Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Národná rada sa po letnej prestávke opäť vracia k rokovaniu. S legislatívou sa však vracia aj ostrá rétorika, osobné útoky a konflikty, ktoré neraz zatienia samotný obsah rokovania. Sociologička Zuzana Kusá vysvetľuje, prečo ľudí politické hádky priťahujú, ako vplývajú na spoločnosť a prečo môže konflikt fungovať ako politický nástroj. Príbeh Igora Matoviča pritom ponúka za posledné roky množstvo konkrétnych príkladov.
Po letnej prestávke čaká poslancov mimoriadne nabitá schôdza. Na programe je vyše 300 bodov a rokovanie má trvať približne štyri týždne. Poslanci sa majú zaoberať úpravou voľby zo zahraničia, transakčnou daňou, novým Občianskym zákonníkom, reguláciou sociálnych sietí pre mladých či viacerými návrhmi na zmenu ústavy. Opozícia prináša vlastné návrhy a v pléne majú zaznieť aj návrhy na vyslovenie nedôvery viacerým ministrom.
To je veľa práce aj bez politických prestreliek. Verejnosť však často neupúta samotný paragraf. Oveľa rýchlejšie sa šíri ostrý výrok, gesto, transparent, konflikt alebo niekoľkosekundové video. Politická diskusia tak dostáva druhý život mimo parlamentu.
Práve na tento jav upozorňuje sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. Agresívny spôsob politickej komunikácie podľa nej vplýva aj na to, ako ľudia hovoria o verejných veciach a politikoch. Niektorí sa politickým témam radšej vyhnú, aby sa nedostali do konfliktu s rodinou alebo priateľmi.
Kusá upozorňuje aj na spôsob, akým politici vysvetľujú spoločenské problémy. Zložité témy často dostávajú jednoduchý príbeh. Verejnosť potom nemusí poznať všetky súvislosti. Stačí jej vysvetlenie, ktoré jej umožní rýchlo pochopiť, kto je podľa daného politika vinníkom a kto obeťou.
Takáto komunikácia je pre sociálne siete ideálna. Dlhá rozprava sa do krátkeho videa nezmestí. Jedna veta áno. Rovnako ako fotografia, transparent alebo gesto. Čím jednoduchší je odkaz, tým ľahšie sa prenáša ďalej.
Problém nastáva vtedy, keď sa politický súper prestane vnímať ako človek s iným názorom a stane sa nepriateľom celej skupiny. Politický konflikt sa vtedy už netýka iba parlamentu. Začína meniť vzťahy medzi ľuďmi.
Ak sa má tento mechanizmus ukázať na konkrétnom slovenskom politikovi, Igor Matovič patrí medzi najvýraznejšie príklady. Jeho politická kariéra je plná momentov, pri ktorých sa vecná parlamentná diskusia zmenila na udalosť, ktorú si verejnosť zapamätala najmä podľa obrazu alebo jednej vety.
Jeden z najznámejších príkladov prišiel 30. júna 2016. Matovič počas rokovania o odvolaní ministra vnútra Roberta Kaliňáka rozvinul pred rečníckym pultom transparent s fotografiami Kaliňáka a podnikateľa Ladislava Bašternáka. Na transparente bol nápis „Slušní ľudia platia dane, zlodeji si žijú za ne“. Predseda parlamentu Andrej Danko pre spor o transparent schôdzu prerušil. Matovič mal navyše na sebe tričko s nápisom „Fico chráni zlodejov“.
V jednej chvíli tak vznikol obraz, ktorý bol pre médiá omnoho jednoduchší než samotná parlamentná rozprava. Matovič, transparent, Kaliňák, Bašternák a spor o pravidlá. Rokovanie sa na čas zastavilo a politický protest dostal vlastný mediálny život.
Matovič vtedy tvrdil, že používanie vizuálnej pomôcky je legitímnou súčasťou jeho vystúpenia. Danko naopak trval na tom, že rokovacia sála nemôže fungovať ako priestor pre podobné predstavenia. Spor tak nebol iba o Kaliňáka. Bol aj o hranicu medzi parlamentným prejavom a politickou provokáciou.
Matovič pritom neostal iba pri jednej parlamentnej scéne. Kauza Bašternák sa v lete 2016 stala predmetom pravidelných opozičných protestov pred komplexom Bonaparte, kde býval Robert Fico. Opozícia na čele so SaS a OĽaNO organizovala protesty počas celého leta. Na poslednom zo série protestov v septembri sa zišlo niekoľko stoviek ľudí.
To je dôležitá súčasť Matovičovho politického príbehu. Konflikt sa uňho neodohrával iba v parlamente. Trúfal si ho preniesť pred parlament, na ulicu a neskôr na sociálne siete. Parlamentná scéna bola často iba jednou časťou širšej politickej kampane.
Práve tu sa začína ukazovať rozdiel medzi obyčajnou hádkou a politickou stratégiou. Hádka môže vzniknúť náhodou. Matovičove výrazné výstupy však často vytvárali tému, ktorá pokračovala aj po skončení samotného konfliktu.
Po voľbách v roku 2020 sa Matovič dostal do úplne inej pozície. Z opozičného politika sa stal premiér. Konfliktný štýl však nezmizol. Len sa zmenilo prostredie, v ktorom sa odohrával.
Najvýraznejším príkladom bol Richard Sulík. Dvaja politici, ktorí spolu stáli na jednej strane politickej barikády, sa postupne dostávali do čoraz ostrejších sporov. Počas pandémie sa konflikt týkal testovania, opatrení aj spôsobu riadenia vlády.
Napätie vyvrcholilo na jar 2021. Sulík odstúpil z funkcie ministra hospodárstva a koaličná kríza pokračovala demisiami ďalších ministrov. Matovič napokon navrhol výmenu premiérskej funkcie s Eduardom Hegerom. Prezidentka Zuzana Čaputová 30. marca 2021 prijala jeho demisiu a Heger následne zostavil novú vládu.
Matovič sa stal ministrom financií. Konflikt tým neskončil. Len sa presunul z premiérskeho kresla do ďalšej fázy jeho politického pôsobenia.
V roku 2022 už ich spor otvorene zaťažoval celú koalíciu. Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga vtedy povedal, že konflikt medzi Matovičom, Sulíkom a stranou SaS zahlcuje verejný priestor, vytvára napätie a brzdí procesy. Podľa neho sa koalícia mala sústrediť na výsledky vlády namiesto vzájomných útokov.
To bol jeden z najvýraznejších momentov Matovičovho politického príbehu. Konflikt už neslúžil iba na útok proti politickému súperovi. Začal rozkladať vlastný tábor.
V septembri 2022 sa spor dostal až k návrhu na odvolanie Matoviča z funkcie ministra financií. Hlasovanie sa uskutočnilo 4. októbra. Za jeho odchod hlasovalo 73 zo 124 prítomných poslancov. Na odvolanie bolo potrebných 76 hlasov. Matovič teda zostal vo funkcii, no politicky išlo o ďalší výrazný dôkaz hĺbky konfliktu vtedajšej koalície.
Matovič však nezabudol na svoju pôvodnú disciplínu. V septembri 2021 počas rokovania parlamentu vytiahol na Roberta Fica ručne napísaný plagát s vetou „vrah na rohu ulice o morálce káže“.
Boris Kollár následne vysvetľoval, že Matovič neporušil rokovací poriadok, pretože plagát do sály nepriniesol. Vyrobil ho priamo v pléne.
Z celej parlamentnej rozpravy sa tak opäť stal obraz a krátka výmena viet. Verejnosť nemusela poznať celý program schôdze. Stačilo vidieť plagát a počuť Fica.
Toto je presne moment, pri ktorom sa politická komunikácia stretáva s logikou sociálnych sietí. Obsiahle vysvetlenie prehráva s vetou, ktorú možno vystrihnúť z kontextu, nahrať na video a zdieľať v priebehu niekoľkých sekúnd.
Ďalšou kapitolou je dlhoročný spor Igora Matoviča a Ľuboša Blahu. Začal sa ostrými osobnými výmenami v parlamente a neskôr prerástol do súdneho sporu. Konflikt sa opakovane vracal do verejného priestoru a ukázal, že politický útok nemusí skončiť ani vtedy, keď už samotná parlamentná schôdza dávno skončila.
Takéto spory majú vlastnú pamäť. Každá nová výmena môže vytiahnuť starú urážku, staré obvinenie alebo starý konflikt. Politická komunikácia sa potom nevracia k nule. Pokračuje tam, kde naposledy skončila.
Pri Matovičovi je tento jav výrazný práve preto, že jeho politický štýl je silne spätý s osobnými súbojmi. Súper nie je iba nositeľom iného programu. Často sa stáva hlavnou postavou príbehu.
Ak bol transparent z roku 2016 symbolom starej éry parlamentných konfliktov, mobilný telefón je symbolom novej.
Ukázalo sa to v decembri 2025. Počas rokovania o novele Trestného zákona Matovič začal v pléne natáčať koaličných poslancov. Následne po ňom Erik Vlček hodil plastovú fľašu a situácia prerástla do fyzickej potýčky. Na zverejnenom videu bolo počuť aj otázky týkajúce sa držania a škrtenia.
Rozdiel oproti roku 2016 je zásadný. Vtedy politik potreboval fotografa a televíznu kameru. V roku 2025 mal Matovič kameru vo vlastnej ruke.To mení pravidlá politickej komunikácie. Politik už nemusí čakať, čo z parlamentu vyberie redakcia. Môže si konflikt zaznamenať sám, vybrať najvýraznejší moment a okamžite ho poslať svojim podporovateľom.
A konflikt tým nekončí. Z parlamentnej udalosti sa stáva digitálny politický obsah, ktorý môže žiť ďalšie hodiny či dni.
Zuzana Kusá upozorňuje, že konflikt môže fungovať aj ako forma zábavy. Časť ľudí nesleduje politickú diskusiu iba preto, aby sa dozvedela niečo o zákone alebo verejnej politike. Sleduje aj samotný spor.
Kto zaútočí? Kto odpovie? Kto prehral? Kto mal posledné slovo?
Takéto otázky sú jednoduché a emocionálne. Politická hádka má dej. Vecná diskusia o paragrafových zneniach ho často nemá.
Aj médiá sa pohybujú v tomto prostredí. Ostrá výmena sa ľahšie dostane do titulku. Jedna veta sa dá zmeniť na video. Jedno gesto na fotografiu. Jeden konflikt môže prekryť hodiny pokojnej parlamentnej práce.
Bolo by nesprávne tvrdiť, že slovenskú konfliktnú politiku vytvoril Igor Matovič. Ostré útoky a osobné spory existovali dávno pred ním a používajú ich aj ďalší politici.
Matovič je však výrazný tým, že konflikt dokázal premeniť na súčasť svojho politického rukopisu. Transparent, plagát, ostrá veta, osobný súboj, mobilné video. V rôznych obdobiach sa menila forma, nie základný princíp.
Dostať tému do centra pozornosti.
A keď sa podarí dostať pozornosť, vzniká politická výhoda. Súper musí reagovať. Médiá tému preberú. Vlastní voliči dostanú signál, že ich politik bojuje. Konflikt sa tak môže stať spôsobom, ako udržať vlastný tábor pohromade.
Práve tu má príbeh druhú stranu. Nie každý, koho politická hádka zaujme, sa stáva angažovanejším voličom. Časť ľudí môže byť konfliktom unavená.
Kusá upozorňuje, že politické odcudzenie a nízka dôvera nie sú nové javy. Konfliktná atmosféra však môže posilniť pocit bezmocnosti. Človek sleduje politikov, vidí množstvo hádok, ale nevidí výsledok, ktorý by menil jeho každodenný život.
Jedných konflikt pritiahne. Druhých odradí. To je jeden z najväčších paradoxov politickej komunikácie. Politik môže získať pozornosť a zároveň stratiť časť ľudí, ktorí už ďalšiu hádku nechcú sledovať.
Kusá upozorňuje aj na ďalší mechanizmus. Volič sa nerozhoduje vždy iba podľa toho, koho chce podporiť. Niekedy je preňho dôležitejšie, koho nechce vidieť pri moci.
Takéto rozhodovanie môže fungovať ako politický trest. Volič nepodporuje druhú stranu preto, že by bola jeho ideálnou voľbou. Podporí ju preto, aby potrestal tých, ktorí sú pri moci.
Konflikt je pre takýto spôsob rozhodovania ideálne prostredie. Čím ostrejšie sú dva tábory proti sebe, tým jednoduchšie sa politika mení na súboj „našich“ proti „ich“.
Na Matovičovom príbehu sa dá sledovať takmer desaťročný vývoj politickej komunikácie. V roku 2016 prišiel transparent, ktorý dokázal zastaviť parlamentnú schôdzu. Nasledovali pouličné protesty a silná opozičná kampaň. V roku 2021 prišiel plagát v pléne a ďalšia ostrá výmena s Ficom.
Potom prišli konflikty vo vlastnej vláde, roztržka so Sulíkom a kríza, ktorá viedla až k výmene premiéra. Neskôr sa osobné spory vracali cez parlament, médiá a sociálne siete.
V roku 2025 už politický konflikt zaznamenával priamo mobil. Technológia sa zmenila, základný princíp zostal rovnaký: vytvoriť moment, ktorý si ľudia všimnú.
pred 18 hod
pred 20 hod
pred 23 hod
Do Rady Európy poslala správu o stave Slovenska
Parlament sa vracia a s ním aj ostré konflikty. Matovič ich využíval roky. Sociologička vysvetľuje, prečo nás politické hádky priťahujú a čo s nami robia.
Poslanec Ľudovít Štúr sa musí v hrobe obracať, pripomenula výročie SNR
Juraj Draxler je jedným z tých, ktorí sledujú kauzu Projektu Fórum. Aj v stredu, 16. septembra zaregistroval, že vyšetrovatelia urobili krok vpred a hlavné aktérky sú reálne obvinené.
Tento týždeň púta pozornosť politický nepokoj v Zelenského vláde. Keďže ukrajinský líder už nemá koho vyhodiť z funkcie, útočí teraz na bývalých predstaviteľov, keď sa snaží presadiť kontrolu uprostred chaotickej korupčnej krízy, píše americký denník Amarican Conservative.
Kushner tvrdí, že väčšina dohody o Ukrajine je hotová. Zostáva jediný veľký problém. Dominik Hašek jeho slová ostro odsúdil.
Odvolanie Tarabu nepochopil premiér, ako ho SNS predá voličovi?
Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Google preslávili logické hádanky na pohovoroch. Skúste tri z nich. Máte na to? Pozor, riešenia nie sú také jednoduché, ako sa zdá.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.