Komentár Claudie von Salzen (Der Tagesspiegel)
Západ musí Putinovi ukázať cenu za eskaláciu. Nemecko však robí „škrt cez rozpočet“.
Dokonca aj skúsení kremeľskí astrológovia musia v týchto dňoch zbystriť pozornosť. Či Vladimir Putin skutočne plánuje rozsiahlu inváziu na Ukrajinu a aké sú zámery ruského prezidenta, zrejme nevie ani riadená mocenská elita v Moskve. Kto to má vedieť?! - odvetil na otázku denníka New York Times známy politológ Fjodor Lukjanov.
Nemôže ustúpiť
Rozhovory medzi USA a Ruskom v Ženeve podľa očakávania nepriniesli žiadne skutočné výsledky. Washington ponúkol rokovania o organizácii vojenských cvičení a o odzbrojení. Kremeľ však dal vopred jasne najavo, že definitívne odmietnutie budúceho členstva Ukrajiny v NATO považuje za rozhodujúcu požiadavku. Transatlantická aliancia však v tejto otázke nemôže ustúpiť, pretože sa dotýka jej sebavedomia.
Je si toho vedomý aj Putin, ktorý sa v najbližších dňoch bude musieť rozhodnúť, či sa zapojí do zdĺhavých rokovaní s Američanmi o otázkach, ktoré považuje za nepodstatné, alebo sa vydá cestou ďalšej vojenskej eskalácie.
Žiadne unáhlené závery
Na druhej strane, bolo by dobré, aby Západ nerobil unáhlené závery a nevylučoval scenáre len preto, že sa podľa západnej logiky zdajú byť úplne prehnané a nereálne. Dokonca aj anexiu Krymu považovali mnohí západní experti a politici za nemožnú ešte pred ôsmimi rokmi, keď vojaci v uniformách bez štátnych znakov obkľúčili strategicky dôležité budovy na ukrajinskom polostrove.
Varovné hlasy, najmä z východnej Európy, v tom čase neboli vypočuté. Vojna na Ukrajine nehrozí len teraz, ale začala sa už v roku 2014. Odvtedy tam zahynulo najmenej 14 000 ľudí.
Naivita Nemecka?
Fráza, ktorú v týchto dňoch rada cituje aj nová nemecká vláda, že konflikt na Ukrajine sa nedá vyriešiť vojensky, má málo spoločného s diplomaciou a veľa spoločného so zbožným želaním.
Vojenské riešenia sú pre Putina už roky hlavnou možnosťou, ako presadiť svoj nárok na moc - od Gruzínska cez Ukrajinu a vojnu v Sýrii až po nasadenie žoldnierov vo viacerých afrických štátoch.
Pre Západ to znamená, že v súčasnej situácii dúfa v najlepšie a zároveň sa pripravuje na najhoršie. Predovšetkým to znamená, že Kremeľ si musí uvedomiť cenu ďalšej eskalácie.
Európska únia je však na to veľmi slabo pripravená. Hoci sa Európania sťažujú, že nie sú za jedným stolom na rokovaniach medzi USA a Ruskom, v súčasnosti by sotva mohli sami viesť rozhovory.
Chýba jednota v politike voči Rusku
Chýba im jednota v politike voči Rusku, a to najmä vďaka Nemecku. Kancelár Olaf Scholz označil kontroverzný plynovod Nord Stream 2 za „projekt súkromného sektora", čím dal najavo, že nechce sprístupniť plynovod ani v prípade, že sa Kremeľ rozhodne pre vojenskú eskaláciu.
Je nanajvýš naivné bezdôvodne vyradiť z hry jednu z najsilnejších možností sankcií voči Kremľu. Takéto vyhlásenia sú pre Moskvu osudovým signálom. V krajnom prípade by Nemci Nord Stream 2 nezastavili, ale pravdepodobne by opäť len vyzvali obe strany na zmiernenie napätia, dodáva na záver Claudia von Salzen.
(Medzititulky red. HD.)
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.