny tlak, že o reformách sa dozvedáme z médií a nie od poslancov z regiónov. Lojalita voči centrále je viac ako príslušnosť k regiónu, poznamenáva ďalej Michal Kaliňák. To všetko sú známe fakty. Treba k nim však ešte zdôrazniť, že politické strany bez členov hľadajú cez sociálne siete členov volebných komisií a napríklad okresné volebné komisie, ktoré nie sú finančne ohodnotené, musia byť obsadené štátnymi úradníkmi, lebo regionálne stranícke štruktúry sa na to vykašľali.
Podľa Michala Kaliňáka hlásiť sa k politickej značke je v komunálnych, aj regionálnych voľbách poriadny hendikep. Strany to vedia, ale v záujme udržania jedného volebného obvodu pre parlamentné voľby nemajú snahu meniť veci. Práve naopak, potrebujú zakonzervovať stav, a neprekáža im ani to, že v samospráve prehrávajú. Hlavné je udržať podiel na moci výlučne na centrálnej úrovni.
Aj preto namiesto riešení omieľajú frázy a výhovorky, ako napríklad to, že strata záujmu o stranícku politiku je svetový trend, prípadne, že mnohí nezávislí kandidáti sú aj tak z ich košiara, akurát to hrajú na politických bezdomovcov, aby si zvýšili šance na úspech.
Pravda má však iný odtieň. Aj v straníckych štruktúrach existuje sklamanie a rozčarovanie, ktoré sa premieta do výsledkov dôvery voči stranám a vláde, zdôrazňuje Michal Kaliňák. Kto by sa v regióne „obetoval“, keď vie, že si v komunite straníckou príslušnosťou iba ublíži? Preto je lepšie sa izolovať a k značke nepriznávať.
Jesenné voľby by sme mohli vnímať aj ako referendum o straníckych značkách, ktoré sú v realite, mimo parlamentných chodieb, dole v regiónoch, viac príťažou ako výhodou. Aj to je vysvedčenie stranám, ktoré už tak dlho fungujú neštandardne, až to považujeme za samozrejmé, myslí si Michal Kaliňák.
Ak sa pozrieme na dlhší časový sled, teda aj na obdobie, keď stranícke štruktúry ešte reálne fungovali, už vtedy bolo zrejmé, že nezávislosť či politická bezpartajnosť znamenala, že kandidát ide do volebného ringu so svojím menom a príbehom, namiesto toho, aby dvíhal vlajku strany alebo neraz aj nelogickej koalície.
Keďže parlamentné voľby máme o dva roky a sme v polčase volebného obdobia, stále je čas na to, aby pyšné centrály začali vnímať realitu. Decentralizovanej krajine ubližuje riadenie regiónov na diaľkové ovládanie. Slovensko dnes nepotrebuje revolúciu, ale je najvyšší čas na evolúciu, lebo prirodzený vývoj ukazuje, že kým spoločnosť je v pohybe, partaje chcú zostať v izolácii. Asi aj preto namiesto vízie neraz ponúkajú ilúzie. Ich hlavným motívom sa tak stáva iluzórny úspech, dodáva na záver svojho komentára Michal Kaliňák.
Michal Kaliňák je ústredným riaditeľom Kancelárie ZMOS a politológom
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.