Ohrozí akreditácia vysokých škôl slovenčinu ako vedecký jazyk?

Exposlanec Národnej rady za SNS Anton Hrnko sa na svojom facebookovom profile vyjadril k téme nepridelenia dotácií literárnym časopisom a k pravdepodobnému zámeru oslabenia postavenia slovenčiny ako kvalitného vedeckého jazyka. Svoj text uviedol titulkom: Bude ešte slovenčina potrebná na Slovensku?

Táto téma mu napadla, ako píše Hrnko, keď rozmýšľal o posledných udalostiach v literárnom a vedeckom svete na Slovensku. „Kto pozná len trochu dejiny slovenčiny a jej presadzovania sa ako literárneho a vedeckého jazyka vo vlastnej krajine, nemôže nezostať s otvorenými ústami pred poslednými opatreniami zodpovedných orgánov, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné s naším rodným a komunikačným jazykom,“ píše Hrnko v úvode.

Slovenčina sa od vzniku javila ako excelentný a mnohostranný jhazyk

Na začiatku 19. storočia naši buditelia písali svoju vedecké diela o Slovanoch a Slovákoch v nemčine. Nedúfali, že ich potomkovia budú vo vzdialenej budúcnosti komunikovať vo svojom jazyku. Štúrova slovenčina sa však ukázala ako excelentný jazyk nielen pre literatúru, ale aj pre vedu.

Po roku 1918 si Slováci zvolili vlastný jazyk, neprešli na modernú češtinu. Napriek tomu, že sa ozvali najmä zo strany niektorých českých profesorov z Komenského univerzity hlasy, že by Slováci mali vo vede používať češtinu.  

9. 1. 2022 19:06

ÚVZ SR: Aktualizáciu podmienok pre kultúrne podujatia zverejní po rokovaní vlády

Vyhlášku o organizácii hromadných podujatí, ktorá má aktualizovať podmienky otvorenia kultúrnych akcií, vydá Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR po tom, ako budú v pondelok (10. 1.) známe oficiálne závery rokovania vlády SR o tejto otázke. TASR o tom informoval komunikačný odbor ÚVZ. Od pondelka majú byť otvorené kultúrne podujatia v režime OP maximálne pre 50 návštevníkov. V piatok (7. 1.) to počas rokovania vlády avizovala ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO) s tým, že pravidlá sp

Čítať viac

Slovenčina sa vraj vylúči z bodovania akreditačnej komisie

Slovenský jazyk má dnes vypracovanú vlastnú odbornú terminológiu prakticky na všetky vedecké odbory. Aj keď je v nej mnoho výpožičiek z ruštiny, češtiny, angličtiny. „Preto som zostal úplne šokovaný, keď som sa z vedeckých kruhov dopočul, že akreditačné komisie, ktoré majú akreditovať vysoké školy a vedecké ústavy, vylúčili (ináč sa to nedá nazvať) práce slovenských vedcov v slovenčine z bodovacieho hodnotenia univerzít a vedeckých ústavov.

Akýkoľvek drobný článoček v angličtine aj v periférnom zahraničnom časopise bude vysoko bodovo hodnotený, ale aj najlepšia vedecká monografia slovenského vedca nemá na jeho hodnotenie a prenesene na hodnotenie univerzity alebo vedeckého ústavu žiaden vplyv! Pán minister školstva, to hádam nemyslíte vážne?!?!“ vyjadril znepokojenie Hrnko.

„Pýtam sa ctených akademikov a profesorov, ktorí pripravujú hodnotiace kritéria pre akreditáciu, to vážne chcete slovenčinu ako reč vedy hodiť do koša? Veď predsa sú celé oblasti vedy, najmä humanitnej, ktorá nielenže má, ale musí byť písaná v národnom jazyku! Koho v zahraničí zaujíma podrobný popis napr. histórie v tlstých monografiách, aby ich potreboval v angličtine? Podobne národopis, literatúra, sociológia a ďalšie a ďalšie vedné odbory. Z nich zahraničí potrebujú tak akurát synopsis, ale pre domácu klientelu vedeckej práce sú nepostrádateľné! To fakt chcete zabiť celé oblasti vedy a zavrhnúť slovenčinu ako jazyk vedy? To kto vás poveril takouto funebráckou robotou?“ pýta sa naliehavo Hrnko.  

10. 1. 2022 12:11

Ďalšiu kultovú budovu v hlavnom meste zrovnajú so zemou!

Je rozhodnuté. Zbúrajú Istropolis! Mnohí z nás majú ešte v pamäti, ako zrovnali so zemou bratislavský Park kultúry a oddychu. Zdá sa, že dnes čaká podobný osud ďalšie kultúrne centrum charakterizujúce naše hlavné mesto. Prichádzame o ďalšiu ikonu Čo vlastne bude na bratislavskom Trnavskom Mýte? To je otázka, ktorá obyvateľov hlavného mesta pri pohľade na chátrajúci komplex Istropolis trápi už roky. Mnohí chceli ikonickú stavbu zachovať, iní zbúrať. Dnes je to jasné. Dom odborov, známy ak

Čítať viac

Po 70 rokoch slovenská literatúra bez dotácií

Hrnko píše aj o tom, že známe a renomované literárne časopisy nedostali od „vrchnosti“ ani cent. Podľa neho nechcú, aby spisovatelia písali a cibrili svoj štýl v malých literárnych formátoch. Za posledných 70 rokov sa nestalo, že by literárne časopisy nedostali z fondov určených na podporu literatúry nič.

„Zdá sa, že písanie v slovenčine sa stáva pre tento štát príťažou! A keby len štát: Aj súčasní platení Slováci, ktorí okupujú Maticu slovenskú, chceli zrušiť Slovenské pohľady, aby si mohli zachovať svoje nezaslúžené platy! Keď im niekto vysvetlil, že by to nebolo dobré, tak aspoň obmedzili periodicitu!“ píše Hrnko.

Uvádza, že na podporu vydávania Slovenských pohľadov sa mu podarilo zohnať nemalú finančnú podporu. Za to sa mu dostalo „odmeny“ v podobe, že ho vyhodili z redakcie tohto časopisu, v ktorej pôsobil dvadsať rokov.

10. 1. 2022 16:40

Štrajk učiteľov na spadnutie. Vláda dostala ešte čas

Učitelia v zastúpení školskými odbormi dávajú vláde ešte šancu. Ak vládne strany nesplnia svoje predvolebné sľuby, učitelia pôjdu do štrajku. Konečné slovo majú povedať po rokovaní odborárov s premiérom. Termín stretnutia však, ako sme si už zvykli, nie je jasný. Tému rozpracovala Pravda. „Požiadali sme predsedu vlády Eduarda Hegera (OĽaNO), ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS), ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) o to, aby sa ná

Čítať viac

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.