Konkrétne plány alebo len hystéria: Zaútočí Rusko na Ukrajinu?
05 | 12 | 2021 I Ingrid Vrabcová
Hrozí eskalácia napätia medzi NATO a Ruskom? USA predpovedajú prinajmenšom pochmúrny scenár, píše portál gmx.net.

Vyjadrenia amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena znejú ako najchmúrnejší zo scenárov veštiacich hroziacu vojnu:  „Sme hlboko znepokojení dôkazmi, že Rusko pripravuje plány na agresívne kroky proti Ukrajine," - povedal Blinken po konzultáciách s partnermi z NATO v Lotyšsku.

Prípravy zahŕňali úsilie o destabilizáciu Ukrajiny zvnútra  a rozsiahle vojenské operácie. „Tento scenár sme už videli v roku 2014, keď Rusko naposledy napadlo Ukrajinu.“

„Vtedy, ako aj teraz, jednoznačne zvýšili bojové sily v blízkosti hraníc," - vysvetlil Blinken. Ruský prezident Vladimír Putin podľa neho vytvára kapacity na inváziu na Ukrajinu a je potrebné sa na ňu pripraviť, aj keď nie je jasné, či už bolo rozhodnutie o invázii prijaté.

Pentagón skúma správy o pohybe ruských vojsk. Kyjev si nič nevšimol
Satelitné zábery ukazujú konvoje nákladných áut naložených tankami a raketami na juhozápade Ruska - na ceste k ukrajinským hraniciam. Kyjev tvrdí, že si prípadné nasadenie nevšimol. Teraz sa do toho zapájajú aj USA, píše nemecký Der... Čítať ďalej
03 | 11 | 2021 | Ingrid Vrabcová

Je to pravda? Alebo je hystéria vyvolávaná zámerne, ako tvrdí Moskva?

Dôkazy, o ktorých Blinken hovorí, ešte nie sú na stole. Isté však je, že vojenské predpoklady na vojnu sú vytvorené.

Podľa informácií, ktoré zatiaľ neboli vyvrátené, Rusko sústredilo svoje jednotky v oblastiach neďaleko hraníc s Ukrajinou. Podľa NATO je na mieste viac ako 90 000 vojakov. Okrem toho sú tu podľa generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga tanky, delostrelectvo, drony a systémy elektronického boja.

Na ukrajinskej strane je podľa odhadov približne 209 000 vojakov a príslušníkov polovojenskej Národnej gardy. NATO ich nepriamo podporuje, napríklad pri budovaní kapacít kybernetickej obrany a poskytovaní poradenstva. Okrem toho spojenci, ako napríklad USA, dodávajú zbrane.

K nevôli Moskvy NATO už roky rozširuje svoju prítomnosť vo východných členských štátoch a vyslalo tisíce vojakov do Poľska a pobaltských štátov Litvy, Estónska a Lotyšska. Obe strany sa navzájom obviňujú z provokácií a Moskva nedávno opakovane kritizovala prítomnosť západných vojnových lodí v Čiernom mori.

Hrozí ďalšia eskalácia sporu medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom
Spor o licencie na rybolov v Lamanšskom prielive naďalej vrie. Ani diskusia medzi Emmanuelom Macronom a Borisom Johnsonom na okraj samitu G20 neviedla k dohode. Obe strany trvajú na svojich stanoviskách, píše nemecký Stern. Spor o licencie na... Čítať ďalej
04 | 11 | 2021 | Ingrid Vrabcová

Je to však naozaj viac ako len „vojenská hra svalov“?

Ani v Rusku, ani na Ukrajine nič nenasvedčuje tomu, že by nebezpečenstvo vojny bolo obzvlášť akútne. Napriek hrozbe, ktorú zdôrazňujú USA a ukrajinská armáda, sa v Kyjeve nekonajú mimoriadne zasadnutia parlamentu, ani mobilizácia záložníkov.

V Moskve sa zdôrazňuje, že Rusko presúva vojakov a vojenskú techniku v rámci svojej krajiny tam, kde to veľmoc považuje za potrebné. Rusko nepredstavuje hrozbu.

Ukrajina vysiela na hranice s Bieloruskom vyše 8 500 policajtov. Obavy poľského premiéra z eskalácie
Vláda v Kyjeve sa obáva, že migrantov pošlú z bielorusko-poľskej hranice na hranicu s Ukrajinou. Tisíce príslušníkov bezpečnostných síl teraz strážia región: „Sme pripravení na všetko.“- píše nemecký Der Spiegel. Ukrajina sa podľa svojho... Čítať ďalej
19 | 11 | 2021 | Ingrid Vrabcová

Majú USA záujem presvedčiť svojich európskych partnerov, aby sa ďalej vyzbrojovali, a tak zabezpečiť nové lukratívne zákazky pre americký zbrojný priemysel? A zúčastňuje sa NATO možno len preto, že napätie s Ruskom je dôležitým dôvodom jeho existencie?

Jedným z argumentov proti tomu je, že nemožno vylúčiť prinajmenšom opätovnú eskaláciu konfliktu na východnej Ukrajine. Rusko sa už dlho obáva, že by sa vedenie v Kyjeve mohlo cítiť povzbudené podporou NATO a Západu, aby si vojenskou silou vydobylo späť oblasti Luhanskej a Doneckej oblasti kontrolované proruskými separatistami.

Gruzínsky prezident Michail Saakašvili sa na takúto podporu spoliehal aj v roku 2008, keď chcel dobyť odštiepenecký región Južné Osetsko. O niekoľko dní ruské obrnené jednotky zastavili gruzínsky útok. Moskva uznala Južné Osetsko a čiernomorský región Abcházsko, ktoré sa tiež odtrhli od Gruzínska, za nezávislé štáty a umiestnila tam tisíce vojakov ako ochranné sily.

V posledných týždňoch Putin nenechal nikoho na pochybách, že bude podobne konať aj na východnej Ukrajine. Z Donbasu už prišli signály, že v prípade útoku zo strany Ukrajincov bude Rusko požiadané o pomoc.

Náklady pre Rusko by však boli vysoké. Sankcie, ktoré Západ zaviedol kvôli konfliktu na východe Ukrajiny a kvôli ruskej anexii ukrajinského čiernomorského polostrova Krym v roku 2014, už vyvíjajú tlak na Rusko.

Ukrajina nemôže počítať s vojenskou podporou NATO. „Je rozdiel medzi blízkym a vysoko ceneným partnerom, akým je Ukrajina, a spojencami NATO," - zdôraznil generálny tajomník NATO Stoltenberg po stretnutí Aliancie v Rige.

Bezpečnostné záruky existujú len pre spojencov. Len oni sa môžu v prípade ozbrojeného útoku spoľahnúť na podporu ostatných partnerov, uzatvára portál gmx.net.

(Medzititulky red. HD.)

Slovná vojna medzi Bruselom a Moskvou
Na pozadí utečeneckej krízy sa Moskva a Brusel navzájom vážne obviňujú. Poľská vláda zároveň vyslala na hranice s Bieloruskom viac vojakov, informuje de.euronews.com. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyzval EÚ, aby sa v pohraničnej... Čítať ďalej
17 | 11 | 2021 | Ingrid Vrabcová

Ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme Vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – facebook. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Redakcia HD.