Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Za čo v skutočnosti môže vláda a za čo dianie vo svete?
Nohy na lavici a mobil počas hodiny? Pedagogička pomenovala, kde sa končí právo a začína neúcta
Grónsko a Antarktída stratili 11,3 bilióna ton ľadu. Satelity odhalili zrýchľovanie strát aj rast hladiny oceánov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Vždy je lepšie, keď stádo baranov vedie lev, ako keď stádo levov vedie baran. Mám pocit, že dnešné európske národy sa podobajú stádam levou, ktorých vedú barani. Jozef Banáš trefne ohodnotil level dnešných "niktošov" vo vedení štátov i EÚ.
Politický komentátor je presvedčený, že premiér o podrobnostiach z rokovaní NATO a EÚ hovoriť nemôže, práve preto jeho varovanie treba brať vážne.
Ivan Korčok v ostrej debate s Tiborom Gašparom strácal istotu a namiesto argumentov siahal po posmeškoch. Diskusia sa dotkla aj nehody, právneho štátu a politického dvojakého metra.
Aj bez ochranky si užíva ochranu a za štátne šíri nenávisť voči seniorom!
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Komentáre
31. 10. 2025
Exposlanec Národnej rady za SNS Anton Hrnko sa na svojom facebookovom profile vyjadril k téme nepridelenia dotácií literárnym časopisom a k pravdepodobnému zámeru oslabenia postavenia slovenčiny ako kvalitného vedeckého jazyka. Svoj text uviedol titulkom: Bude ešte slovenčina potrebná na Slovensku?
Táto téma mu napadla, ako píše Hrnko, keď rozmýšľal o posledných udalostiach v literárnom a vedeckom svete na Slovensku. „Kto pozná len trochu dejiny slovenčiny a jej presadzovania sa ako literárneho a vedeckého jazyka vo vlastnej krajine, nemôže nezostať s otvorenými ústami pred poslednými opatreniami zodpovedných orgánov, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné s naším rodným a komunikačným jazykom,“ píše Hrnko v úvode.
Slovenčina sa od vzniku javila ako excelentný a mnohostranný jhazyk
Na začiatku 19. storočia naši buditelia písali svoju vedecké diela o Slovanoch a Slovákoch v nemčine. Nedúfali, že ich potomkovia budú vo vzdialenej budúcnosti komunikovať vo svojom jazyku. Štúrova slovenčina sa však ukázala ako excelentný jazyk nielen pre literatúru, ale aj pre vedu.
Po roku 1918 si Slováci zvolili vlastný jazyk, neprešli na modernú češtinu. Napriek tomu, že sa ozvali najmä zo strany niektorých českých profesorov z Komenského univerzity hlasy, že by Slováci mali vo vede používať češtinu.
Slovenčina sa vraj vylúči z bodovania akreditačnej komisie
Slovenský jazyk má dnes vypracovanú vlastnú odbornú terminológiu prakticky na všetky vedecké odbory. Aj keď je v nej mnoho výpožičiek z ruštiny, češtiny, angličtiny. „Preto som zostal úplne šokovaný, keď som sa z vedeckých kruhov dopočul, že akreditačné komisie, ktoré majú akreditovať vysoké školy a vedecké ústavy, vylúčili (ináč sa to nedá nazvať) práce slovenských vedcov v slovenčine z bodovacieho hodnotenia univerzít a vedeckých ústavov.
Akýkoľvek drobný článoček v angličtine aj v periférnom zahraničnom časopise bude vysoko bodovo hodnotený, ale aj najlepšia vedecká monografia slovenského vedca nemá na jeho hodnotenie a prenesene na hodnotenie univerzity alebo vedeckého ústavu žiaden vplyv! Pán minister školstva, to hádam nemyslíte vážne?!?!“ vyjadril znepokojenie Hrnko.
„Pýtam sa ctených akademikov a profesorov, ktorí pripravujú hodnotiace kritéria pre akreditáciu, to vážne chcete slovenčinu ako reč vedy hodiť do koša? Veď predsa sú celé oblasti vedy, najmä humanitnej, ktorá nielenže má, ale musí byť písaná v národnom jazyku! Koho v zahraničí zaujíma podrobný popis napr. histórie v tlstých monografiách, aby ich potreboval v angličtine? Podobne národopis, literatúra, sociológia a ďalšie a ďalšie vedné odbory. Z nich zahraničí potrebujú tak akurát synopsis, ale pre domácu klientelu vedeckej práce sú nepostrádateľné! To fakt chcete zabiť celé oblasti vedy a zavrhnúť slovenčinu ako jazyk vedy? To kto vás poveril takouto funebráckou robotou?“ pýta sa naliehavo Hrnko.
Po 70 rokoch slovenská literatúra bez dotácií
Hrnko píše aj o tom, že známe a renomované literárne časopisy nedostali od „vrchnosti“ ani cent. Podľa neho nechcú, aby spisovatelia písali a cibrili svoj štýl v malých literárnych formátoch. Za posledných 70 rokov sa nestalo, že by literárne časopisy nedostali z fondov určených na podporu literatúry nič.
„Zdá sa, že písanie v slovenčine sa stáva pre tento štát príťažou! A keby len štát: Aj súčasní platení Slováci, ktorí okupujú Maticu slovenskú, chceli zrušiť Slovenské pohľady, aby si mohli zachovať svoje nezaslúžené platy! Keď im niekto vysvetlil, že by to nebolo dobré, tak aspoň obmedzili periodicitu!“ píše Hrnko.
Uvádza, že na podporu vydávania Slovenských pohľadov sa mu podarilo zohnať nemalú finančnú podporu. Za to sa mu dostalo „odmeny“ v podobe, že ho vyhodili z redakcie tohto časopisu, v ktorej pôsobil dvadsať rokov.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
