Zvlášť v domácnostiach, kde sú deti je dôležité dbať o to, aby topánky, v ktorých chodíme po vonku, ostali maximálne v predsieni. Hosťom pokojne ponúknite prezuvky.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Fico tvrdí, že Slovensko dosiahlo veľa. Vytiahol aj príbeh o iPhone za 1 600 eur!
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
Vo veku 68 rokov zomrel v nedeľu (8. 11.) v Bratislave huslista Peter Uličný. Bol dlhoročným členom Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu, v ktorom…
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Takto nervózny líder opozície ešte nebol...
Môžete si ich pomenovať, ako chcete. Politickí migranti, politickí turisti, prebehlíci, prezliekači kabátov...
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
8. 11. 2026
Súčasťou stredoeurópskej kultúry je po celé generácie aj to, že každý sa pri vstupe do domu či bytu vyzuje. Mnohokrát ešte pred prahom príbytku. Na očistu obuvi od hrubej nečistoty nám síce slúžia rôzne rohožky, ale vyzuť sa skrátka patrí k dobrým mravom. Rovnako je to aj vo východoázijských kultúrach, najmä v tej japonskej. Ak ste od tohto zvyku upustili, lebo veď nech sa návštevy cítia čo najpohodlnejšie, časopis Time radí, prečo si tento zvyk uchovať.
Nosením vonkajšej obuvi v domácnosti si totiž do príbytku prinášame množstvo baktérií, vírusov aj škodlivých chemických látok. Podrážky počas bežného dňa prichádzajú do kontaktu s verejnými toaletami, chodníkmi, pôdou či miestami znečistenými zvieracími výkalmi. Hoci výskum znečistenia obuvi zatiaľ nie je veľmi rozsiahly, dostupné štúdie naznačujú, že topánky môžu byť významným prenášačom nečistôt z vonkajšieho prostredia.
Profesor virológie Charles Gerba z Arizonskej univerzity skúmal 26 párov topánok, ktoré ich majitelia nosili vonku tri mesiace. Na ich povrchu aj vo vnútri odhalil od 3 600 až do ôsmich miliónov kolóniotvorných jednotiek baktérií. Najčastejšie sa vyskytovala fekálna baktéria E-coli. Podľa Gerbu sa našla približne na 80 percentách podrážok. Topánky ju zachytávajú predovšetkým na podlahách verejných toaliet, ale aj na miestach znečistených psami či vtákmi.
Výsledky naznačujú, že podrážky môžu byť výrazne znečistenejšie než sedadlá verejných toaliet, na ktorých sa v priemere nachádza približne 3 200 kolóniotvorných jednotiek baktérií. E-coli pritom nie je jediným rizikom. Výskumníci z Houstonskej univerzity objavili na 40 percentách skúmaných topánok baktériu Clostridioides difficile, ktorá môže spôsobovať hnačky a závažný zápal hrubého čreva.
Obzvlášť znečisteným prostredím sú zdravotnícke zariadenia. Jedna zo štúdií ukázala, že po absolvovaní nemocničných vizít malo 65 percent topánok lekárov na podrážkach baktériu MRSA odolnú proti antibiotikám alebo črevnú baktériu Enterococcus faecalis. Na 48 percentách obuvi používanej v operačných sálach sa zasa našiel najmenej jeden choroboplodný mikroorganizmus, najčastejšie stafylokok.
Riziká sa však netýkajú iba nemocníc alebo miest. Na vidieku sa môžu na podrážky zachytiť baktérie zo zvierat, napríklad salmonela. Pri experimente na Aljaške si účastníci obuli sterilizované čižmy a prešli sa po náhodne vybranej vonkajšej trase. Po jedinej prechádzke sa na 70 percentách čižiem našlo viacero druhov črevných baktérií. Keď sa potom ľudia v kontaminovanej obuvi prešli po sterilnej podlahe, pri polovici pokusov sa baktérie preniesli aj na ňu.
Mestské prostredie nie je bezpečnejšie
Možno ste si vydýchli, veď vy žijete v meste ... Na chodníkoch a v parkoch zostávajú stopy zvieracích výkalov či kaluže moču aj v prípade, že majitelia po svojich psoch upratujú. Výskumníci z Northeastern University odoberali vzorky z dažďových kaluží na chodníkoch, podrážok dobrovoľníkov a podláh univerzitnej budovy. V kalužiach objavili priemerne 30-tisíc črevných baktérií na sto mililitrov vody. Rovnaké baktérie sa v rôznych množstvách nachádzali na všetkých skúmaných podrážkach a následne aj vo vnútri budovy.
Dôležitý je tiež druh podlahy. Koberce podľa profesorky chémie a biológie Alessandry Leriovej fungujú ako zásobáreň baktérií. Mikroorganizmy sa v nich môžu zachytiť a pretrvávať dlhšie než na povrchoch, ktoré sa dajú jednoducho utrieť. Bez ohľadu na použitý materiál však podrážky predstavujú cestu, ktorou sa fekálne baktérie dostávajú z vonkajšieho prostredia dovnútra.
Topánky neprenášajú iba mikroorganizmy. Môžu na nich ulpieť aj takzvané večné chemikálie PFAS, pričom niektoré z týchto látok sa používajú priamo pri výrobe podrážok. Na obuvi sa môže do domácnosti dostať aj prach obsahujúci olovo, ktorý vzniká napríklad pri rekonštrukcii starších budov, či pesticídy používané v poľnohospodárstve a záhradách.
Najznečistenejším miestom domácností, v ktorých sa ľudia neprezúvajú, býva priestor bezprostredne za vstupnými dverami. Gerbove pokusy ukázali, že najviac mikróbov sa nachádza na ploche zodpovedajúcej približne prvým štyrom krokom. Testy s farbivami a pokusnými vírusmi zároveň ukázali, ako podrážky zanechávajú na podlahe stopu a roznášajú kontamináciu ďalej.
Najjednoduchším preventívnym opatrením je preto nechávať vonkajšiu obuv pri dverách a používať doma papuče alebo topánky určené výlučne do interiéru. Pri návšteve, od ktorej nechceme vyžadovať vyzutie, môže pomôcť odloženie kobercov a následné dôkladné umytie podlahy. Zákaz vonkajších topánok v domácnosti síce nedokáže odstrániť všetky mikróby, výrazne však obmedzuje množstvo nečistôt, ktoré si prinášame zvonka. Ide teda o jednoduchý návyk, ktorý môže prispieť k hygienickejšiemu prostrediu, najmä v domácnostiach s malými deťmi.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
